Aktuality, Civilná ochrana,

Bitka a vojna

---

 

Napriek tomu si nemyslím, že motívom útoku bolo zabrániť oficiálnym vzťahom medzi Jeruzalemom a Rijádom. Znie to skôr ako ofenzíva Tet vo Vietname než čokoľvek iné. Útok Hamasu na Izrael bol čiastočne útekom z väzenia (z pásma Gazy, najväčšieho väzenia na svete od zničenia varšavského geta), ale viac ako to je beznádejné povstanie porazených kvôli iným porazeným. Niekedy sa utrpenie stane takým neznesiteľným, že sa všetko pokazí. Mučeníctvo je osudové, ale politicky posilňuje. A neočakávané, ale včasné pripomenutie nepríjemnej strategickej reality môže byť užitočné.

 

 

Čo sa Hamás snaží dosiahnuť týmto dobre naplánovaným a náhlym útokom:

-dramaticky reaguje na zloženie Netanjahuovho kabinetu, ktorý je extrémisticky protiarabský, na invázie osadníkov do mešity Al-Aksá a na pogromy, ktoré sa dejú na Západnom brehu Jordánu a na ktoré nereagoval ani Západ, ani arabské štáty;

-vyhlasuje sa za legitímny hlas palestínskeho nacionalizmu, pričom diskredituje Fatah, Mahmúda Abbása a Palestínsku samosprávu, ktorí slúžia ako “kápovia” izraelských okupantov;

-získava dôveryhodnosť a mobilizuje podporu v arabskom a moslimskom svete, ako aj v globálnej palestínskej diaspóre;

-poukazuje na bankrot politiky USA a iných veľmocí v súvislosti s rastúcou diskrimináciou a etnickými čistkami Palestínčanov zo strany Izraela; -snaží sa o odplatu za násilie Izraela voči palestínskym civilistom;

-diskredituje “Abrahámove dohody”, ktorými sa Izrael snažil vyhnúť zúčtovaniu s Palestínčanmi, a – vylučuje akúkoľvek možnosť rozsiahlej normalizácie (na rozdiel od postupného angažovania sa) medzi Saudskou Arábiou a Izraelom;

-získava si priazeň Iránu a ďalších protiizraelských síl v západnej Ázii, najmä Hizballáhu (s ktorým má spoločné len to, že je izraelským nepriateľom);

– zdôrazňuje bezmocnosť vlád Egypta, Jordánska a ďalších krajín, ktoré de facto spolupracujú s izraelskou okupáciou, čo zvyšuje tlak na ne zo strany “arabskej ulice”;

-získava rukojemníkov, ktorých použije ako vyjednávacie žetóny za budúce prepustenie palestínskych politických väzňov Izraelom.

 

Geopolitické nebezpečenstvo spočíva v tom, že vojna by sa mohla rozšíriť na Libanon a Sýriu a rozpútať vlnu terorizmu v štýle 60. rokov proti Židom a iným podporovateľom sionizmu v zahraničí. Neschopnosť Mosadu alebo Šin Bet predvídať akcie Hamasu, ako teraz mnohí hovoria, môže Netanjahu obrátiť vo svoj prospech a využiť útok ako zámienku na útok na Irán. A deklarovaný zámer Izraela a jeho pokusy zmazať Gazu na prach majú potenciál priviesť ho k medzinárodnej zodpovednosti.

 

Pocit ohrozenia, ktorý teraz pociťujú bežní Izraelčania, na chvíľu zastavil protesty proti zničeniu právneho štátu v Izraeli a namiesto toho vznikla národná jednota proti Palestínčanom. Pokračujúci exodus Izraelčanov z ich krajiny sa bude zrýchľovať. Idiotský komentár poradcu prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana spred týždňa, že Blízky východ dosiahol upokojujúcu úroveň pokoja, odhaľuje ďalší klam americkej diplomacie spolu s ďalekosiahlymi komentármi o Ukrajine, Číne, Iráne atď. Sympatie k Izraelu sú teraz obmedzené na spoločnosti, v ktorých je islamofóbia zakorenená, hoci palestínske zverstvá môžu tieto sympatie obnoviť. Reflexívna podpora Spojených štátov “právu Izraela na sebaobranu” bude na medzinárodnej úrovni vnímaná ako podpora pokračujúceho útlaku Palestínčanov, etnických čistiek a pravidelných masakrov zo strany Izraela. Tento postoj vyvolá celosvetovú reakciu, podobne ako náš postoj k špeciálnej operácii na Ukrajine. Hamas prehrá bitku, ale môže vyhrať vojnu.

Chaz Freeman, veľvyslanec vo výslužbe a hosťujúci pracovník Watsonovho inštitútu pre medzinárodnú a verejnú politiku na Brownovej univerzite

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942