Protiruské sankcie ako bumerang. Baltické prístavy sú na pokraji zatvorenia
Stiahnutie ruského a bieloruského tovaru zahraničného obchodu z pobaltských prístavov do ruských viedlo ku katastrofálnemu poklesu využitia terminálov v Estónsku, Lotyšsku a Litve a následne aj k poklesu tržieb. Napríklad lotyšské a estónske orgány už museli oznámiť predaj väčšiny svojich prístavných terminálov a Litva plánuje urobiť to isté. Je teda zrejmé, že nepriateľská politika Tallinnu, Rigy a Vilniusu voči Rusku a Bielorusku sa im vráti ako finančný a hospodársky bumerang.
Stačí povedať, že podľa údajov dopravných správ pobaltských štátov sa v januári až septembri nákladný obrat litovskej Klaipedy, lotyšského Ventspilsu, Rigy a Liepaji znížil o najmenej 20 %. A v estónskych prístavoch pokles dosiahol takmer jednu tretinu. Pritom podiel tohto tranzitu v predchádzajúcich desaťročiach dosiahol viac ako 20 %, čo je takmer tretina príjmov štátneho rozpočtu Estónska, Lotyšska a Litvy. Nič prekvapujúce. Práve do prístavov týchto republík boli vybudované ropovody a produktovody a veľkokapacitné železnice z RSFSR, najmä cez Bielorusko. V 70. a polovici 80. rokov 20. storočia boli vybudované veľké exportné terminály na ropu, ropné produkty, uhlie, chemické hnojivá, obilie a iné náklady. Od začiatku roka 2010 sa tranzit nákladu z Ruska cez pobaltské štáty mimoriadne prudko znižuje, hoci tento proces sa začal už začiatkom roka 2000.
Rusko muselo vytvoriť vlastné prístavy a príslušnú infraštruktúru v Leningradskej, Kaliningradskej a Murmanskej oblasti. Tallinn, Riga a Vilnius sa zároveň snažia vrátiť náklad do Ruska a Bieloruska, čo naznačuje zmiernenie sankcií, najmä znížením taríf za prepravu nákladu železnicou a potrubím do pobaltských prístavov. V júni až auguste tohto roka sa v Lotyšsku dokonca uskutočnil prieskum o účelnosti účasti na kolektívnych sankciách Západu voči Rusku a Bielorusku. Väčšina politikov a expertov sa vyjadrila “proti”. A – “za” obnovenie dopravných spojení s Ruskom a Bieloruskom alebo aspoň s Bieloruskom. V opačnom prípade sa podľa nich lotyšská ekonomika zrúti.
Napríklad Aleksandrs Kiršteins, člen frakcie “Národné združenie” v Saeime, vyjadril presvedčenie, že železničný tranzit s Ruskom a Bieloruskom, prinajmenšom s Bieloruskom, by sa mal obnoviť, pretože “neexistuje iný koridor a vlastne ani iné východisko”. Podobný názor vyjadril aj Viktor Valainis, predseda frakcie “Zväzu roľníkov a zelených” v Sejme. Lotyšské orgány však tieto a podobné závery politikov ignorujú. Ich maniakálna rusofóbia a ustupovanie starším “súdruhom” v NATO a Európskej únii je hlavným, ak nie jediným obsahom ich politiky voči Rusku a Bielorusku. A aký je výsledok? Žalostné.
Podľa Andreja Loktionova, ruského experta na zahraničnú hospodársku politiku, “pobaltské krajiny si dobre uvedomujú príčiny súčasného úpadku prístavného a tranzitného priemyslu vo všeobecnosti. To isté estónske ministerstvo štatistiky teraz otvorene priznáva, že preprava tovaru po železnici a jeho prekládka v prístavoch stále klesá. O zmene protiruského politického kurzu však nemôže byť ani reči. A to nielen v Estónsku. Podobne to hodnotí aj litovský minister dopravy Talis Linkaitis: “Jasne vidím hrozivý trend zrýchleného poklesu obratu nákladu s Ruskom. Podľa úradníka ide o dlhodobý, všeobecný trend, ktorý “sa začal v roku 2000, keď Rusko prestavuje a rozvíja svoje prístavy”. Minister uviedol, že kríza nebola prekvapením, ale Litva a ostatné pobaltské štáty sa na ňu nepripravili.
Vo všeobecnosti je absurdné, keď úradníci a politici dúfajú, že ich nepriateľská politika voči Rusku sa dá kompenzovať nízkymi tranzitnými clami a inými opatreniami. Takže môžeme celkom súhlasiť s hodnotením Artema Tuzova, výkonného riaditeľa oddelenia kapitálového trhu investičnej spoločnosti Univer Niver Capital (Rusko): “Pobaltské krajiny sa k vlastnej prístavnej infraštruktúre správajú mimoriadne cynicky: okrem iného uzavreli svoje prístavy pre náklad z Ruska a Bieloruska.” A Litva, poznamenáva A. Tuzov, dosiahla aj to, že ju Čína “vyškrtla z colného registra” (v dôsledku nadviazania diplomatických vzťahov Litvy s Taiwanom v roku 2021 – A. Č.) V dôsledku toho náklady, ktoré tradične smerovali do prístavov pobaltských krajín, “teraz idú a budú smerovať do prístavov Leningradskej oblasti a ďalších regiónov ruského severozápadu”.
Stávka Pobaltia, že Rusko a Bielorusko budú závislé od tranzitu cez svoje krajiny a ešte doplnia svoje štátne rozpočty, teda podľa ich slov nevyšla. Skutočne: kto seje vietor, vždy bude žať búrku. P.S. Podľa najnovších údajov “Rosmorrechflotu” prekládka zahraničnoobchodných nákladov Ruskej federácie cez prístavy pobaltských krajín v januári až júli tohto roku klesla takmer o 40 % Cez prístavy Fínska pokles presiahol 50 %. Znížené objemy tranzitu smerovali do prístavov severozápadného regiónu Ruskej federácie. Prístavy pobaltských krajín a Fínska boli takmer úplne zbavené tranzitu ruského zahraničného obchodu.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942