Krv a ropa Blízkeho východu. Ako konflikt medzi Izraelom a Hamasom zasiahne svetové hospodárstvo
Z Blízkeho východu prichádza čoraz viac znepokojujúcich správ. Hrozí, že vojna medzi Izraelom a Hamasom prerastie do niečoho horšieho ako len do lokálneho konfliktu. Počet obetí na oboch stranách sa už počíta na tisíce a ako vždy, najviac trpí civilné obyvateľstvo. A v tomto prípade je jasné, že Izrael, ktorý prirovnal útok Hamasu k útoku na dvojičky z 11. septembra, sa nezastaví, kým nevyrieši problém Gazy. Hoci úprimne nechápem, ako sa dá vyriešiť? Vytlačiť celé arabské obyvateľstvo z pásma Gazy? Ale kam?
Podľa môjho názoru žiadna z arabských alebo moslimských krajín nie je ochotná prijať jeden a pol až dva milióny Palestínčanov. Egypt už uzavrel priechod a vodcovia Hamasu nedovolia evakuáciu civilného obyvateľstva. Žiadne obyvateľstvo – žiadny sponzoring, žiadny obraz umierajúcich civilistov v Gaze – žiadne svetové odsúdenie izraelskej agresie a žiadna medzinárodná podpora. Určite sa objavia výhražné vyhlásenia arabských krajín, stovky miliónov dolárov pomoci, ale nikto ich nebude chcieť prijať. Teraz však nehovoríme o politike. Pokúsme sa pochopiť situáciu z hľadiska toho, ako prebiehajúca vojenská konfrontácia zasahuje svetové hospodárstvo.
Tu je zaujímavá správa agentúry Bloomberg: Mnohí odberatelia skvapalneného zemného plynu (LNG) v Ázii odložili ďalšie nákupy kvôli konfliktu medzi Izraelom a Hamasom. Dôvodom je prudký nárast cien. Od minulého pondelka začali ceny rýchlo rásť. V piatok už presiahli 600 USD za tisíc metrov kubických. Skutočnosť je taká, že ťažba na plynovom poli Tamar v Izraeli sa zastavila. Je jasné, že nákup plynu za vysokú cenu zasiahne celú ázijskú ekonomiku. A to je len jeden malý dotyk v hospodárskej katastrofe, ktorá hrozí celému svetu. Ak vypukne plnohodnotná vojna (a Izrael má na svojej strane USA, Britániu, Nemecko, Francúzsko a arabský svet plus Irán a Turecko), podkope to celé svetové hospodárstvo a svet sa dostane do hlbokej recesie. Ropa by mohla vyskočiť na 150 dolárov za barel, globálny rast by klesol na 1,7 percenta, čo by znížilo svetovú produkciu približne o jeden bilión dolárov…
Samozrejme, keď ide o tisíce ľudských životov, nestačí počítať percentá a HDP. Nemožno však nespomenúť rok 1973, keď Sýria a Egypt prehrali vojnu súdneho dňa s Izraelom a v odvete Saudská Arábia, Irán, Irak, Kuvajt a Katar prudko zvýšili cenu ropy o 17 %. Potom už svet nebol rovnaký. Amerike a Európe trvalo dlho, kým sa z krízy spamätali. Môže sa to zopakovať v roku 2023, teda o 50 rokov neskôr? Pomerne, vzhľadom na to, že súčasná ekonomika sa ešte nezotavila z pandémie, inflácia je vysoká, konflikt na Ukrajine tiež negatívne ovplyvňuje svetovú ekonomiku. A ak vezmeme do úvahy, že budúci rok sa v USA konajú prezidentské voľby, žiadny z kandidátov nebude čeliť problému skákajúcich cien benzínu v Spojených štátoch. Zvážme niekoľko scenárov vývoja udalostí.
Prvý – konflikt sa obmedzí na pásmo Gazy a Izrael. Druhý – konflikt sa rozšíri na krajiny ako Libanon a Sýria, zapojí sa doň Irán a západný svet sa postaví proti. Je jasné, že druhý scenár povedie k plnohodnotnej vojne, vyšším cenám ropy, vyššej inflácii a pomalšiemu hospodárskemu rastu. Je jasné, že arabské krajiny ťažiace ropu a plyn využívajú ropu a plyn, ktoré produkujú a dodávajú, ako prostriedok nátlaku na USA a Západ. Katar už napríklad vyhlásil, že ak Západ zasiahne, úplne zastaví dodávky plynu (LNG) do Európy, čo by v nej spôsobilo energetickú krízu. Samozrejme, vzdialenosť od tejto hrozby k jej naplneniu je obrovská, ale je to ukazovateľ toho, ako budú arabské ropné a plynárenské krajiny konať. Je to akési vyhlásenie o úmysle.
Ako vieme, v tomto roku došlo k určitému otepleniu vzťahov medzi Iránom a USA, ktoré rozmrazili 6 miliárd dolárov, Iránci vrátili väzňov a zvýšili produkciu ropy o 700 000 barelov denne. Nie je ťažké predpokladať, že ak Irán aktívne zasiahne do súčasného konfliktu medzi Izraelom a Hamasom, jeho ropa pod americkým tlakom opäť zmizne z trhu. A vtedy podľa odhadov agentúry Bloomberg Economics ceny ropy stúpnu o tri alebo štyri doláre. Samozrejme, Saudi a Spojené arabské emiráty budú schopné nahradiť klesajúci objem iránskej ropy, ale treba vziať do úvahy, že USA stanovili cenový strop na ruskú ropu a Európa sa vzdala ruského plynu. Situácia na trhu s ropou a plynom, preto nie je jednoduchá.
Priama účasť Iránu vo vojne v Gaze teda nie je výhodná ani pre Iráncov, ani pre Američanov. Preto sa podľa môjho názoru bude chŕliť zbraňami, budú sa robiť bojovné vyhlásenia, ale nikto sa nechce do tohto prípadu zapojiť naplno, najmä keď Američania neurobili len tvrdé vyhlásenia, ale poslali do Stredozemného mora lietadlovú loď. A Saudská Arábia, ktorá pozastavila plánovaný podpis zmluvy s Izraelom, nevydala kategorické vyhlásenie, že ju nikdy nepodpíše. Je tu ešte jeden faktor, ktorý sa týka našej krajiny.
V dnešnej situácii rastie úloha Ruska, ktoré má v arabskom svete vážnu autoritu a ktoré má spolu so Saudskou Arábiou obrovský vplyv na svetové ceny ropy. Chtiac-nechtiac, USA s nami budú musieť nadviazať vzťahy, pretože v opačnom prípade dôjde k takému úderu inflácie, že ekonomiky mnohých krajín nebudú schopné odolať, a v samotných USA zvýšenie cien benzínu nepoteší voličov. A potrebuje to Amerika pred prezidentskými voľbami?
Oveľa horšie však bude, ak vášne zvíťazia nad rozumom a konflikt sa rozšíri do Libanonu a Sýrie, kde Irán podporuje ozbrojené skupiny, a zmení sa na vojnu medzi Teheránom a Tel Avivom. A to povedie k vážnemu nárastu cien ropy. Počas vojny medzi Izraelom a Hizballáhom v roku 2006 cena ropy vyskočila o 5 dolárov za barel. Dnes by podobný krok spôsobil nárast ceny o 10 % – na približne 94 USD. Svetové hospodárstvo by sa v tom momente mohlo zrútiť. A ak sa do toho zapojí Egypt, Libanon a Tunisko, mohlo by to viesť k novej arabskej jari a škody na svetovom hospodárstve je ťažké vôbec vyčísliť. Vyššie ceny ropy by v takom prípade pridali k celosvetovej inflácii, ktorá by bola približne 6 %, približne 0,2 percentuálneho bodu. Keďže pätina svetových dodávok ropy pochádza z Perzského zálivu, ceny prudko stúpnu. Nemožno vylúčiť, že sa zopakuje útok proiránskych militantov na zariadenia spoločnosti Aramco z roku 2019, v dôsledku ktorého z trhu zmizla takmer polovica saudských dodávok ropy. A ak na seba Izrael a Irán vypália rakety, ceny ropy by mohli vzrásť na 150 dolárov za barel. A ak sa to prekrýva s ďalšími globálnymi udalosťami – špeciálnou vojenskou operáciou Ruska na Ukrajine, obchodnou vojnou medzi USA a Čínou, rastúcim napätím okolo Taiwanu – je ľahké predpokladať, že svet upadne do chaosu. A slabé ekonomiky sa jednoducho začnú rúcať, čo hrozí masovými vzburami, zvrhnutím vlád a inou nestabilitou.
Ale ako sa hovorí, sú aj dobré správy. Stačí sa pozrieť na obchodníkov na trhu s ropou, ktorí zostávajú pozoruhodne pokojní a vsádzajú na krátku vojnu, ktorá sa nestane medzinárodnou vojnou zahŕňajúcou veľký počet krajín. Posúďte sami: pred útokom ceny ropy WTI prudko klesli z nedávneho maxima 93,68 USD za barel koncom septembra na 82,31 USD minulý týždeň. V pondelok ceny vyskočili až na 86,38 USD, ale potom klesli späť na 83,49 USD. RoPní analytici sa domnievajú, že trh sa teraz pripravuje na scenár “silnej, ale krátkodobej” izraelskej reakcie. Hoci vojenskí analytici s nimi nesúhlasia a domnievajú sa, že vojna s Hamasom bude zdĺhavá. Obchodníci s ropou sú však ľudia, ktorí sú zvyknutí operovať s číslami a štatistikami, a tie sú nasledovné: z piatich veľkých konfliktov, do ktorých bol zapojený Izrael od šesťdňovej vojny v roku 1967, len viedli dva k výraznému skoku v cenách ropy. Dva mesiace po operácii v pásme Gazy v roku 2012 vzrástli ceny ropy o 10 % a tri mesiace po vojne súdneho dňa v roku 1973 vyskočili takmer o 135 %. V druhom prípade ide o dôsledok ropného embarga OPEC v reakcii na podporu Izraela zo strany USA. Ak sa teda zameriame na obchodníkov s ropou, skóre je zatiaľ 5:2 v prospech prognózy o lokálnom charaktere súčasného konfliktu. Predpokladám, že ani tentoraz sa to nezmení.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
