Aktuality, Šport,

Springboks vs. All Blacks: 12 -11 vo finále a 4- 3 na tituly. Rozloženie síl, „rasová otázka” a transgender usmernenia

---

 

1. Výsledky RWC 23, výkony národov a írske oči pre plač

Hráči Juhoafrickej republiky – Springboks dokázali poraziť tím Nového Zélandu – All Blacks 12 – 11 a ujali sa tak vedenia v historických tabuľkách 4 -3. RWC vyhrali už štvrtý krát a obhájili tak titul z minulého šampionátu pred štyrmi rokmi v Japonsku. Je zaujímavé, že finálový zápas Springboks nikdy neprehrali, všetky svoje 4 účasti premenili na titul. Podobne aj dva zápasy o tretie miesto vyhrali.

V napätom zápase o tretie miesto zvíťazilo Anglicko nad Pumami – tímom Argentíny 26-23.

 

Anglické porekadlo: Futbal je šport pre gentlemanov, ktorý hrajú grázli, rugby je šport pre grázlov, ktorý hrajú gentlemani. Už od vojny o Falklandy/Malvíny v roku 1982 majú športové stretnutia Anglicka a Argentíny zvýšený náboj, hráči oboch tímov si, ale po tesnom výsledku v zápase o 3. miesto na RWC 2023 nemali problém podať ruky.

 

 

História Svetového pohára v rugby sa začala písať v roku 1987, kedy All Blacks zvíťazili nad tímom Francúzska 29-9 a získali prvý zo svojich titulov, zatiaľčo Francúzsko začalo sériu svojich troch finálových prehier (1987,1999,2011). V roku 1991 zvíťazili austrálski Wallabies nad Anglickom 12-6.

 

Juhoafrická republika sa pritom nesmela zúčastniť prvých dvoch Svetových pohárov v rokoch 1987 a 1991 kvôli uplatňovaniu politiky apartheidu, už na domácom turnaji v roku 1995, ale zvíťazila po predĺžení nad All Blacks 15-12. Vznikla tak situácia, že tri vedúce svetové tímy mali v roku 1995 po jednom titule All Blacks, Wallabies aj Springboks.

Historicky sa do finále Svetového pohára v rugby dostalo len 5 tímov, Austrália, Nový Zéland, Juhoafrická republika, Anglicko a Francúzsko. Len stručne: 1999 Austrália – Francúzsko 35 -12, 2003 Anglicko – Austrália 20 – 17 po predĺžení (Anglicko je jediným víťazom zo severnej pologule), 2007 JAR – Anglicko 15 -6, 2011 Nový Zéland – Francúzsko 8 -7, 2015 Nový Zéland – Austrália 34 – 17, 2019 JAR – Anglicko 32 -12.

O niečo menej exkluzívna je účasť v semifinále, kde sa predstavilo 8 tímov, okrem piatich finalistov aj Wales (1987 3., 2011 a 2019 4.), Argentína (2007 3., 2015 a 2023 4.) a v roku 1991 ešte bez účasti JAR skončilo štvrté Škótsko.

Zaujímavé, ale až športovo tragické je, že do semifinále sa nikdy nedostalo Írsko, napriek tomu, že napríklad do RWC 2019 nastupovalo z pozície jednotky vo svetovom rankingu a na tohtoročnom turnaji vyhralo skupinu, pričom v nej porazilo aj budúcich majstrov sveta z JAR 13 – 8. Je až neuveriteľné, že na postup do semifinále nestačilo Írsku 8 pokusov, prehralo všetkých svojich 8 štvrťfinálových zápasov.
Podobnú smolu má aj Fidži s 3 prehratými štvrťfinále (ktoré to, ale nemusí až tak mrzieť, ako zistíme nižšie), Samoa s dvoma a Kanada a Japonsko po jednej účasti vo štvrťfinále. Okrem týchto národov sa Svetového pohára v rugby historicky zúčastnili aj Čile (1x 2023), Gruzínsko (6x vždy od 2003 do 2023), Taliansko (10x), Pobrežie Slonoviny (1x 1995), Namíbia (6x vždy od 2003 do 2023), Portugalsko (2007, 2023), Rumunsko (9x + v roku 2019 vylúčené po kvalifikácii), Rusko (2x 2011 a 2019, účasť na RWC 2023 zakázaná, v roku 2003 vylúčené počas kvalifikácie, na RWC zaznamenalo 8 porážok v základnej skupine, ale postupne výkonnostne rástlo, momentálne je 25. mieste vo svetovom rankingu aj keď nemôže hrať oficiálne zápasy), Španielsko (1x 1999, v roku 2019 vylúčené počas kvalifikácie, 2023 vylúčené po kvalifikácii, Tonga (9x vždy okrem 1991), USA (8x vždy okrem 1995 a 2023), Uruguaj (5x 1999, 2003,2015, 2019 a 2023) a Zimbabwe (2x 1987 a 1991). Treba dodať, že bývalý ZSSR odmietol prijať pozvánku na RWC 1987, čo bola chyba. Dovedna sa tak všetkých 10 turnajov doteraz zúčastnilo 26 národov.

 

Jedným z najobávanejších hráčov v histórii rugby bol jaskynný muž Sébastien Chabal, účastník RWC 2007, kde tím Francie skončil štvrtý. Teraz na domácom šampionáte vypadol vo štvrťfinále po tesnej prehre 29-28 s neskorším víťazom, tímom Južnej Afriky. Napriek tomu, že za Francúzsko hral momentálne najlepší hráč Antoine Dupont.

 

 

2. Mauri našli svoj šport

Už sme spomenuli, že v rokoch 1987 a 1991 sa JAR nesmela zúčastniť dvoch úvodných Svetových pohárov v rugby kvôli uplatňovaniu politiky apartheidu – oddeleného spolužitia ľudí rozličných rás. Žiaľ po jej odvolaní došlo v 90. rokoch minulého storočia k vzniku politickej a bezpečnostnej nestability, v dôsledku ktorej zahynulo viac ľudí než počas 42 rokov oficiálneho uplatňovania apartheidu. Dodnes pritom pokračujú násilné útoky proti bielym starousadlíkom, vraždenie bielych farmárov, proti ktorému sa dostatočne nezakročilo a svetové aj slovenské masmédiá o tom vytrvale mlčia. Problém by snáď nastal len v prípade, že by sa títo farmári rozhodli masovo emigrovať do Ruska, ktoré im svojho času ponúkalo prístup k pôde.

 

Tak či onak, v rokoch 1987 a 1991 by bol problém, ak by na turnaj nastúpil tím Juhoafrickej republiky zložený len z bielych hráčov a dnes už Springboks nastupujú s rasovo zmiešaným tímom. Až 11 z 33 nominovaných juhoafrických hráčov na RWC 2023 bolo tmavej pleti. A v roku 2007, keď vyhrali svoj druhý titul, nebol najužitočnejším hráčom nejaký Britmi ne-dobitý mýtus o dvojmetrovom búrskom árijcovi (v skutočnosti, na tohtoročnom RWC 2023 štyria rojníci JAR naozaj mali 200-206 cm pri váhe 115 -121 kg a boli belosi). Hráčom roka 2007 IRB bol vyhlásený černoch Bryan Habana, ktorý bol dobrým a agilným bežcom a meral 180cm. V roku 2015 vyrovnal rekord už zosnulého Jonaha Lomu v počte 15 položení do bránkoviska na Svetových pohároch v rugby.

Tým sa dostávame k jadru druhej časti článku. Ak by nacistickí vedci, ktorí vyvinuli teóriu o nadradenosti árijskej rasy zistili, kam bude smerovať vývoj rugby, uvedomili by si, že v nej môže získať prevahu rasa, ktorú by podľa rôznych svojich kritérií považovali za najpodradnejšiu.

Nebývalo zvykom, aby obyvatelia trojuholníka Polynézie videli svojich súkmeňovcov na stupni olympijských víťazov. Jedinou výnimkou bol v roku 1996 na Olympiáde v Atlante boxer superťažkej váhy z ostrova Tonga Paea Wolfgramm, ktorý získal striebornú medailu.
To sa však malo zmeniť s návratom rugby do programu Olympijských hier od roku 2016 v Rio de Janeiro. Ukázalo sa, že rugby je najviac inkluzívny šport z tohto hľadiska. Oba olympijské turnaje mužov vyhrali hráči z ostrova Fidži a ženy pridali bronz v Tokiu. Fidži je tak najúspešnejším národom v tabuľke olympijského rugby. To sa však nehrá vo formáte ako RWC, kde proti sebe nastupuje 15 hráčov z každej strany. Ide o sedmičkové rugby, kde je na každej strane 7 ľudí. Olympijské hry trvajú 2 týždne a RWC takmer 2 mesiace, fyzicky ani nie je možné odohrať turnaj v rugby XV za kratšiu dobu.

V čom spočíva úspech Polynézanov v rugby? Sú pre tento šport ideálne stavaní. Títo ľudia sú prirodzene mezomorfní, čo znamená, že majú vrodenú predispozíciu byť veľkými a v prípade dostatočnej stravy rýchlo naberať svalovú hmotu aj tukové tkanivo. Charakterizuje ich veľká hlava a silné lebečné kosti, širšie plecia a veľký obvod zápästia a členkov. Majú tendenciu byť veľmi silní a výbušní, pri svojej veľkej hmotnosti sú veľmi pohybliví. Ide teda o zriedkavú kombináciu veľkosti a rýchlosti pri iných typoch populácie.

Otázka, prečo je to tak podružná. Stupídna teória prehlasuje, že je to kvôli množstvu kokosových orechov používaných v tamojšej gastronómii. Takže detičky odniekiaľ z juhovýchodnej Ázie alebo strednej Ameriky, kde je priemerná výška muža 160 cm. Papajte kokosy, narastiete a budete mať 150 kg!

To samozrejme neplatí a rovnako vedľa môže byť aj teória povier belochov, že pri vojnách v Polynézii vedených primitívnymi zbraňami, kde porážka neznamenala smrť alebo zajatie, ale uvarenie a zjedenie postupne zahynuli všetci menší muži…

 

Ak môže byť írsky biely cigán dominantný v boxe, Boh to tak zariadil, že dal šport aj domorodcom z pacifickej Oceánie, video je reálnou ukážkou potenciálnej prevahy ich genetiky v rugby

 

 

Rugby je národným športom v štátoch ako Fidži, Tonga a Samoa, kde je dokonca z populácie 196 000 ľudí až 24 000 aktívnych registrovaných hráčov a hráčiek. Na Slovensku je málo známy ostrovný štátik Niue, ktorý má populáciu menej ako 2000 ľudí, z nich 2/3 sú úplne pôvodné obyvateľstvo. Má však národný tím rugby, ktorý je konkurencieschopný na medzinárodnej úrovni.
Tiež je dôležitý faktor sociálneho výťahu. Ak 20-30% obyvateľstva týchto ostrovov žije v akútnej chudobe, rugby je šport na medzinárodnej úrovni veľmi saturovaný peniazmi, ktorý im môže zaistiť ekonomickú budúcnosť. Až 20% profesionálnych hráčov rugby tak dnes tvoria pôvodní obyvatelia pacifických ostrovov.

 

Je veľmi dôležité, že stále existuje tendencia k zvyšovaniu priemernej hmotnosti hráčov rugby, aj keď tempo nárastu sa postupne spomaľuje. Podľa záznamov francúzskeho Národného inštitútu pre šport a telesnú výchovu bola v začiatkoch RWC v roku 1987 priemerná hmotnosť rojníka (obrancu alebo po anglicky forwarda) 104,2 kg a útočníka (back) 83 kg. Tá sa zvýšila na 91,5 kg, kým forwardi po 30 rokoch vážili v priemere 111,3 kg, aktuálne je to 112,56 kg.

Enormne stúpol aj počet skládok (tackle) v zápasoch a tým aj ich fyzická náročnosť. Tam bol najväčší nárast zaznamenaný v 20-ročnom období medzi rokmi 1991 (91 na zápas RWC) a 2011 (197 skládok na zápas RWC).

To vytvára dodatočný priestor a príležitosti pre hráčov z Oceánie. Zároveň nárast hmotnosti znamená zvýšenú záťaž na hráčov prvého radu roja, ktorí proti sebe tlačia vo formácii mlyn (scrum), do ktorej nastupuje po 8 hráčov z každého tímu. Tam sa súhrnná hmotnosť 8 obrancov z každej strany dostala vysoko nad 800 kg a problém by nastal ak by sa súhrnná hmotnosť scrumu ešte zvyšovala a potenciálne sa začala blížiť k dvom tonám. Úplne nereálne to nie je.

Najťažším hráčom tohtoročného turnaja bol reprezentant ostrova Tonga Ben Tameifuna so 151 kg. Prekonal tak aj na 146 kg vychudnutého hráča Francie pôvodom z ostrova Samoa, Uini Atonio vážil 145 kg už ako 17 ročný.

 

Zrážka 265 kg v rugby, Manu Tuilagi skladá Bena Tameifuna v profesionálnom zápase pred RWC 2023. Tuilagi hral s hmotnosťou 112 kg backa na RWC 2023 za národný tím Anglicka napriek tomu, že mu ako 15-ročnému ilegálnemu imigrantovi hrozilo vyhostenie odtiaľ. Pôvodom je z ostrova Samoa.

 

 

Keď sme pri ostrove Tonga, prečo si nekopnúť do Svetovej zdravotníckej organizácie WHO, vždy keď je k tomu po „pandémii” covidu príležitosť. Už aby jej prezident Trump opäť zastavil financovanie.

 

WHO v roku 2002 skonštatovala, že 90% žien a 84% mužov ostrova Tonga je postihnutých obezitou. Keď sa na tam dostal akýsi predvoj „záchrannej výpravy”, našiel tam ešte populáciu zdravých, vysokých, svalnatých a dobre stavaných ľudí, tých obéznych nebolo veľa. To sa však malo zmeniť a súčasná obezita populácie ostrova Tonga je len následok a jej príčinou je globalizácia svetového trhu potravín. Tak sa stalo, že okrem sýtených nápojov a sladkostí sa na ostrov dostali aj „mutton flaps”. To je najlacnejší druh baranieho mäsa, spodné rebrá. Tvoria 9-12% využiteľnej jatočnej hmotnosti zvieraťa, pritom predstavujú 3-5% jeho trhovej hodnoty. Aj to už je veľa, lebo obyvatelia „zlatej miliardy” nemajú o toto mäso záujem. V Európe sa používa len výnimočne na výrobu doner-kebabov. Na 100 g pripadá 40 g tuku, z toho polovica je nasýtených a 420 kalórií. Pre obyvateľov Tongy je pravdepodobne ťažké ho vhodne kulinársky upraviť, zato však dokonale spĺňa ich potrebu mať enormnú porciu jedla za lacný peniaz. Ustúpili tak od konzumácie rýb aj spomínaných kokosov z miestnych zdrojov. Ak sa Slovensko bude ekonomicky ďalej prepadať do chudoby, „mutton flaps” si prirodzene nájdu cestu aj do tamojších obchodov a potom ešte uvidíme, či bude obézna mládež Slovenska alebo Tongy.

 

3. Pravidlá pre transgenderov

Rugby je vo vedení športov, pokiaľ ide o stanovenie pravidel pre transrodové osoby. Organizácia World rugby vyvinula dokument, ktorým stanovila pravidlá a zaviedla aj slovník pojmov všeobecne pre problematiku transrodových hráčov. Zjednodušene z toho vyplýva, že transrodové ženy nemôžu v súčasnosti hrať ženské rugby. Toto bolo podložené vedeckými dôkazmi o tom, že vystavenie účinkom hormónu testosterón počas dospievania poskytuje transrodovým ženám dostatočnú výhodu veľkosti a sily nad hráčkami ženského rugby a zvyšuje riziko ich zranenia. Nepostačuje ani potlačenie úrovne hormónu testosterón na ženskú úroveň počas 12 mesiacov, ako sa to navrhovalo, lebo účinky na zníženie telesnej hmotnosti, podielu svalovej hmoty a sily sú len na úrovni 5-10% čo je organizáciou považované za nedostatočné.

 

Haka v podaní ženského tímu Nového Zélandu Black Ferns na ženskom RWC 2021 pred zápasom proti tímu Škótska. Hoci niektoré hráčky môžu mať väčší obvod stehien než 90% slovenskej mužskej populácie (týkalo sa samozrejme aj autora, v apríli/máji 2023 116kg pri výške 180cm), ostanú v rugby ženami. Čierne paprade vyhrali zápas 57 – 0 a neskôr aj celý turnaj.

 

 

Usmernenia sa týkajú aj transrodových mužov. Opäť zjednodušene. Tí môžu hrať mužské rugby za predpokladu, že predložia potvrdenie o fyzickej spôsobilosti. Transrodoví muži nemôžu hrať ženské rugby, ak už začali proces zmeny pohlavia a tento proces zmeny pohlavia zahŕňa podávanie testosterónu.

 

Nakoniec, usmernenia boli vydané aj pre nebinárne osoby, teda ľudí, ktorí svoje pohlavie sami neidentifikujú ani ako mužské, ani ako ženské, prípadne ho identifikujú aj ako mužské aj ako ženské, prípadne osoby, ktorých pohlavie nebolo určené.
Podrobne sa týmto usmerneniam môže každý záujemca venovať na stránke organizácie World Rugby, kde sú verejne dostupné.

MK

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok