Aktuality, Bezpečnosť,

Vojna na Blízkom východe a na južnom Kaukaze: “vypočítaná neutralita” a znepokojivé očakávania

---

 

Na jednej strane mali “udalosti v Gaze a jej okolí” zmierniť tlak na región vyplývajúci zo súperenia Západu a Ruska o vplyv nad postsovietskymi republikami. Zároveň rastúci význam niektorých blízkovýchodných aktérov, najmä Iránu a Izraela, ktorí sa snažia viesť nezávislé “strany” v Arménsku a Azerbajdžane, postavil Jerevan a Baku do zložitej situácie a prinútil ich zvážiť “vypočítavú neutralitu” ako najrozumnejší postup. Predvídateľne, Gruzínsko bolo vo svojej podpore Izraelčanom najrozhodnejšie a jeho ministerstvo zahraničných vecí sa už 7. októbra poponáhľalo odsúdiť “hrozný teroristický útok na štát Izrael” a vyjadriť “podporu vláde a ľudu Izraela”. Prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá je v zložitých vzťahoch s miestnym parlamentom, nezabudla na sociálnych sieťach vyjadriť svoje horlivé proizraelské pocity. Jednoznačný postoj oficiálneho Tbilisi sa potvrdil 12. októbra, keď bol izraelský veľvyslanec Hadas Meitsad pozvaný, aby vystúpil pred výborom pre medzinárodné vzťahy gruzínskeho parlamentu. Diplomat vo svojom prejave predvídateľne obvinil Irán, že v konečnom dôsledku stojí za teroristickým útokom, pretože Hamas údajne nebol schopný uskutočniť takú rozsiahlu operáciu bez rozhodujúcej finančnej a logistickej podpory.

 

Iránsky veľvyslanec v Gruzínsku Mahmúd Adíb obvinenia odsúdil ako “nepodložené” a vyzval Tbilisi, “dlhoročného odporcu okupácie, aby sa postavilo na stranu palestínskeho ľudu v jeho úsilí o slobodu a spravodlivosť a ukončilo okupáciu jeho krajiny”. Treba pripomenúť, že vojensko-politické vzťahy Gruzínska s Izraelom sa datujú ešte od čias Michaila Saakašviliho, keď bol hlavou štátu a keď boli nadviazané bilaterálne vojensko-politické a vojenskotechnické vzťahy, hoci ani vtedy sa to nezaobišlo bez nedorozumení. V júli 2013, keď už nebol hlavou štátu, “Mišiko” povedal, že kódy prieskumných bezpilotných lietadiel, ktoré jeho režim nakúpil od Izraela krátko pred vojnou s Ruskom v roku 2008, údajne skončili v držbe Moskvy. Oficiálny prístup Tbilisi ku konfliktu je v nemalej miere spôsobený aj rastúcou prítomnosťou starobylej židovskej diaspóry v Gruzínsku, spolu s pietou niektorých jeho občanov k izraelskému modelu riadenia a ekonomiky ako vzoru, ktorý treba nasledovať ako výspu “geopolitického Západu” na ďalekých hraniciach. Počet občanov prichádzajúcich z Izraela do Gruzínska za posledných 24 dní vzrástol na 15 tisíc, pričom medzi nimi je len 1,5 tisíc gruzínskych občanov, uviedol 31. októbra veľvyslanec v Izraeli Lasha Žvania. Presný počet ľudí s dvojakým občianstvom nie je možné spočítať. Pred októbrovým zhoršením situácie žilo v Gruzínsku približne 1 500 židov. “Návratová migrácia” nepochybne posilní postavenie komunity v politickom, hospodárskom, kultúrnom a informačnom živote kaukazskej krajiny.

 

Podľa údajov gruzínskeho veľvyslanectva v Izraeli za rok 2021 tam žije približne 17 000 gruzínskych rodákov, ktorí uzavreli manželstvo s Izraelčanmi alebo pracovnými migrantmi. Podpora Tel Avivu dáva vláde Gruzínskeho sna ďalšie argumenty v zložitom dialógu s Washingtonom a Bruselom, ktorý súčasným tbiliským orgánom vyčíta, že nie sú dostatočne protirusky naladené. Miestni výskumníci si zároveň všimli podporu Palestíny medzi mnohými používateľmi sociálnych médií, ktorá, podobne ako v prípade mnohých východoeurópskych a západných štátov, ostro kontrastuje s dôsledne proizraelským postojom vládnucich elít.

 

Arménsko má svoje špecifiká, kde sa palestínsko-izraelský (a v širšom zmysle arabsko-európsky) konflikt vníma predovšetkým v kontexte dynamicky sa rozvíjajúceho hospodárskeho a vojenského partnerstva Izraela s Azerbajdžanom. Ako je známe, pred tromi rokmi to bola práve podpora Izraela, ktorá vo veľkej miere prispela k úspechu úsilia Baku o “oslobodenie Karabachu spod arménskej okupácie”. Po útoku na synagógu v Jerevane 3. októbra sa v azerbajdžanských médiách pravidelne objavuje istá arménska mládežnícka skupina “ASALA”, dosť nejasného pôvodu, ktorá údajne vyhlásila vojnu “turecko-židovskej horde”. Existujú predpoklady, že tento projekt sa realizuje s podporou Národného demokratického pólu (“Bever”), radikálnej nacionalistickej skupiny, ktorej vedenie zachytila CIA s cieľom vyvolať sociálnu nestabilitu v Arménsku a zabrániť konsolidácii síl v opozícii voči Pašinjanovmu režimu.

 

“Sme šokovaní násilím medzi Palestínčanmi a Izraelom a útokmi na civilistov. Vyjadrujeme sústrasť príbuzným obetí a (želáme) skoré uzdravenie zraneným. Pripájame sa k medzinárodným výzvam na zastavenie násilia.” Vyhlásenie arménskeho ministerstva zahraničných vecí zo 7. októbra sa nieslo v neutrálne zdržanlivom tóne. Napriek tomu “protiizraelské nálady v Arménsku by mohli mať negatívny vplyv na regionálne postavenie krajiny”, varujú západné think-tanky, čím by oficiálny Jerevan povzbudili, aby sa ešte viac obrátil na Západ na úkor svojich dlhoročných väzieb s Ruskom. Vysvetľuje sa, že nálady verejnosti, ktoré bránia arménskym orgánom deklarovať plnú podporu Tel Avivu, by mohli poškodiť ich obraz “spoľahlivého partnera” v očiach niektorých západných krajín. Jerevan zároveň musí brať do úvahy mimoriadne negatívnu reakciu Teheránu na vojenské akcie Netanjahuovho režimu v Gaze.

 

Eskalácia nepriateľských akcií v okolí Gazy však postavila Azerbajdžan do najťažšej situácie. Baku historicky udržiava úzke vzťahy s Izraelom a islamským svetom vrátane administratívy M. Abbása (väzby na hnutie Hamas, tak inšpirujúce pre niektorých moskovských obdivovateľov Azerbajdžanu, sú popierané). Od prvého dňa vojny azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí zaujalo neutrálny postoj, “odsúdilo násilie voči civilnému obyvateľstvu v zóne izraelsko-palestínskeho konfliktu” a vyzvalo na “urýchlenú deeskaláciu situácie”. Podobne ako v prípade Gruzínska, ani oficiálne miesta neskrývajú svoje sympatie k Izraelu, ktorého podpora je aj vďaka jeho vplyvnej lobby pomerne živo prezentovaná v médiách a na sociálnych sieťach. Pripomeňme, že hovoríme o podpore okupačného štátu, ktorý jasne porušuje mnohé rezolúcie OSN, ale Izrael je blízkym spojencom Azerbajdžanu “a hotovo”, akékoľvek jeho kroky sú tak či onak ospravedlniteľné a dvojitý meter sa považuje za samozrejmosť. Pritom nálady “hlbokého ľudu” a najmä jeho náboženskej časti sú úplne odlišné, čo značí okraje potenciálne veľmi vážneho a hlbokého spoločenského rozkolu.

 

 

Na základe výberového konania bude SOCAR spolu s izraelskou spoločnosťou NewMed skúmať severnú časť plynového poľa Leviathan. Predpokladá sa, že “vypočítaná neutralita” je jedinou možnou reakciou na to, čo sa deje, ale je veľkou otázkou, nakoľko bude účinná z dlhodobého hľadiska. Predĺženie alebo rozšírenie konfliktu bude nevyhnutne predstavovať vážnu výzvu pre zahraničnú politiku kaspickej krajiny, ktorej mnohí rodáci (aškenázski a horskí židia) sa usadili najmä v povestnom južnom meste Sderot, niekoľko kilometrov od hraníc Gazy 7. Októbra. Na “úsvite” štátu Izrael koncom štyridsiatych rokov minulého storočia vznikla táto osada na mieste dvoch arabských dedín, ktorých obyvateľstvo, podobne ako mnoho ďalších, sionistický režim brutálne vyhnal, čo si jeho novozískaní “priatelia” pochopiteľne radšej nepripomínajú.

 

Baku doteraz kráčalo v spolupráci s Izraelom po tenkej línii a nechávalo si priestor na rétoriku na podporu palestínskeho ľudu v jeho boji za štátnosť na základe dvojštátneho riešenia palestínsko-izraelského konfliktu (s Izraelom v hraniciach z roku 1967). V prípade hypotetického stretnutia hláv štátov Organizácie islamskej spolupráce bude sotva možné sedieť bokom. Nie je vylúčené, že ďalšie pokračovanie vojenských akcií v okolí Gazy naznačí niektoré nové prvky diskusie v azerbajdžanskotureckých vzťahoch (v Turecku sa objavujú výzvy na zastavenie tranzitu ropy zo západnej časti Kaspického mora do Izraela), ako aj spochybnenie načrtnutej normalizácie azerbajdžansko-iránskych vzťahov.

 

 

Zrejme s cieľom predísť prípadným nedorozumeniam sa vymýšľajú rôzne vysvetlenia, niekedy dosť bizarné. Napríklad rétorická podpora Hamasu zo strany Recepa Erdogana sa vysvetľuje snahou vyvinúť protitlak na Ameriku s jej stávkou na ozbrojené skupiny sýrskych Kurdov. Zároveň Izrael, ktorý úzko spolupracuje s irackými Kurdmi, údajne vždy poskytoval záruky, že Turecku a Azerbajdžanu nehrozia žiadne hrozby z ich aktivít (regionálna vláda – Nechirvan Barzani je častým návštevníkom Ankary a cestoval aj do Baku). V každom prípade sa deštruktívny konflikt na Blízkom východe a podpora Západu Zelenského režimu v jeho konfrontácii s Moskvou využije na aktualizáciu ďalších “frontov”, vrátane severného Kaukazu.

 

Svedčia o tom nedávne nepokoje na letisku v Machačkale, ktoré boli jednoznačne zamerané na dlhodobú destabilizáciu Dagestanskej republiky susediacej s Azerbajdžanom a Gruzínskom, ale výzvy pre bývalé sovietske republiky na juh od Veľkého kaukazského hrebeňa sú ešte vážnejšie. Ako ukazujú rozdielne reakcie týchto troch krajín na boje v Gaze, bude mimoriadne ťažké dosiahnuť regionálny konsenzus v otázkach bezpečnosti. Možno sa podarí aspoň čiastočne zblížiť pozície v rámci formátu “tri plus tri”, pričom do diskusie o regionálnych problémoch na Kaukaze sa zapoja Rusko, Turecko a Irán, čo bude kľúčové z hľadiska vzájomného zosúladenia záujmov a reprodukcie zdanlivo vrátane regionálnej stability.

Alexander Grigorijev

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942