Andrej Furšov
Aktuality, História,

Andrej Fursov: Pred našimi očami sa vynára kastovný a otrokársky systém

Moderný svet je pomerne prísne štruktúrovaný. Na vrchole stoja tí, ktorých francúzsky filozof a ekonóm Jacques Attali nazýva neonomádmi. Sú to bohatí ľudia, ktorí ľahko menia svoje prostredie, sťahujú sa z Európy do Ameriky, z Hongkongu do Singapuru. Úplne dole sú najchudobnejší ľudia, ktorí migrujú z Afriky do Európy. Sú mobilní a nemajú nič. Medzi bohatými neonomádmi a chudobnými je vsunutá stredná trieda a robotnícka trieda. Títo ľudia žijú stacionárne a sú predmetom vykorisťovania, zdaňovania. V Európe svojimi príspevkami do rozpočtu podporujú Afričanov, Arabov a Kurdov. Keď nemeckí mladí ľudia odchádzajú na Nový Zéland alebo do Kanady, priamo hovoria: nechceme živiť cudzích príživníkov – tvrdí ruský filozof Andrej Fursov.


 

Je jasné, že najvyšší svetoví predstavitelia sa s krízou vyrovnajú na úkor strednej časti ľudstva, tých, ktorým je čo vziať a odobrať. Kapitalizmus prežíva systémovú krízu. Problémy, ktorým čelí, nemá ako vyriešiť – sú v rámci tohto systému neriešiteľné. Kapitalizmus je extenzívne orientovaný systém; svoje rozpory rieši tak, že ich prenáša za svoje vlastné hranice. Vždy, keď sa svetová miera zisku znížila, z nekapitalistickej zóny sa vytrhol “kus” a zmenil sa na kapitalistickú perifériu – zónu trhov, surovín a lacnej pracovnej sily. Miera zisku začala rásť – a tak to pokračovalo až do ďalšej krízy. Avšak v roku 1991, po zničení ZSSR a socialistického tábora, t. j. zóny systémového antikapitalizmu, už žiadna nekapitalistická zóna nezostala – kapitalizmus je všade. Teraz sa už nemá kam zbaviť svojich problémov, vyčerpal celú planétu.

 

Na Západe bola stredná vrstva vyčerpaná neoliberálnou kontrarevolúciou a s rozvojom krízy sa bude zmenšovať a jej situácia sa bude zhoršovať. Ďalšia vec je, že sociálny “tuk” sa nahromadil najmä vďaka okrádaniu tretieho sveta, ktorý sa teraz nazýva “Juh”. Západná stredná vrstva má preto ešte nejaký čas k dispozícii, ale historicky nie veľmi veľa. V každom prípade zomrie skôr ako kapitalizmus.

 

Pokiaľ ide o Rusko, nemáme strednú triedu, či skôr strednú vrstvu ako významnú sociálnu skupinu. Existovala v ZSSR, ale Jeľcin ju zničil. Ak v roku 1989 žilo vo východnej Európe, vrátane európskej časti ZSSR, 14 miliónov ľudí pod hranicou chudoby, v roku 1996 ich bolo 168 miliónov. Správa OSN o chudobe, zverejnená na samom začiatku 21. storočia, to označila za najväčší a najstrašnejší pogrom strednej vrstvy v 20. storočí. Je väčší ako to, čo spôsobili “štrukturálne reformy” nariadené MMF v Latinskej Amerike v 80. rokoch. V skutočnosti ide o globálne vyvlastnenie majetku strednej vrstvy, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou neoliberálnej kontrarevolúcie v rokoch 1980 – 2000, ktorá sa na Západe začala thatcherizmom a reaganomikou a k nám prišla v podobe Jeľcina.

 

Neexistujú žiadne vyhliadky nielen na rozvoj, ale ani na vznik významnej strednej vrstvy v našej krajine. Sociálna schéma Ruskej federácie pôsobí proti nej. Takzvaná kreatívna trieda, ktorej väčšinu tvorí “kancelársky planktón”, nemá nič spoločné s tvorivosťou ani so skutočnou strednou vrstvou…. Myslím si, že revolúcia strednej vrstvy je sotva možná. O to viac, že za posledných tridsať rokov sa na Západe, najmä v západnej Európe, vytvorila vrstva, pomocou ktorej môžu úrady – bruselskí nadnárodní eurobyrokrati aj národné štátne byrokracie – postaviť “strednú vrstvu” proti sebe. Mám na mysli nižšie vrstvy, nové “nebezpečné triedy”, ktoré predstavujú migranti z juhu a východu. Ďalšou možnosťou je skôr podpora stredných vrstiev pravicovým autoritárskym, nacionalistickým režimom.

 

Vzostup Číny spočiatku súvisel so záujmom kolektívneho Západu o boj proti ZSSR. Počas desiatich rokov (1969 – 1979) Čína prejavovala ochotu hrať na strane Západu proti ZSSR, pričom sa pre USA stala jeho dielňou. Záujem bol obojstranný. V 70. rokoch sa USA nachádzali v kríze. Mimochodom, som presvedčený: v tom desaťročí ZSSR nevyužil šancu “zhodiť” USA, otrávená a hlúpa sovietska vrchnosť, ukolísaná prozápadnými poradcami vodcov (takmer všetci vyjdú v perestrojke!), prejedala peniaze z ropy a budúcnosť krajiny…

 

Čína mala záujem o prílev kapitálu. To bol jeden zo základov “čínskeho zázraku” v rokoch 1990 – 2000. USA však nekalkulovali: Čína sa “vrhla dopredu” oveľa silnejšia a Amerika získala konkurenta. Aj dolár dostal konkurenta, najmä ak sa na svetovej špičke nájdu takí, ktorí by ho chceli “zhodiť” a prejsť napríklad na “(menový) kôš” s vedúcim zlatým jüanom. Koniec koncov, ani pre značnú časť angloamerickej elity nie je Amerika koncom sveta….

 

Program demontáže kapitalizmu nazývam “trojité D”: deindustrializácia, depopulácia a deracionalizácia (správania a vedomia). Demontáž kapitalizmu a neoliberálna kontrarevolúcia (1980 – 2010) ako jej prvá fáza (ďalšou fázou by logicky mala byť likvidácia trhu ako inštitúcie a jeho nahradenie monopolom) v skutočnosti znamená pokus najprv zastaviť dejiny a potom ich vrátiť do predkapitalistickej minulosti: do sveta priemyselno-hyperindustriálnych enkláv obklopených kastovootrockými-feudálnymi zónami.

 

Kapitalizmus je rovnováha medzi monopolom a trhom. Odstránenie trhu prostredníctvom monopolu mení kapitál na moc, ktorá je v postkapitalistickom svete, berúc do úvahy úlohu informačných faktorov, mocou nad informačnými tokmi (informosférou) a psychosférou. Aký bude postkapitalistický svet v skutočnosti, závisí od priebehu a výsledkov boja v kríze 21. storočia. Jedným z hlavných nástrojov v boji o budúcnosť, o východisko z krízy, je poznanie sveta. Problémom však je, že štruktúry, ktoré dnes poskytujú poznatky o svete – výskumné inštitúcie a analytické útvary spravodajských služieb – sú tomuto svetu čoraz menej adekvátne. Moderná veda o spoločnosti sa čoraz viac podobá neskorostredovekej scholastike; Vedcov nahrádzajú experti – tí, ktorí vedia čoraz viac o čoraz menšom množstve vecí. Západu sa podarilo vnútiť svoj pohľad na realitu a svoju “sieť” spoločenských vied celému svetu.

 

Napríklad v Japonsku sa citujú len tí Japonci, ktorí publikujú v anglosaských časopisoch. Samozrejme, existujú jasné pokusy zmeniť tento stav. Napríklad kniha Orientalismus Edwarda Saida z roku 1978, ktorého možno považovať za “vedeckého Chomejního”. Žiaľ, toto dielo je v kruhoch domácich orientalistov málo známe. Said napísal, že súčasný orientalizmus vôbec nie je vedou, ale “mocou poznania”. Západ “orientalizoval” Východ a zbavil ho kvalít, ktoré mal. Od čias Alexandra Veľkého sa Východ považuje za zaostalý. Východ je spoločnosť, v ktorej neexistuje súkromné vlastníctvo, slobodné mestá a slobodný typ osobnosti. To znamená, že Východ je definovaný ako negatívne obsadenie Západu.

 

Ten teda robí približne to isté so svojou vedou (vnucuje ostatným svoj obraz sveta) ako so svojou ekonomikou. To znamená, že v ekonómii jadro kapitalistického systému (Západ) odcudzuje produkt “nezápadu” (periférii kapsystému) a pomocou vedy sa od tej istej periférie odcudzuje priestor a čas. Vidíme tak rafinovaný nástroj globálnej hegemónie. Klasická triáda spoločenských vied skutočne funguje len pri “štúdiu jediného spoločenského systému – kapitalistického systému, konkrétne jeho severoatlantického buržoázneho jadra”.

 

Na účely ruského pozdvihnutia a rozvoja sa preto súčasné spoločenské vedy nehodia. Žiaľ, ruské spoločenské vedy sú hlboko závislé od Západu. Zatiaľ sme nenašli vlastného Saida, ktorý by ničil škodlivé stereotypy. Väčšina domácich výskumníkov otrocky používa zahraničné teórie. Keď čítam memoáre Gorbačovových perestrojkárov, všelijakých Čerňajevov, Šachnazarovov a iných, vidím, že jednoducho píšu, že sa už v 60. rokoch sklamali v marxizme-leninizme a že do svojich správ pre generálnych tajomníkov zapracovali myšlienky sociológie a politológie. Samozrejme, čiastočne klamú, ale len čiastočne. Pozrite sa, čo sa to ukazuje: poradcovia vedúcich predstaviteľov ZSSR zo 60. rokov zakomponovali do našich vedomostí myšlienky nášho hlavného nepriateľa! Také niečo ako neutrálne vedomosti vôbec neexistuje. Ak sa začnete pozerať na svet cudzími očami, začnete konať v cudzom záujme. Ako povedal Tacitus, v bitke je porazený ten, kto prvý sklopí oči. Presne taká je situácia.

Andrej Furšov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov