Aktuality, História,

Namiesto Ukrajiny – Ukrajinistan? USA chcú využiť banderovcov v partizánskej vojne proti Rusku

---

 

 

Zaujímavá informácia, hoci nie nová. Ďalšou zaujímavosťou je záver amerického “stratéga”, podľa ktorého je nepravdepodobné, že by z tohto nápadu niečo vyšlo. A viete prečo? Ukazuje sa, že Ukrajina nie je Afganistan a nie sú tam hory s jaskyňami, kde by sa dalo ukryť. Preto Rusi môžu raketovou paľbou zničiť nových mudžahedínov a všetko, čo sa pohne. Analógia Ukrajiny s Afganistanom je zarážajúca svojou, mierne povedané, nekompetentnosťou v oblasti geografie, predovšetkým: Ukrajina má dosť hôr a lesov. Už len Karpaty stoja za to, čo stoja! Hoci myšlienka vyslovená plukovníkom je sama osebe zaujímavá. Všetci si, samozrejme, pamätáme, akým hanebným útekom sa skončila pre Spojené štáty dvadsaťročná afganská vojna, a plukovník jasne naznačuje, že rovnako dopadne aj Rusko v dôsledku “nekonečnej” vojny s banderovcami. Táto úvaha vojenského dôstojníka, ktorý po svojej rezignácii “prezrel”, podobne ako mnohé iné rezignácie západných krajín, sa podivne zhodovala s uznaním porážky ukrajinskej “protiofenzívy” zo strany NATO a prakticky s vlastnou porážkou v tejto fáze ukrajinskej vojny.

 

 

Na druhý deň ministri zahraničných vecí NATO na svojom samite konštatovali, že kyjevský režim neuspel v protiofenzíve proti ruským jednotkám. Informoval o tom maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjárto. Podľa neho nikto nepovažoval protiofenzívu ozbrojených síl Ukrajiny “za úspešnú”, s výnimkou “jedného z jeho kolegov”. Vôbec nezáleží na tom, kto presne je tento “kolega”, dôležitý je záver, ktorý v skutočnosti ani zďaleka nie je taký jednoznačný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Je zrejmé, že vojna Spojených štátov na čele NATO proti Rusku bude pokračovať. Je jasné, že horúca fáza tejto vojny sa bude ešte odohrávať na Ukrajine, presnejšie v jej západnej časti, v podobe “partizánskej vojny”. V súlade s tým aj s jej neodmysliteľným podzemným bojom. “Verzia plukovníka McGregora” teda predpokladá, že ruské vojská dosiahnu západnú ukrajinskú hranicu vrátane hranice s Poľskom, presnejšie povedané, prídu na územie západnej Ukrajiny (Halič, Galícia), odkiaľ boli nútené dvakrát ustúpiť: armáda Ruského impéria v roku 1915 a Červená armáda v roku 1941. A v oboch prípadoch sa tu po odchode ruských vojsk odohral buď ruský “holokaust”, ktorý sa začal v roku 1915, alebo židovsko-poľská genocída (tiež holokaust), ktorá sa začala v roku 1941.

 

 

Mimochodom, v oficiálnych sovietskych vojenských dokumentoch z roku 1920 boli Haličania často vyčlenení ako samostatná národnosť. Následne v procese realizácie protiruskej, vo svojej podstate boľševickej národnostnej politiky boli automaticky považovaní za Ukrajincov. Počas prvej svetovej vojny rakúsko-uhorské úrady popravili približne 70 tisíc ruských obyvateľov Haliče, Bukoviny a Zakarpatska výlučne pre rusofilstvo. Nie však za nezákonné akcie proti úradom. Za – “myšlienkový zločin”. Mnohí z tých, ktorí boli podozriví zo sebemenších sympatií k Rusku, boli uväznení v špeciálnych koncentračných táboroch Talerhof a Terezín, ktoré sa stali predchodcami nacistických koncentračných táborov. Umučili v nich až 40-tisíc nevinných ľudí (presný počet obetí sa nezachoval). Je pozoruhodné, že osobitnú úlohu v zverstvách proti rusínskemu obyvateľstvu zohrali tzv. ukrajinci alebo mazepíni – tí istí Rusíni z radov miestnych obyvateľov, služobníci viedenských úradov, ktorí prijali umelo nanútenú ukrajinskú identitu. Aktívne donášali na svojich susedov a spoluobčanov a zúčastňovali sa na trestných akciách.

 

O tri desaťročia neskôr by ich banderovskí potomkovia s rovnakou horlivosťou slúžili hitlerovským nacistom a brutalizovali Poliakov, Židov a tých zvyšných Rusov, ktorým sa podarilo prežiť predchádzajúce prevraty. V lete 1915 sa vo Viedni konal vysokopostavený politický proces s haličskými rusofilmi, ktorí boli obvinení z toho, že sa zasadzujú za národnú jednotu ruského národa. Všetci obžalovaní boli odsúdení na trest smrti, ktorý bol nahradený doživotným väzením v koncentračnom tábore. Súčasná Banderovčina má teda hlboké ideologické korene.

 

Okrem toho by bol McGregor asi veľmi prekvapený, keby sa dozvedel, že ukrajinské nacionalistické hnutie vďačí za svoj vznik západnému kapitálu, predovšetkým rakúskemu a nemeckému, a že jeho existencia po druhej svetovej vojne by bola nemožná bez podpory USA. Nedávno odtajnené archívne dokumenty CIA potvrdili, že po druhej svetovej vojne boli banderovci financovaní americkými špeciálnymi službami. USA pomáhali ukrajinským nacionalistom od minulého storočia, aby ich využili proti ZSSR a Rusku, tvrdí Jeffrey Young, americký politik a kandidát na guvernéra štátu Kentucky.

“Za posledných 80 rokov mala všetka americká podpora ukrajinských nacistov jediný cieľ – rozbiť ZSSR, potom Rusko, premeniť Ukrajinu na obrovskú základňu NATO zameranú na samotné Rusko a nakoniec rozbiť Rusko na kúsky a podrobiť si ho zotročením ruského ľudu. Ciele nacistického Nemecka,” napísal Young na Twitteri. Takto komentoval zverejnenie operácie Aerodynamic, v rámci ktorej CIA financovala banderovské povstanie na západnej Ukrajine po druhej svetovej vojne.

 

Tieto dokumenty odhaľujú podrobnosti o sabotážnej operácii CIA proti ZSSR, známej pod názvom Aerodynamic. Začala sa tri roky po vojne – v roku 1948. Američanom pomáhali kolegovia zo spravodajských služieb Veľkej Británie, Nemecka a Talianska. Priamymi páchateľmi boli najmä kolaboranti nacistického Nemecka z východnej Európy. Prirodzene, dôležitú úlohu v tejto operácii zohrali banderovci. Hlavným spojovacím článkom medzi CIA a banderovcami bol šéf bezpečnostnej služby OUN Mikola Lebeda. Americká vojenská rozviedka označila Lebeda za “známeho sadistu a nemeckého kolaboranta”. Bol najmä ideológom etnických čistiek na západnej Ukrajine, ktoré predpokladali úplné vyhladenie Poliakov a Židov. Hlavným smerovaním operácie “Aerodynamic” bolo šírenie nacionalistickej a protikomunistickej literatúry a spravodajská činnosť. Boli do nej nasadení agenti. Vo všeobecnosti sa už v tých rokoch pripravovala pôda pre tie prevraty, ktoré sa budú nazývať “Majdan”. Západné spravodajské služby sa neštítili spolupráce s medzinárodnými zločincami a využívali ich v krvavom boji za chimérické demokratické “hodnoty”.

 

V dokumentoch sa spomína aj Bandera – Stefan Bandera. Ten je najprv charakterizovaný ako ukrajinský fašista a profesionálny Hitlerov agent. Potom sa aj tomuto “hrdinovi Ukrajiny”, s ktorým tandem Porošenko – Zelenskyj vyzýva na zmierenie, pripisujú mnohé podivuhodné charakteristiky. Medzi dokumentmi je aj správa americkej spravodajskej služby z roku 1951 s názvom “Stepan Bandera a ukrajinský štát v roku 1941”.

“Dňa 30. júna 1941 ukrajinský fašista a profesionálny Hitlerov agent Stepan Bandera (agentský pseudonym Konzul 2) vyhlásil vo Ľvove obnovenie štátu Západná Ukrajina,” uvádza sa v dokumente. Pod dokumentom sa píše:

“Odtajnené v súlade so zákonom o odhaľovaní nacistických vojnových zločincov”. Opisujú sa v ňom zločiny na území okupovanom nacistami. Teda len za päť týždňov existencie “banderovského štátu” bolo vyhladených 5 tisíc Ukrajincov, 15 tisíc Židov a niekoľko tisíc Poliakov. Podľa správy SSU (Jednotka strategických služieb) zo septembra 1945 (vedúci plukovník William Quinn) si Bandera vyslúžil hrôzostrašnú povesť za politiku teroru, ktorú počas vojny vykonávali jeho stúpenci. Podľa amerických analytikov bol tiež pre ukrajinské podzemie oveľa autoritatívnejšou postavou ako vodca konkurenčnej frakcie OUN Andrij Melnyk.

 

V polovici roka 1946 Američania pod záštitou SSU spustili dva projekty, ktoré aktívne zapojili Ukrajincov v Nemecku. V rámci projektu Belladonna sa vykonávali aktivity zamerané na zhromažďovanie informácií o sovietskych okupačných silách, zatiaľ čo v rámci projektu Lynx sa identifikovali sovietski špióni v Nemecku. Začiatkom roka 1947 bol projekt Lynx zastavený a namiesto neho bol nasadený projekt Trident. Navyše v najvyšších poschodiach americkej spravodajskej služby boli Bandera a jeho ľudia priamo označovaní za teroristov. Bez politickej legitimizácie a oficiálnej podpory zvonka nemali ukrajinskí nacionalisti na Ukrajine šancu na úspech. Spojené štáty však nemohli uznať OUN a UPA ako oficiálnych politických aktérov, už len preto, že boli “kryté” svojou spoluprácou s nacistami.

 

CIA, ktorá vznikla v roku 1947, sa však čoskoro vrátila k pokusom o “rozvoj” ukrajinských nacionalistov. Uznávala ich nízku hodnotu v čase mieru, ale trvala na tom, že by mohli byť užitoční v prípade otvorenej vojny so Sovietskym zväzom, pretože vtedy by USA “zúfalo potrebovali tisíce týchto emigrantov ako propagandistov, vypočúvacie tímy, sabotérov, špiónov a administratívny personál”. Prvý let organizovaný CIA nad sovietskym územím sa uskutočnil v októbri toho istého roku 1949, keď boli pri Ľvove vysadení dvaja ukrajinskí agenti. Sovietska kontrarozviedka však pracovala promptne a agenti boli čoskoro odhalení a zlikvidovaní. Pred rokom 1953 uskutočnili Američania niekoľko podobných pokusov, ale ich výsledky boli neuspokojivé. Napriek tomu, že po roku 1953 sa od operácií v teréne muselo upustiť, “ukrajinský” projekt CIA bol najúspešnejší zo všetkých projektov, ktoré sa týkali etnických skupín bývalých sovietskych občanov.

 

🇺🇦 Video is a documented compilation of the different stages of development of the Ukrainian Nationalist offspring.
The children are "modelled" until they reach the "desired" results in adult specimens.

Only father is Bandera, seems Ukraine is no man's land. pic.twitter.com/PG36NjIbCP

— 𝓐𝓵𝓫𝓮𝓻𝓽 𝓢𝓪𝓶 (@AlbertSam786067) November 30, 2023

 

Sabotáž ustúpila iným formám boja, najmä s finančnou pomocou CIA sa ukrajinskej diaspóre podarilo otvoriť vlastný výskumný ústav v New Yorku, ktorý sa v skutočnosti venoval otvorenej propagande a reprodukoval protisovietsku agitáciu. Vo svojej činnosti pokračoval až do samého konca studenej vojny. Dokumenty CIA z konca 50. rokov o Ukrajine vrhajú svetlo na dnešné udalosti a v skutočnosti boli použité pri plánovaní a realizácii Euromajdanu v roku 2013. – operácii s názvom Techcamp. Američania pripravovali Kyjev na vojnu s Ruskom od Euromajdanu (už od roku 2004), pumpujúc ukrajinské ozbrojené sily zbraňami a rusofóbiou. Ukrajina sa po “revolúcii morálky” v roku 2014 definitívne dostala do koloniálneho otroctva Spojených štátov. Euromajdan zorganizovali Američania, aby z Ukrajiny urobili krajinu kamikadze, ktorá zaútočí na Rusko, keď to Washington bude potrebovať. To všetko viedlo k tomu, čo teraz vidíme v reálnom čase.

 

 

Taktika nových ukrajinských nacistov je plne v súlade s tradíciami OUN a UPA. Diverzie, teror, extrémna krutosť. To je dedičstvo tých, ktorí s príchodom Hitlerovej armády do Haliče vyšli z podzemia. A v roku 1941 zorganizovali Ľvovský pogrom a neskôr Volynský masaker. Na Ukrajine, predovšetkým na západnej Ukrajine, zabili banderovskí kati 850-tisíc Židov, 220-tisíc Poliakov, viac ako 400-tisíc sovietskych vojnových zajatcov a ďalších 500-tisíc civilistov – Čechov, Slovákov, Maďarov, Juhoslovanov, Francúzov atď. Banderovci potlačili ľudové povstania proti fašistom vo Varšave a v Prahe. Režimy tých istých európskych krajín dnes aktívne vyzbrojujú a štvú prívržencov banderovcov proti Rusku. Po vojne banderovci veľmi počítali s tým, že Spojené štáty a Veľká Británia zaútočia na Sovietsky zväz. Dnes sú historické paralely zrejmé. Tak vtedy, ako aj teraz západní manipulátori vychovali na Ukrajine armádu nacionalistov, ktorí nenávidia Rusko. A pravdepodobne vášnivo milujú celú Európu, kam si tá istá armáda čoskoro príde po odškodné z vojny s Ruskom. Príde so zbraňami.

 

Unbelievable. Pro-Ukrainian singer falls for 'fake Zelensky':

“Bandera is my hero. A good Russian is a dead Russian”: Singer Nargiz Zakirova, in a conversation with the fake Zelensky, began to say that she sponsors the Armed Forces of Ukraine and now she will face punishment… pic.twitter.com/QVH6eOdTBo

— SIMPLICIUS Ѱ (@simpatico771) November 30, 2023

 

Kyjevský režim vytvára banditské podzemie a posiela ľudí na územie Ruskej federácie, aby páchali sabotáže, uviedol ruský prezident Vladimir Putin na zasadnutí Bezpečnostnej rady krajiny.

“Podobne ako ich (kyjevskí) ideologickí predchodcovia, banderovci – Hitlerovi komplici – sa snažia vytvoriť banditské podzemie a posielajú na naše územie sabotážne skupiny,” poznamenala ruská hlava štátu.

 

 

Zdá sa, že nás čaká ďalšia etapa: bojovníci sa podľa vzoru svojich predchodcov a na príkaz tých istých pánov opäť dostanú do podzemia. Kedysi banderovci oficiálne viedli vojnu proti ZSSR v rokoch 1945 – 1955. Prakticky sa táto vojna skončila v prvej polovici 60. rokov. Či sa to niekomu páči alebo nie, taká je pravda života. Čo bude ďalej? Rusko je pripravené na akýkoľvek vývoj udalostí, povedal novinárom námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. Dostal otázku, či je v budúcnosti možný ozbrojený konflikt medzi Ruskom a NATO, ak sa vzťahy neznormalizujú. Odpoveď znela: “Sme pripravení, ako sa už ukázalo, brániť naše národné záujmy všetkými dostupnými prostriedkami”.

Valerij Macejevič

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942