Prezident Putin s bývalým ministrom Henrym Kissingerom
Aktuality, História,

Pereslegin: Kissingera nepočúvali keď im tvrdil, že USA sa púšťajú do úplne zbytočnej vojny na Ukrajine

USA. 8. decembra 2023 (AM) – Vo vojne teraz nastala prestávka. Ukrajina ukončila svoju ofenzívu, Rusko zatiaľ svoju ofenzívu nezačalo a práve v tomto čase sa objavuje analýza Washington Post o vojne. Analýza sa snaží vysvetliť neúspech ukrajinskej “protiofenzívy”. Je zaujímavé porovnať tieto dokumenty s tým, čo sme kedysi uviedli v našich prognózach – píše ruský vojenský špecialista Sergej Pereslegin.


 

Pôvodne sme hovorili o niekoľkých variantoch postupu OSU. “Washington Post” potvrdzuje, že generálny štáb OSU považoval za možné varianty, na ktoré sme poukázali: možnosť ofenzívy na Belgorod, úder na ľavý breh Dnepra s cieľom obísť Záporožskú obrannú líniu, útok na Kurskú jadrovú elektráreň atď. Povedali sme, že najsprávnejším úderom pre OSU bol úder na azovské pobrežie cez Tokmak s možným variantom vývoja úspechu na Melitopol alebo Berďansk. Aj Američania si mysleli, že to je najlepší smer ofenzívy, a podľa nich to mal byť jediný smer. Ukrajina však trvala na tom, že je potrebná ďalšia ofenzíva na Doneck, Lugansk Bachmut). Američania trvali na tom, aby sa ofenzíva začala okamžite a všetkými silami a aby sa do prvého úderu zapojili všetky možné sily. Ak by ho Rusko odrazilo, nedalo sa nič robiť. Ale šanca tu je.

 

Ukrajina povedala, že v takejto situácii budú veľké straty a je to veľmi nebezpečné. My sme povedali to isté, čo Američania. Už na tretí deň ukrajinskej ofenzívy som vyjadril plné presvedčenie, že ofenzíva zlyhá. Jediné, čo ma zaujímalo, bolo, ako dlho budú Ukrajinci narážať na múr. Vytvorili časový rekord, hoci stále horší ako v prvej svetovej vojne a iránsko-irackej vojne. Mali Ukrajinci pravdu, keď trvali na tom, že musia súčasne útočiť na juhu a na východe? Áno aj nie.

 

Čakali sme na ofenzívu a báli sme sa jej po jesenných neúspechoch pri Charkove a Chersone. Báli sme sa nových brigád vycvičených podľa štandardov NATO. Bolo možné skomplikovať si život vytvorením kyvadla medzi východným (oblasť Bachmut) a južným úsekom frontu (Tokmak), striedaním úderov na juhu a východe, čím by sa ruská obrana natiahla. Kyvadlo vychádzalo z toho, že pre Ukrajinu bolo jednoduchšie presúvať vojská po vnútornej línii ako pre Rusko po vonkajšej línii. Navyše iniciatíva bola na ich strane, takže negatívne stránky presunu po vnútornej línii, obkľúčenie postupujúcich vojsk nehrozilo. V tom čase však už bola logistika OSU značne rozhádzaná a ako sa ukázalo, manévrovanie nemalo žiadnu výhodu. Na kyvadlový manéver nemali dostatok síl ani priestoru. Preto rozptýlenie síl nemalo zmysel a americká analýza bola absolútne presná.

 

Potom je tu otázka, prečo Američania ani Európania netrvali na jednom silnom, rýchlom údere, do ktorého by boli investované všetky sily. To je pre mňa stále záhadou. Zrejme si to sami neuvedomili a teraz to píšu s odstupom času. Zrejme si mysleli, že keď uvidia Leopardy, Rusi sa rozbehnú sami, a tiež si uvedomovali, že OSU nebude schopná zabezpečiť logistiku pre ofenzívu takého veľkého počtu síl. OSU vytvorili dobrý zásobovací systém, ktorý možno predbežne nazvať “uber-zásobovanie”. Vojenská jednotka by si objednala názov munície, ktorú potrebuje, a systém by automaticky určil, kto môže dodať potrebnú muníciu na požadované miesto v čo najkratšom čase. Hneď sa však ukázala štandardná nevýhoda pre tento druh systémov, systém Uber nie je schopný organizovať centralizované zásobovanie, je dobrý na zásobovanie na úrovni práporu, ale nedokáže utiahnuť dve brigády. To si vyžaduje klasickú centralizovanú logistiku, čo Ukrajinci nedokázali, pretože Ukrajina nedokáže pokryť centralizovanú logistiku zo vzduchu.

 

Môžeme konštatovať, že klasické stratégie vojenských akcií v tomto prípade fungujú v plnej miere. Ďalšou chybou bolo, že Američania vypočítali výšku strát postupujúcich jednotiek OSU na základe reálií vojny v Iraku a z toho vychádzali pri svojich výpočtoch. V máji Washington Post napísal, že straty OSU budú menšie o polovicu, alebo v najhoršom prípade sa straty vyrovnajú. Niektorí Ukrajinci tomu stále veria. Ale ako môžu byť rovnaké straty pri prielome do vopred pripravených pozícií za predpokladu, že neexistuje prevaha v delostrelectve a letectve. Zdá sa však, že velitelia OSU si to naozaj mysleli. A USA tomu zrejme uverili. Preto USA začali situáciu reflektovať ako svoju vojensko-politickú porážku. V rámci svojho politického vnútropolitického boja to tak vnímajú.

 

Zároveň však hovoria, že sa objavilo niekoľko “čiernych labutí”. Ja tomu hovorím “divoká karta”. Uvádzajú také “divoké karty”, ako napr.

1. Útok Ruska na samotnú Ukrajinu. Aj keď oni sami o tejto možnosti hovoria už niekoľko týždňov, ak nie mesiacov. Ale prečo to potom považujú za divokú kartu?

2. Považovali za veľmi nepravdepodobné, že by Rusko nebolo schopné bleskovo dokončiť ŠVO. Aj ja som si to myslel, pričom som si myslel, že ak sa o takejto vojne rozhodne, mala by byť blesková. A Ukrajina by mala byť porazená v priebehu jedného, maximálne dvoch či troch týždňov. Ale ja a USA sme boli v iných podmienkach, mali satelitnú kontrolu, presne vedeli, aké sily budú zapojené do SVO, ja som to nevedel ani zďaleka. Dozvedel som sa o tom až koncom leta. Ukázalo sa, že sily boli trikrát menšie ako stanovené ciele. Hneď ako sa ukázalo, že blitzkrieg zlyhal, bolo možné ŠVO pozastaviť, uvedomujúc si, že zlyhala.

3. Tu je ďalšia divoká karta. Nakoľko bolo vojenské a politické vedenie príčetné, keď predpokladalo, že Ukrajina rýchlo kapituluje?

 

Čo by sa stalo, keby sa Ukrajina stiahla z vojny napríklad do 8. Marca. Vtedy by žiadne vážne sankcie neboli, pretože by sa stali oneskorenými a zbytočnými. Nedošlo by k nahradeniu dovozu, ruský vojensko-priemyselný komplex by sa naplno nerozbehol v ekonomike, nedošlo by k dronovej revolúcii, Ukrajina by zostala nezávislou krajinou a ešte tesnejšie by sa spojila so Západom. Takéto úplné víťazstvo, hoci o ňom vieme až teraz, by situáciu zakonzervovalo, odstránilo by len problémy LDNR.

 

V takejto situácii by sa výrazne zvýšila úloha armády a vojensko-priemyselného komplexu a klesla by úloha ekonomického bloku, pričom Putin by mal menej príležitostí na ich vyváženie. Putin si uvedomoval, že sily na plnenie všetkých úloh ŠVO nestačia, ale armáda ho začala presviedčať, že to stačí, a mohol sa rozhodnúť pre nezvyčajnú možnosť. Túto chybu mohol napraviť, ale z iných dôvodov ju nenapravil.

 

Keď sa ukázalo, že ruská armáda bola na Ukrajine porazená, USA sa rozhodli, že je možné Rusko doraziť. Potom bola stanovená úloha dosiahnuť úplné víťazstvo, vymeniť politické vedenie v Rusku a s mimoriadnym šťastím zbaviť Rusko jadrových zbraní a rozkúskovať krajinu na menšie časti. Teraz Američania úprimne píšu, že sa to ukázalo ako hrubá chyba a kvôli tomu sa nepodarilo tento konflikt včas uhasiť. Táto chyba je spôsobená aj divokou kartou.

 

Nikto nečakal, že Rusko dokáže udržať svoju ekonomiku a dokonca prudko zvýšiť vojenskú výrobu tvárou v tvár najtvrdším sankciám. Keď som analyzoval prvé obdobie Veľkej vlasteneckej vojny, vždy som hovoril, že presun priemyslu na východ krajiny sa nemohol uskutočniť za tak krátky čas. Je úplne jasné, že spôsob nakladaniaia zariadení, spôsob ich vykladania a celá logistika tohto procesu bola pripravená vopred, minimálne rok pred vojnou. Myslím si, že tento program bol vypracovaný hneď po tom, ako Francúzsko podpísalo kapituláciu. V konečnom dôsledku to bol práve tento program, ktorý zabezpečil víťazstvo. Nemci očakávali, že obsadením značnej časti európskeho územia Rusko pripravia o jeho hospodársky a vojenský potenciál. Týchto území sa zmocnili, ale dovtedy už boli továrne premiestnené na Ural a rýchlo vyrábali vojenský tovar. Som si celkom istý, že niečo podobné sa stalo aj teraz.

 

Absolútne neverím, že systém protisankcií bol vypracovaný na mieste po 24. februári. Plán sa začal vypracúvať v roku 2014 a keď sa začala ŠVO, bol spustený v plnom rozsahu a časť plánu bola vyskúšaná už predtým. Američania to možno nevedeli, zo satelitov to nevidno. Pre USA to bolo úplné prekvapenie. Žiadna krajina v histórii nebola vystavená takým prísnym sankciám vrátane Sovietskeho zväzu. Pripravenosť Ruska na takéto sankcie bola pre Západ divokou kartou. Tento omyl má priezvisko meno a dokonca aj e-mailovú adresu.

 

4. Štvrtou kartou bol neúspech ukrajinskej ofenzívy. Vedeli, že Rusko buduje obranu, zamínovalo prístupy k nej, vytiahlo delostrelectvo, malo prevahu v letectve a zrazu neúspech! Hoci v prvých troch dňoch boli šance a do konca prvého týždňa všetky šance vyšli nazmar. Ale nenazval by som to čiernou labuťou – je to zjavná chyba. Teraz Američania túto situáciu odpisujú ako čiernu labuť. Robia to preto, lebo triviálne nestíhajú. Príliš vsadili na situáciu, ktorá vznikla vo východnej Európe, očakávali, že do Nového roka dosiahnu zjavne medializované výsledky a donútia Rusko podpísať nevýhodný mier a okamžite sa ponáhľajú uzavrieť túto otázku. Teraz nie sú schopní túto otázku uzavrieť.

 

Udalosti sa vyvíjajú rýchlejšie, ako si ich naplánovali. Američania radi pracujú, keď sa im plnia plány, ale nie sú schopní pracovať v situačnej kríze. Hitlerova verdunská ofenzíva koncom roka 1944 ich úplne zaskočila a dokonca boli nútení požiadať Stalina o pomoc pri urýchlení ofenzívy v Poľsku. Potreby brániť americké záujmy na extrémne rozťahaných hraniciach po celom svete nie sú schopní a stratili iniciatívu. A túto iniciatívu stratili tým, že odďaľovali vojnu na Ukrajine.

 

Kto mohol čakať, že v Izraeli zrazu dôjde ku konfliktu. Ale sa stalo. Teraz majú Američania dva boľavé body a v budúcnosti ich môže byť ešte niekoľko. Čas sa kráti a oni musia niečo urobiť. Nemajú čas pracovať na svojich chybách. A v dôsledku toho sa rozhodli ponúknuť Rusku mier, ktorý by ponúkli, keby sa ukrajinská ofenzíva skončila úspešne, Rusi by súhlasili, a čo iné by mohli urobiť. Predchádzajúce plány boli porušené, nové plány neexistujú a vo vedení sú ľudia, ktorí nie sú schopní rýchlo konať.

 

V tejto situácii je Kissingerova smrť klasickou prelomovou udalosťou. Kissingera v posledných rokoch jeho života pranierovali, keď im povedal, že USA sa púšťajú do úplne zbytočnej vojny. Treba Ameriku veľmi rýchlo dostať z tejto zbytočnej ťarchy, ale oni ho nepočúvali. Všetky pokusy USA vrátiť situáciu do stavu pred krízou sú prinajmenšom smiešne. Ďalším taktom je uznať realitu a nájsť východisko zo situácie, aspoň nie s takými stratami, aké mali vo Vietname. A je dobré, že si uvedomili, že tam nemajú posielať americké vojská.

Sergej Pereslegin

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov