ALBM Arman – tretie riešenie ruských problémov na iránsky spôsob?
Zdá sa, že iránsky Korpus stráže islamskej revolúcie opäť predstavil riešenie, ktoré môže Ruskej federácii významne pomôcť pri využití nadvlády vo vzduchu. Západ v prvom rade podozrieval Irán z dodávok kamikadze dronov používaných Ruskom v strategickej vzdušnej kampani, dnes pod názvom Geraň môžu štartovať desiatky kusov za noc a pripravuje sa pokračovanie článku o ruských dronoch.
Druhý prípad nastal 25.10.2022, kedy sa objavili zábery z cvičenia vzdušných síl iránskeho Korpusu stráže islamskej revolúcie (KSIR). Jediné útočné lietadlá, ktorými tieto samostatné iránske vzdušné sily disponujú sú sovietske Su-22M4 a ich dvojmiestna verzia Su-22UM3K. O týchto strojoch bol zhodou okolností uverejnený článok dňa 14.11.2023.
Záhada “Fittera nad Ukrajinou” v kontexte úvah generála Zalužného (armadnymagazin.sk)
Ide teda o staršie stroje, ktoré však na cvičení KSIR mohli aspoň z ruského pohľadu excelovať. A to tým, že zhadzovali kĺzavé bomby nazvané Yasin. Vtedy, koncom októbra 2022 sa písalo, že ich dolet je 50 km a aj na maximálnu vzdialenosť presne zasahujú svoje ciele.
Ku kĺzavým bombám sa ešte koncom článku vrátime. Treba dodať, že v Rusku sa zdvihla vlna publicity a viac či menej konštruktívnej kritiky vo vzťahu k veleniu ruských vzdušných síl za to, že Rusko takéto bomby nepoužíva. Jedným z vlajkonosičov tejto kampane bol dnes uväznený Strelkov/Girkin.
Poukazom na prevahu starých Su-22 s bombami Yasin nad možnosťami ruského letectva vykonávať bezpečne aspoň úlohy CAS (blízka letecká podpora) sa začali veci pomaly meniť a po roku sú jedným z faktorov, ktoré menia rovnováhu na ukrajinskom bojisku. Počet zhodených ruských bômb FAB-500 s blokmi UMPK dosiahol aspoň v jednom prípade 120 kusov za deň, Rusi ich už zhadzujú dvojtonovými salvami po štyri kusy..
https://www.youtube.com/watch?v=NuZnb-1ZLVk&t=313s
Do tretice zašiel Irán ešte ďalej a predstavil leteckú balistickú strelu Arman, teda Air-Launched Ballistic Missile (ALBM).
Zdanlivo nič, čo by malo Rusko mimoriadne poučiť. Veď ono samo už nasadilo dokonca hypersonické aerobalistické strely Ch-47M2 Kindžal. A teraz deklaruje výrazný nárast ich sériovej výroby. Lenže táto strela má štartovaciu hmotnosť 4,3 tony. Jej hlavnou výhodou je vysoká – hypersonická rýchlosť letu Mach 10+. Jej cieľom môže byť strategicky významný objekt. A nomenklatúra jej nosičov je zatiaľ krátka Mig-31K (1 kus) a strategický bombardér Tu-22M3M (4 kusy). Perspektívne môže pribudnúť Tu-160, Su-57 a Su-34.
To čo ukázal KSIR je menšie, ľahšie a menej výkonné. Hlavne to však môže byť lacnejšie, vhodné na masovú výrobu a nasadenie. Sami to vôbec nemuseli vymýšľať, ak sa inšpirovali u úhlavného nepriateľa – Izraela. Táto inšpirácia pritom mohla mať dňa 13.4.2019 formu zničenia prevádzky KSIR na produkciu a skladovanie rakiet v sýrskom meste Masyaf izraelskou ALBM. Povedzme, že tento útok mohol byť vykonaný strelou Rampage. Video pripúšťa existenciu iránskej ALBM a zverejňuje zábery na Su-22 vzdušných síl KSIR s kĺzavými bombami Yasin.
Možno najšikovnejšie riešenie, s ktorým izraelskí konštruktéri leteckej munície prišli sa však volalo dlho MARS. Spočívalo v adaptácii delostreleckej rakety z delostreleckého raketometu EXTRA. Ten je vo výzbroji Izraela, Azerbajdžanu, Vietnamu a Kazachstanu už od roku 2013. Strela raketometu EXTRA váži 570 kg, má dĺžku 4,7 m a kaliber 306 mm. Hmotnosť bojovej hlavice je 120 kg a presnosť je na úrovni 10 m CEP. Z pozemného odpaľovacieho zariadenia má raketa na pevné palivo dostrel 150 km. Navádzanie je kombináciou inerciálneho a družicového.
Strela je k dispozícii aj pre iné modulárne delostrelecké raketomety ako izraelský Lynx/PULS, bola vyvinutá jej námorná verzia TRIGON a letecká, ktorá bola neskôr nazvaná Rampage. Úpravy sa konali, logicky musel byť strele doplnený výškomer, aby sama vedela určiť z akej výšky bola na cieľ odpálená a mohla rátať trajektóriu k cieľu. V terminálnej fáze letu sa doplnil infračervený senzor, ktorý má umožniť koncové navedenie priamo na cieľ. Strela má rádiový približovací zapaľovač, ktorý umožní využiť jej hlavicu. Tá je založená na výbuchom formovanom projektile EFP, prípadne Misznay-Schardinovom efekte. V súvislosti s jej štartom zo vzduchu sa potenciálne predĺžil jej dostrel až na 250 km. Jej letová výška je obvykle od 900 do 12 200 m a rýchlosť Mach 1 až Mach 1,6.
Strela bola oficiálne predstavená už v júni 2018, teda necelý rok pred jej prvým predpokladaným dopadom na cieľ v sýrskom meste Masyaf.
Marketingová kampaň výrobcu, ktorým je Israeli Aircraft Industries bola dostatočná, aby zaujala aj toho najhlúpejšieho z potenciálnych zákazníkov. Tým autor nechce poukázať na skutočnosť, že sa o ňu momentálne intenzívne zaujíma britská RAF, ktorá nimi chce nahradiť strely Storm Shadow odovzdané Ukrajine.
Správa o britskom záujem o kúpu striel Rampage. V čase 00:37 sa objaví odpálenie strely Rampage z izraelskej stíhačky F-16I Sufa:
Ide hlavne o to, že strelou Rampage sa dala zvýšiť bojaschopnosť lietadiel Mig-29, ktoré Slovensko odovzdalo Ukrajine. Kde je pre nich strela Rampage nedostupná, integrovali však na Mig-29 modernú americkú strelu AGM-88 HARM určenú hlavne na ničenie rádiolokátorov. Tiež sa dá použiť na zvýšenie bojovej hodnoty rýchlo zastarávajúcich lietadiel F-16, ktoré si Slovensko objednalo, potom za nich zaplatilo a doteraz na ne čaká. Nič to, aspoň môže pokojne osláviť 50. výročie prvého slávnostného roll-outu lietadla F-16. To sa odohralo presne 13.12. 1973.
Dňa 20.1.1974 prebehol prvý neplánovaný let F-16, pilot stratil nad lietadlom kontrolu pri pozemnom teste vo vysokej rýchlosti a inštinktívne sa rozhodol pre vzlet. Oficiálne prvý vzlet F-16 absolvovala až 2.2.1974:
Okrem striel Rampage vyvinul Izrael aj aerobalistické strely typu Sparrow. O nich je málo známe, ale predpokladá sa, že existujú tri verzie. Black, Blue a Silver sa líšia dostrelom a je známe ich využitie pri testoch izraelského systému protivzdušnej a protiraketovej obrany Arrow. Black má pri nich simulovať operačno taktickú balistickú strelu Scud-B, Blue Scud C/D a Silver iránsku strelu Shahab-3. Práve odpálenie nad Stredozemným morom strely Silver Sparrow spustilo dňa 2.9.2013 poplach systému včasného varovania vtedajších ruských kozmických vojsk, nakoľko jej let bol zachytený rádiolokátorom včasnej výstrahy pred balistickými hrozbami typu Voronež s dosahom 4200 km, ktorý sa nachádza pri meste Armavir v Krasnodarskom kraji na juhozápade Ruska. Teda Silver Sparrow musí mať dolet aspoň 1500-2000 km, keď má simulovať Shahab-3 a Armavir s ním začal pracovať. Je otázka, či v konečnom dôsledku môže ísť “len” o terčovú aerobalistickú strelu.
Tretím typom izraelských aerobalistických striel by mala byť ROCKS od firmy Rafael, môže ísť dokonca o rodinu niekoľkých typov aerobalistických striel. Samotná firma Rafael, ale zatiaľ príliš netlačí na pílu, marketing strely je postavený na tom, že by mala patriť k nasledujúcej generácii leteckej stand-off munície, ale veľké podrobnosti nie sú známe ani tri roky po jej oficiálnom odhalení.
Akokoľvek, izraelskí konštruktéri zbraní sú šikovní a predvídajú dobu. Dnes by sa Rusku extrémne hodila stand-off strela, nie príliš drahá a vhodná pre masovú výrobu. Našli ju v Iráne a volá sa Arman?
Skôr než sa Rusi pokúsili odviesť pozornosť od tejto strely už na ňu zareagovali Ukrajinci a tvrdia, že Irán inšpirovali Rusi so svojím Ch-47M2. Na rozdiel od ruského vzoru, ktorý zdieľa strelu pozemného systému operačno taktických kvázi balistických striel 9K720 Iskander, tak má byť iránska strela odvodená od iránskej “taktickej jednostupňovej balistickej rakety s motorom na pevné palivo Ababil.”
Z toho vyplývajú dve veci, Ukrajinci chcú Rusov obviniť z narušenia regionálnej stability a rovnováhy síl na blízkom východe. To im samým nepomôže v situácii, kedy je pre Arestoviča hlavným príznakom krachu západu to, že 50-70 tisíc delostreleckých granátov, ktoré Američania vyviezli pred 7.10.2023 z Izraela a plánovali ich dodať Ukrajine sa prakticky na hraniciach Ukrajiny otočilo a smerujú naspäť do Izraela zatiaľčo KĽDR posiela Rusku delostreleckú muníciu v rádoch miliónov kusov.
Druhá vec môže byť pre nich samotných vražednejšia, vizuálna podobnosť strely Arman na Zohair – Raad-500 nevypovedá nič o jej skutočnej veľkosti ani hmotnosti. Môže ísť o ten Ababil, ktorého sa boja od návštevy ruského ministra obrany v Teheráne.
Tam si sami určili parametre – dĺžka 3,7 m, hmotnosť len 240 kg z toho 45 kg malo pripadať na bojovú hlavicu, dostrel zo zeme 86 km. Ak to dostali Iránci na závesník pod lietadlom, tak to je pre Ukrajincov najhoršia možná správa.
Ruské letectvo môže získať lacnú zbraň na stand-off útoky v situácii, kedy sú ukrajinské vojská drvené bombami FAB s UMPK a to ďaleko za ich účinným dosahom. Zachrániť ich môže ruská mentalita, ktorá vie novinky prijať s nedôverou a s odstupom v čase a až potom ich využívať do krajnosti. To môže byť prípad aj kĺzavých bômb. Aktuálne sa v Rusku objavil návrh na reaktiváciu najvýkonnejších stíhacích lietadiel Mig-25. Ich úlohou by malo byť po návrate zo záhrobia práve zhadzovanie kĺzavých bômb. Migy ešte pred pár rokmi slúžili v ruskom letectve v počte asi 40 kusov vo verzii Mig-25RB. Ďalších 30 kusov ako cvičné stroje pri prechode na najvýkonnejšie moderné lietadlá. Návrh na opätovné zaradenie týchto super výkonných lietadiel spočíva v tom, že by pri svojej maximálnej rýchlosti Mach 2,83 ľahko mohli lietať s 500 kg bombami FAB-500 s UMPK po optimálnych trajektóriách do výšky 17-20 km a rýchlosťou Mach 1,8-2,35. Pripomína sa, že na vyššie parametre bola určená bomba FAB-500 T (teplovzdorná). Podľa návrhu by nebola potrebná oprava rádiolokátorov, stroje by niesli len dve alebo štyri bomby s váhou 500 kg a kontajnery na rádioelektronický boj. Tým, že by mohli v zjednodušenej verzii štartovať aj 2-3 krát denne by maximálne 40 strojov Mig-25 mohlo zhadzovať do 500 bômb kalibru pol tony denne. Ak by sa reaktivácia Mig-25 nedala realizovať, aspoň treba zaradiť späť do výzbroje všetky Mig-31 a nečakať na možnosť ich konverzie na verziu K pre nesenie Ch-47M2 Kindžal.
Ruské letectvo môže získať lacnú zbraň na stand-off útoky v situácii, kedy sú ukrajinské vojská drvené bombami FAB s UMPK a to ďaleko za ich účinným dosahom. Zachrániť ich môže ruská mentalita, ktorá vie novinky prijať s nedôverou a s odstupom v čase a až potom ich využívať do krajnosti. To môže byť prípad aj kĺzavých bômb. Aktuálne sa v Rusku objavil návrh na reaktiváciu najvýkonnejších stíhacích lietadiel Mig-25. Ich úlohou by malo byť po návrate zo záhrobia práve zhadzovanie kĺzavých bômb. Migy ešte pred pár rokmi slúžili v ruskom letectve v počte asi 40 kusov vo verzii Mig-25RB. Ďalších 30 kusov ako cvičné stroje pri prechode na najvýkonnejšie moderné lietadlá.
V Alžírsku doslúžil Mig-25 minulý rok:
Návrh na opätovné zaradenie týchto super výkonných lietadiel spočíva v tom, že by pri svojej maximálnej rýchlosti Mach 2,83 ľahko mohli lietať s 500 kg bombami FAB-500 s UMPK po optimálnych trajektóriách do výšky 17-20 km a rýchlosťou Mach 1,8-2,35. Pripomína sa, že na vyššie parametre bola určená bomba FAB-500 T (teplovzdorná). Podľa návrhu by nebola potrebná oprava rádiolokátorov, stroje by niesli len dve alebo štyri bomby s váhou 500 kg a kontajnery na rádioelektronický boj. Tým, že by mohli v zjednodušenej verzii štartovať aj 2-3 krát denne by maximálne 40 strojov Mig-25 mohlo zhadzovať do 500 bômb kalibru pol tony denne. Ak by sa reaktivácia Mig-25 nedala realizovať, aspoň treba zaradiť späť do výzbroje všetky Mig-31 a nečakať na možnosť ich konverzie na verziu K pre nesenie Ch-47M2 Kindžal.
MK
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
