.
Aktuality, Bezpečnosť,

Kryptomeny: banky si držia odstup, ale nie všetky. Situácia je čoraz neprehľadnejšia

Kedysi bol svet peňazí, jednoduchý a priamočiary. V starovekom svete aj v stredoveku ľudia používali takzvané “komoditné” peniaze, ktoré mali vnútornú hodnotu. Boli to väčšinou zlaté, strieborné, medené a iné kovové mince. Neskôr, už v novej dobe, keď sa objavili banky, sa v obehu objavili peňažné znaky – bankovky a rozmeniteľné mince. Okrem hotovostných peňažných znakov sa objavili aj bezhotovostné peniaze na bankových účtoch. Postupom času sa celá emisia bankoviek zo súkromných komerčných bánk presunula na centrálne banky. Súčasný svet peňazí je oveľa zložitejší a komplikovanejší, než aký bol v minulosti.


 

Predstavujú ho hotovostné peniaze, ktoré emitujú centrálne banky (časť hotovostných peňazí tvoria vymeniteľné mince emitované nielen centrálnymi bankami, ale aj štátnymi pokladnicami). Ich hmotnosť sa nazýva menový agregát M0. Ďalej sú to bezhotovostné peniaze, ktorých leví podiel emitujú súkromné komerčné banky. Nazývajú sa aj vkladové peniaze, pretože sú uložené na vkladových (a iných) účtoch komerčných a centrálnych bánk. Spolu s hotovostnými peniazmi tvoria menový agregát M2. Napokon existuje pojem “široká peňažná zásoba” (peňažný agregát M3), ktorý okrem vyššie uvedených druhov peňazí zahŕňa aj dlhové cenné papiere (okrem akcií), kovové účty v bankách atď.

 

Uviedol som hlavné zložky tohto obrazu peňažného sveta, ktorý bol ešte na konci minulého storočia. Tento svet robila mimoriadne pestrým skutočnosť, že existovali meny reprezentujúce rôzne krajiny a jurisdikcie. Na konci minulého storočia ich bolo viac ako 200. Počnúc americkým dolárom, eurom, britskou librou šterlingov, japonským jenom a ďalej. V tomto storočí sa však objavili nové zložky – súkromné kryptomeny a digitálne meny centrálnych bánk. Každý pozná súkromnú kryptomenu s názvom bitcoin. Ale okrem spomínanej naozaj najpopulárnejšej kryptomeny na svete existujú tisíce ďalších súkromných digitálnych mien (začiatkom minulého roka ich odborníci napočítali 13 tisíc).

 

Už niekoľko rokov vyvíjajú a realizujú projekty svojich digitálnych mien desiatky centrálnych bánk. Nazývajú sa CBDC (digitálna mena centrálnej banky). A približne desiatka krajín a jurisdikcií už CBDC legalizovala (najväčšou z nich je Nigéria). V tomto pestrom svete peňazí (mien) je pre bežného človeka veľmi ťažké sa zorientovať. Ako sa však ukazuje, nie je ľahké zorientovať sa v ňom ani pre banky, profesionálnych finančníkov. Pokúsim sa načrtnúť postavenie moderných bánk v tomto zložitom svete peňazí.

 

Počas finančnej krízy v rokoch 2008 až 2009 a po nej začali mnohé centrálne banky uplatňovať mäkkú a veľmi mäkkú menovú politiku, čo sa prejavilo predovšetkým v tom, že sa začala znižovať kľúčová úroková sadzba. V súlade s tým museli komerčné banky po vzore centrálnych bánk znížiť úrokové sadzby na aktívne (poskytovanie úverov) aj pasívne (získavanie peňazí na vklady) operácie. Úrokové sadzby z vkladov v niektorých bankách v niektorých krajinách klesli na nulovú alebo dokonca zápornú úroveň. Klienti (predovšetkým fyzické osoby) začali vyberať svoje bezhotovostné peniaze z vkladov a prevádzať ich do hotovosti. V snahe zastaviť únik klientov a peňazí z bánk začali tieto lobovať u úradov za obmedzenie hotovostného obehu. S cieľom uzamknúť klientov v bankách len pre bezhotovostné peniaze. K obmedzeniu hotovosti skutočne došlo v minulom desaťročí. Dodnes však žiadna krajina na svete úplne nezrušila hotovostný peňažný obeh.

 

Uľavilo sa však aj bankám: od začiatku minulého roka začala centrálna banka prechádzať na prísnu menovú politiku vrátane zvyšovania kľúčovej sadzby. To prospelo komerčným bankám, ktoré začali zvyšovať úrokové sadzby z vkladov. Od konca deväťdesiatych rokov bol svet svedkom najreálnejšieho rozmachu súkromných kryptomien. Mnohé komerčné banky sa začali zaoberať týmto novým nástrojom. Ktorý vydávajú najmä fyzické osoby. Aj centrálne banky sa začali bližšie zaoberať, ale svoj postoj ku kryptomenám neformulovali okamžite. Počas tohto “neutrálneho” obdobia začalo pomerne veľa komerčných bánk ponúkať občanom a firemným klientom svoje sprostredkovateľské služby súvisiace s kryptomenami.

 

Kryptografické služby bánk zahŕňajú otváranie účtov v bitcoinoch a iných súkromných menách a vykonávanie niektorých transakcií s kryptomenami podľa pokynov (inštrukcií) klienta. Medzi transakcie patrí najmä nákup a predaj kryptomien (s bežnými peniazmi, ale niekedy aj s inými kryptomenami). V poslednom desaťročí vzniklo pomerne veľa nových organizácií nazývaných “kryptobanky” – finančných inštitúcií, ktoré poskytujú služby súvisiace s digitálnymi aktívami. Pracujú v tejto oblasti a poskytujú možnosti na ukladanie, výmenu, investovanie a správu digitálnych mincí zákazníkov.

 

Komerčné banky, ktoré s kryptomenami nepracujú ako sprostredkovatelia, ale nezávisle, s využitím vlastného kapitálu na generovanie zisku, od toho upustili. Krypto je, samozrejme, mimoriadne rizikový nástroj. Človek môže rýchlo skrachovať. Bazilejský výbor pre bankový dohľad (patriaci pod Banku pre medzinárodné zúčtovanie) sa domnieva, že kryptomeny majú potenciál destabilizovať finančný systém na celom svete, a navrhuje 1250 % rizikový faktor pre bitcoin a iné súkromné digitálne meny. V praxi to znamená, že banky, ktoré vlastnia svoje kryptomeny, si musia vytvoriť rezervu vo výške 12,5-násobku svojej investície do kryptomeny. Koncom minulého a najmä začiatkom tohto desaťročia mnohé centrálne banky po dlhých úvahách a pochybnostiach nakoniec definovali svoj postoj k súkromným krypTomenám. Tento postoj je negatívny. Na niektorých miestach je vyjadrený úplným zákazom pre komerčné banky pracovať s kryptomenami. V niektorých prípadoch – v sprísnení podmienok takejto práce. A to aj v prípade, že banka poskytuje len sprostredkovateľské služby a nevykonáva operácie vo vlastnom mene.

 

Prečo je to také ťažké?

Pretože podľa centrálnych bánk a Banky pre medzinárodné zúčtovanie (čo je “klub” centrálnych bánk z rôznych krajín) súkromné digitálne meny sťažujú zavedenie CBDC do obehu. Ešte začiatkom minulého roka boli podľa The Fortune kryptomeny úplne zakázané v krajinách, ako sú Egypt, Irak, Katar, Omán, Maroko, Alžírsko, Tunisko, Bangladéš a Čína. V 42 krajinách vrátane Alžírska, Bahrajnu, Bangladéša a Bolívie boli zákazy kryptomien zavedené nepriamo, a to prostredníctvom rôznych obmedzení možnosti bánk vykonávať transakcie s týmito menami, napríklad prevody. Od roku 2018 sa tak počet krajín a jurisdikcií, ktoré úplne alebo čiastočne zakázali kryptomeny, do začiatku roka 2022 viac ako zdvojnásobil.

 

Dnes je už v kalendári zapísaný koniec roka 2023. Odhadujem, že do tejto chvíle sa počet krajín, ktoré úplne zakázali kryptografiu alebo sprísnili jej reguláciu, výrazne zvýšil. Všetko v mene uvoľnenia cesty digitálnym menám centrálnych bánk. Komerčné banky však nie sú CBDC vôbec nadšené. Uvedomujú si, že CBDC nie je treťou formou peňazí (popri hotovostných a bezhotovostných peniazoch), ako to tvrdia šéfovia centrálnych bánk, MMF a BIS. Je to jediná forma peňazí, ktorá nakoniec nahradí tradičné peniaze – hotovostné a bezhotovostné. Doteraz komerčné banky dosahovali dobré zisky vďaka úrokovým operáciám a vďaka tomu, že mohli emitovať nové peniaze (vo forme poskytnutých úverov). V budúcom svete CBDC však nebudú mať miesto, resp. budú požiadané, aby pôsobili ako určitý druh finančných sprostredkovateľov medzi centrálnou bankou a používateľmi digitálnej meny (fyzickými a právnickými osobami). A uspokojiť sa len s províziami za poskytnuté sprostredkovateľské služby.

 

Komerčné banky sú v istom zmysle podriadené organizácie, pretože centrálna banka pôsobí vo vzťahu ku komerčným bankám ako regulátor a kontrolór (bankový dohľad). Preto otvorene nevystupujú proti projektu CBDC, ale snažia sa prežiť v budúcom úžasnom novom svete čísel aspoň ako agenti a sprostredkovatelia centrálnej banky. Ak porovnáme Spojené štáty a Európu, starý svet má prísnejší režim, pokiaľ ide o možnosť bánk pracovať s kryptomenami.

 

V Novom svete (USA) je režim liberálnejší. V zásade aj dnes môže americká komerčná banka pracovať s kryptomenami. Aby tak mohla urobiť, musí získať licenciu nazývanú Money Transmitter License. Licenciu na prevod peňazí pomocou kryptomien. Existuje aj ďalšia licencia s názvom BitLicense. Vydáva ju newyorské ministerstvo finančných služieb (NYDFS) pre transakcie s digitálnymi aktívami. V Európe (s výnimkou Švajčiarska) je pre banky nemožné alebo takmer nemožné získať takéto licencie. Z môjho pohľadu je to preto, že Amerika sa so zavedením digitálneho dolára veľmi neponáhľa. Už som o tom písal v článkoch “Nie všetky centrálne banky sa ponáhľajú s budovaním ‘raja CBDC'” a “CBDC – ‘hrob americkej slobody’. Skúsenosti s odporom voči projektu digitálneho dolára”.

 

Autor publikácie “Banky a kryptomeny: aká je zložitosť tohto vzťahu” hovorí približne to isté: “Bezpochyby najprogresívnejšia, pokiaľ ide o služby v oblasti kryptomien, je Amerika. Práve v USA je najjednoduchšie nakupovať a predávať kryptomeny a bitcoiny je možné ukladať na bankové účty. Európski bankári nie sú takí liberálni ako ich americkí kolegovia…”

 

Chcem sa opäť vrátiť do minulého desaťročia. Do obdobia, keď centrálne banky ešte nemali vytvorený postoj k súkromným kryptomenám. Humbuk okolo súkromných digitálnych mien vtedy nakazil mnohé komerčné banky. Tie si pomysleli: prečo by sme nezačali vytváraťť vlastné kryptomeny a neponúkali ich našim klientom? Napríklad britský denník Financial Times v roku 2017 uverejnil článok s názvom “Šesť globálnych bánk spojilo sily, aby vytvorili digitálne menu”. V článku sa uvádza, že šesť najväčších svetových bánk sa spojilo do projektu na vytvorenie digitálnej meny, ktorú chcú od budúceho roka používať na vyrovnávanie a zúčtovanie finančných transakcií. Ide o banky Barclays, Credit Suisse, Canadian Imperial Bank of Commerce, HSBC, MUFG a State Street. A od polovice minulého desaťročia začala švajčiarska banka UBS spolu s Deutsche Bank, Santander a BNY Mellon, ako aj maklérska spoločnosť ICAP, vyvíjať kryptomeny založené na technológii blockchain alebo distribuovanej účtovnej knihe. Dostala názov USC – “utility settlement coin” (v hrubom preklade “praktické peniaze na vyrovnanie”).

 

Existujú aj ďalšie príklady európskych súkromných bánk, ktoré spriadajú plány na vytvorenie vlastných digitálnych mien – najmä na vzájomný klíring (a nie pre externých klientov). Tieto meny nazývali steiblcoins (t. j. meny s nízkou volatilitou, stabilné meny), aby im dodali na význAMňa. O týchto projektoch a menách však už niekoľko rokov nebolo nič počuť. Môžeme predpokladať, že ECB a centrálne banky niektorých krajín používanie týchto mien jednoducho zakázali. A potom prišla správa, ktorá sa ukázala ako nečakaná a pre mnohých odborníkov paradoxná.

 

Francúzska banka Société Générale spustila obchodovanie so svojimi steiblcoinovými EUR CoinVertible (EURCV) na luxemburskej burze kryptomien BitStamp. Ukázalo sa, že kryptomena EURCV bola ohlásená ešte v apríli tohto roku. spoločnosťou Societe Generale Forge, divíziou Société Générale špecializujúcou sa na digitálne aktíva. Počas tohto obdobia sa útvaru banky podarilo získať od francúzskeho regulačného orgánu licenciu pre poskytovateľa služieb v oblasti digitálnych aktív a spustiť vydávanie tokenov založených na blockchaine Ethereum. EUR CoinVertible je naviazaný na výmenný kurz eura. Nech sa však na to pozeráme akokoľvek, ide o súkromnú menu, ktorá bude existovať popri oficiálnej mene euro.

 

Anglický denník Financial Times venoval 6. decembra uvedeniu kryptomeny francúzskou bankou článok “Société Générale sa stane prvou veľkou bankou, ktorá uvedie stablecoin”. Okrem iného sa v ňom cituje časť rozhovoru, ktorý pre Financial Times poskytol Jean-Marc Stenger, šéf spoločnosti Societe Kováčňa Generale. Povedal najmä:

“V tomto prípade ide o to, že sa na trhu objavili dvaja ľudia, ktorí sa snažia o to, aby sa na trhu objavili dvaja ľudia: “Ekosystém kryptomien je mimoriadne koncentrovaný okolo niekoľkých stablecoinov, z ktorých 90 % je naviazaných na výmenný kurz amerického dolára. Sme presvedčení, že na tomto trhu je priestor pre banku a steiblcoin naviazaný na výmenný kurz eura.”

 

Alena Narignani, generálna riaditeľka spoločnosti Crypto-A, komentovala oznámenie o zrode digitálnej meny EURCV takto: “Je celkom možné, že táto minca umožní intenzívnu integráciu tradičného finančného sektora a sektora kryptomien. To znamená, že uľahčí prechod z kryptomien do tradičných financií, z tradičných financií do kryptomien a priláka do sektora kryptomien viac nových používateľov, investorov, používateľov tradičného bankovníctva. Povie im, že existuje niečo také ako stablecoiny, že sa dajú používať. A potom už nie je ďaleko k ďalším kryptomenám, ktoré nie sú stablecoiny.” Situácia vo svete peňazí, ako sa mi zdá, je čoraz neprehľadnejšia. A to tak pre občanov, ako aj pre banky. Sme svedkami rastúceho peňažného chaosu.

Valentin Katasonov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov