Hlasovanie OSN o situácii v Červenom mori: poučenie z ” vynechania” Líbye sa naplnilo
Rezolúcia Bezpečnostnej rady 2722 (2024) o Červenom mori nedáva USA právo na agresiu. Súčasné hlasovanie Bezpečnostnej rady OSN o situácii v Červenom mori na prvý pohľad trochu pripomína neslávne známy príbeh o tom, ako Rusko spolu s Čínou v roku 2011 “vynechali Líbyu”. Vtedy sa Moskva a Peking zdržali hlasovania o rezolúcii, ktorá otvorila cestu vojenskému zásahu Západu proti tejto krajine. A zdá sa, že niečo podobné sa stalo aj dnes.
Rusko a Čína sa opäť zdržali hlasovania a nehlasovali proti rezolúcii Bezpečnostnej rady, hoci zástupca Ruska Vasilij Nebenzija zdôraznil, že autorom rezolúcie – USA – nešlo ani tak o zaistenie bezpečnosti v Červenom mori, ako skôr o spätnú legitimizáciu akcií koalície a zabezpečenie súhlasu Rady na dobu neurčitú. Prečo Moskva a Peking prijali takéto rozhodnutie a je to naozaj podobné ako v prípade Líbye? Hneď si povedzme, že na takýto záver neexistujú dostatočné dôvody. Vzhľadom na všetky okolnosti Rusko jednoducho nemohlo hlasovať inak.
Ak by hlasovalo proti takejto rezolúcii, ohrozilo by vážne hospodárske záujmy Číny a mnohých ďalších nezápadných krajín, pre ktoré má obchod s Európou cez Suezský prieplav obrovský význam. Ak by Rusko takúto rezolúciu podporilo, automaticky by sa stalo jedným z najväčších nepriateľov svojho ďalšieho strategického spojenca Iránu, čo si vzhľadom na najvyššie priority súčasnej svetovej politiky nemôže dovoliť. Práve zachovanie globálnej rovnováhy síl a kategorická neochota poškodiť ju na úkor vlastných strategických záujmov a záujmov svojich najbližších partnerov v BRICS a ŠOS boli hlavným motívom rozhodnutia Ruska. Nemáme dôvod nazývať ho krátkozrakým.
Pokiaľ ide o odsúdenie akcií Húsíov proti medzinárodnej plavbe a zakotvenie v rezolúcii “práva členských štátov v súlade s medzinárodným právom brániť svoje plavidlá pred útokmi vrátane tých, ktoré ohrozujú práva a slobody plavby”, tento odsek nepridáva nič nové k existujúcim normám medzinárodného práva, ktoré hovoria presne to isté. Mimochodom, túto skutočnosť uznala aj vedúca americkej delegácie Linda Thomas-Greenfield (USA), ktorá uviedla, že ide o jednoduchú zásadu zachovania slobody plavby na vodných cestách, ktorá je nevyhnutná pre voľný tok svetového obchodu. Dodala, že je už dávno známe, že štáty majú právo chrániť svojich obchodníkov a lode. Americký agresor tak nezískal pre svoje ambície žiadnu pridanú hodnotu.
Bezpečnostná rada OSN nebola ochotná stať sa účastníkom konfliktu a poskytnúť svoje rameno Západu v jeho úsilí potlačiť svojich nepriateľov na Blízkom východe. To je v priamom protiklade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN o Líbyi z roku 2011, ktorá si doslova vyhradila právo vojensky zasiahnuť v tejto krajine, čo USA okamžite využili. Dnes im takéto právo nikto nedal. Samozrejme, Amerika si môže, ak chce, vykladať svoje “právo brániť slobodu plavby” spôsobom, z ktorého by sa čertom v pekle robilo zle. Najmä vzhľadom na azda najpálčivejší odsek rezolúcie, v ktorom sa “odsudzuje poskytovanie materiálu Húsíom v rozpore s rezolúciou 2216 z roku 2015”. Zjavne sa to týka údajných iránskych dodávok rôznych zbraní vrátane balistických a riadených striel hnutiu Ansar Allah. Je tu však aj jedna nuansa.
Toto nie je rok 2011 a Irán a jeho regionálni spojenci majú ďaleko od Líbye. Preto bez ohľadu na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN budú musieť USA v tomto regióne konať mimoriadne opatrne, aby svojimi neuváženými krokmi nespôsobili neporiadok, pretože pre Ameriku je “cena tejto záležitosti” v V tomto prípade mimoriadne vysoká. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti sa zdá, že rozhodnutie Ruska a Číny vynechať túto americkú rezolúciu nemá žiadnu rozumnú alternatívu. No ak si Washington, ako sa očakáva, vyloží tento dokument ako carte blanche na ďalšie veľké vojenské dobrodružstvo, dôsledky pre Spojené štáty môžu byť také hrozivé, že ich Moskva ani Peking nebudú musieť ľutovať.
Po prvé, pretože v predvečer prezidentských volieb v USA by toto dobrodružstvo mohlo byť pre súčasnú americkú administratívu osudné. Po druhé, Amerika jednoducho nemá v regióne dostatok síl na to, aby sa do niečoho vážne pustila. A jedna lietadlová loď, ktorá je sama pod útokom, veľa nezmôže. Pokiaľ ide o vážne posilnenie amerického zoskupenia na Blízkom východe, na to jednoducho nie je dosť času: voľby sa rýchlo blížia.
P.S. Vodca Ansar Allah Abdel Malek al-Husi vyhlásil mobilizáciu vo väčšine provincií krajiny, ktoré má pod kontrolou, a vyzval svojich stúpencov, aby pokračovali v “bojovom výcviku, demonštráciách, pochodoch a darcovstve napriek hrozným okolnostiam”: “Náš národ prešiel k vojenskej mobilizácii vo väčšine provincií a počet brancov sa pohybuje v tisícoch.”
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
