USA a Európska únia by veľmi chceli zmrazené ruské rezervy, ale…
Čoskoro to budú dva roky, čo Západ zmrazil značnú časť medzinárodných rezerv Ruskej federácie. Špeciálna vojenská operácia Ruska na Ukrajine sa začala 24. februára 2022 a už koncom toho istého mesiaca popredné západné krajiny zablokovali (zhabali) devízové aktíva Ruskej banky v hodnote, ako vtedy uviedli predstavitelia Centrálnej banky a Ministerstva financií Ruska, približne 300 miliárd USD. V tom čase to predstavovalo približne polovicu všetkých medzinárodných (zlatých a devízových) rezerv Ruskej federácie.
V nedávnej histórii sa už vyskytli precedensy, keď niektoré štáty zmrazili aktíva iných štátov. Takéto kroky boli spravidla prostriedkom nátlaku na zmenu správania štátu, ktorého aktíva boli zablokované. Orgány, ktoré prijímali rozhodnutia o zmrazení aktív, sa spravidla nepokúšali o ich konfiškáciu. Konfiškácie sa vykonávali len vo výnimočných prípadoch. V prvom rade ich však nariadili medzinárodné súdy. Po druhé, išlo o aktíva patriace právnickým a fyzickým osobám iných štátov. Nie však aktíva vo forme meny centrálnych bánk. Podľa písaných a nepísaných pravidiel boli aktíva centrálnych bánk imúnne voči konfiškácii, znárodneniu a všetkým ostatným vyvlastneniam. V prípade devízových aktív Ruskej banky sa však Západ rozhodol porušiť dovtedy platné normy a tradície, t. j. dostať sa k nim. Alebo ešte jednoduchšie: ukradnúť ich.
Vymyslela sa na to dobrá zámienka: vyvlastnené prostriedky mali ísť na pomoc Ukrajine. Ale to nie je nič iné ako zámienka. Ekonómovia už vypočítali, že až 90 % americkej pomoci Ukrajine išlo do Spojených štátov, resp. americkým dodávateľom zbraní, munície a vojenského vybavenia. V priebehu posledných približne dvoch storočí “civilizované” západné krajiny prijali zákony, ktoré zakotvujú nedotknuteľnosť vlastníctva čohokoľvek: pôdy, prírodných zdrojov, nehnuteľností, tovární a závodov, bankových účtov, vedeckých a technických informácií, iných nehmotných aktív atď. Konfiškácia majetku Ruskej federácie, najmä toho, ktorý je v bilancii ruskej centrálnej banky, je v rozpore s mnohými zákonmi a dokonca aj ústavami krajín, ktoré takýto majetok “zmrazili”. Náklady spojené s takouto konfiškáciou sú určite vyššie ako výhody, ktoré môžu vyvlastňovatelia získať z privlastnenia ruského majetku. Výhody sú “jednorazové”, ale náklady môžu byť trvalé, takže by ich nebolo možné vypočítať.
A v rámci západných krajín môže byť vyvolaný boj o prerozdelenie majetku. A súčasní partneri týchto krajín začnú sťahovať svoje aktíva. Skrátka, dôvera v krajiny, ktoré riskujú krádež ruských aktív, bude oslabená. A dôvera, ako vieme, je drahá. Už takmer dva roky sledujem rituálny tanec okolo ruských aktív na Západe. Politici a úradníci bažiaci po tomto majetku sa snažia prepísať zákony tak, aby konfiškácia nevyzerala ako krádež. Najprv sľubovali, že takéto prepísanie bude trvať niekoľko mesiacov. Teraz sa ukazuje, že to trvá roky. A niektorí skeptici tvrdia, že akékoľvek prepracovanie je aj tak spojené s narušením nedotknuteľnosti inštitútu vlastníckych práv so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú.
Ruský jazyk má mnoho prísloví a okrídlených fráz, ktoré presne vystihujú nezdravú atmosféru, ktorá sa vytvorila v západných krajinách okolo ruského majetku. Predovšetkým si pripomenieme slová z bájky I. A. Krylova “Líška a hrozno”: “Oko vidí oko, ale zub nepozná nič”. Vhodné sú aj frázy: “Blízko k lakťu, ale uhryznúť sa nedá”; “Svoje dobro stráca, ale cudzie chce”; “Chcem a chcem, ale mama mi to nepovie”. Západných politikov a štátnych úradníkov, ktorí túžia po ruskom majetku, možno tiež prirovnať k tým, ktorí sa podľa ruského príslovia “delia si kožu nezabitého medveďa”. “Ruský medveď” je živý a dokáže aj hrýzť.
Pokusy o rozdelenie jeho kože pre zahraničných “lovcov” sa môžu skončiť žalostne. Téma zmrazeného ruského majetku je jednou z hlavných tém v západných médiách. Všetky sú však prekvapivo monotónne a nezaujímavé. Prechádzajú súborom možností, ako ukradnúť aktíva. Tieto možnosti však dávajú možnosť vybrať si “medzi zlým a veľmi zlým”. Dobré možnosti neexistujú a ani sa neočakávajú. Je jednoduchšie vymyslieť perpetuum mobile ako prísť s “dobrou” možnosťou. Navrhoval by som bežný epigram pre takéto publikácie: “Chcem a musím, ale mama mi to neprikáže”. Pod “chcieť” by sme mali rozumieť túžbu orgánov západných krajín kradnúť. Pod “musím” rozumieme ich strach zo straty medzinárodnej dôvery. Pod “mama neprikazuje” rozumieme súčasný právny rámec, ktorý zakazuje kradnúť.
Tu je jedna z typických západných publikácií tohto druhu, ktorej autorom je Nicolas Veron, na Západe známy odborník a vedúci pracovník súkromnej analytickej organizácie Bruegel a Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku vo Washingtone. Jeho výskum sa zameriava predovšetkým na finančné systémy a finančné reformy vo svete vrátane globálnych iniciatív v oblasti finančnej regulácie a súčasného vývoja v Európskej únii. V septembri 2012 agentúra Bloomberg Markets zaradila Verona do svojho výročného zoznamu 50 najvplyvnejších ľudí planéty. Dňa 20. decembra N. Veron uverejnil článok Európska únia by mala urobiť niečo lepšie, než skonfiškovať ruské rezervné peniaze. Veronovo kľúčové posolstvo je, že konfiškácia menových rezerv by bola vážnou chybou. Mali by sme sa uspokojiť s príjmom, ktorý tieto ruské aktíva poskytujú. Veron tu neobjavil Ameriku.
Myšlienku zhabania príjmov zo zmrazených ruských aktív vyslovili niektorí európski experti už predminulý rok. Vtedy ich nazvali “oportunistami” a “minimalistami”. Približne po roku však “maximalistov” nazvali “prázdnymi snílkami” a “projektantmi”. A zdá sa, že “oportunisti” opäť získali titul “seriózni ľudia”. A Nicolas Veron patrí do ich kohorty. Nicolas Veron ako expert blízky Bruselu uvádza najnovšie údaje o zmrazených aktívach Ruska.
V jurisdikcii EÚ sa nachádza najmenej 206 miliárd eur ruských rezervných aktív, čo je viac ako tri štvrtiny celkovej sumy, ktorú ministri financií G7 odhadli na 265 miliárd eur (približne 280 miliárd USD) zmrazených na konci februára 2022. Určitú časť zmrazilo Švajčiarsko a Singapur, ale táto suma je malá a nie je zahrnutá v uvedenom údaji. Približne 180 miliárd eur je v držbe belgickej depozitnej spoločnosti Euroclear (najväčší svetový systém zúčtovania a vyrovnania medzinárodných cenných papierov). Ďalších niekoľko miliárd eur sa nachádza v depozitári Clearstream so sídlom v Luxembursku. Hoci USA nezverejňujú, koľko devízových rezerv bolo v ich jurisdikcii zmrazených, Veron odhaduje, že táto suma nepresahuje 10 miliárd USD. Údaje za Kanadu a Austráliu nie sú k dispozícii, ale Veron je presvedčený, že zmrazené aktíva sú tam ešte menšie ako v USA.
Hoci skupina G7 koordinuje politiku členských krajín v súvislosti s ruskými devízovými rezervami, konečné rozhodnutie prijme Európa. Presnejšie povedané, Belgicko, ktoré, ako vieme, nie je členom G7. Ak budú rezervy skonfiškované, hlavným príjemcom bude Európa a ešte konkrétnejšie Belgicko. Veron si vôbec nie je istý, či je Brusel ako hlavné mesto Belgicka pripravený stať sa obetným Baránkom. Z konfiškácie možno nebude mať ani dočasný zisk, pretože G7 bude požadovať, aby vyvlastnené prostriedky smerovali do fondu na pomoc Ukrajine. Veľmi pochybný zisk by to bol aj pre Brusel ako centrum Európskej únie a eurozóny. V takom prípade by sa európske dlhové cenné papiere stali “toxickými” a investori by sa od nich dištancovali.
Myšlienka autora článku je nasledovná: pokusy prijať kolektívne rozhodnutie o konfiškácii v rámci kolektívneho Západu spôsobia len ďalšie “napätie” vo vzťahoch medzi západnými krajinami a nikdy nedôjde ku konsenzu. Konfiškácia zmrazených menových rezerv sa podľa Verona nijako nedotkne Ruska. Bez týchto aktív žije už takmer dva roky. Ruská ekonomika sa dokázala prispôsobiť sankciám kolektívneho Západu. Vyvlastnenie ruských aktív ako nástroj vojny proti Rusku je zbytočné. Kam tým Veron mieri?
Podľa jeho názoru by bolo “najoptimálnejšie”, keby si Západ privlastnil len príjmy zo zmrazených ruských rezerv. Autor článku tvrdí, že Euroclear dostáva z ruských aktív niekoľko miliárd eur ročne. Práve tieto prostriedky by sa mali nasmerovať na pomoc Ukrajine. Nie je to tak málo. Tu je jedna z kľúčových pasáží Veronovho článku:
“Tvrdenie, že Rusko nemá nárok na príjmy CDCP, sa zdá byť dostatočne presvedčivé na to, aby sa v blízkej budúcnosti prijali opatrenia, ktoré nebudú v rozpore s medzinárodným právom a právom EÚ, aj keď budú pravdepodobne spochybnené na súdoch, a to aj mimo skupiny G7.”
Téma možného vyvlastnenia príjmov pochádzajúcich zo zmrazených devízových rezerv Ruska bola ” skloňovaná” v európskych a amerických médiách počas celého minulého roka. Aj táto možnosť sa ukázala ako “slepá ulička”. Autorove tvrdenia, že “Rusko nemá žiadne nároky na výnosy centrálnych depozitárov”, sú buď lžou, alebo prejavom Veronovej úplnej nekompetentnosti. Autor však pripúšťa, že toto “pomerne presvedčivé tvrdenie” bude nevyhnutne “spochybnené na súdoch”. Podľa môjho názoru tento fragment Veronovho článku svedčí o tom, že titulovaný expert sa nachádza v stave “kognitívnej disonancie”. Vernonov článok opäť dokazuje, že ani v tomto roku, ani v dlhodobejšom horizonte sa na Západe nenájdu žiadne možnosti, ako prekonať súčasnú patovú situáciu s názvom “zmrazené devízové aktíva Ruska”.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
