BRICS, alebo G7? Kto má kde naviac
Hospodárska integrácia v rámci tohto medzištátneho združenia robí len prvé kroky. V tomto roku sa skupina BRICS, ktorú predtým tvorilo päť členov (Rusko, Čína, India, Brazília a Južná Afrika), rozšírila o ďalších päť krajín (Irán, Saudská Arábia, Egypt, Etiópia a Spojené arabské emiráty). Tým sa vytvorila “desiatka” a skupina sa teraz nazýva “BRICS+”.
Mnohí pozorovatelia a odborníci porovnávali a porovnávajú hospodársky potenciál skupiny BRICS (BRICS+) a skupiny G-7 (“G-7”), ktorú tvoria Spojené štáty, Kanada, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Japonsko. Tí, ktorí pravidelne porovnávajú potenciály týchto dvoch zoskupení, označili rok 2020 za prelomový, pretože po prvýkrát spoločný hrubý domáci produkt (HDP) skupiny BRICS prekročil spoločný HDP skupiny G-7. Prirodzene, údaje o HDP jednotlivých krajín sa počítali (a počítajú) so zohľadnením parity kúpnej sily (HDP) národných mien voči americkému doláru.
Podľa odhadov známej nemeckej spoločnosti Statista, ktorá zhromažďuje štatistické údaje a vypočítava hospodárske ukazovatele krajín a sveta ako celku, predstavoval v roku 2020 podiel skupiny BRICS na celosvetovom HDP 31,02 % a podiel skupiny G7 30,49 %. V rokoch 2021 a 2022 prekonávanie skupiny BRICS z hľadiska HDP v porovnaní so skupinou G7 pokračovalo a zvýšilo sa. Spoločnosť Statista práve zverejnila odhady na rok 2023. Podiel krajín BRICS na globálnom HDP bol 32,14 %, podiel krajín G7 bol 29,92 %. Existujú už predbežné odhady podielu skupiny BRICS+ na celosvetovom HDP. Desať krajín skupiny sa vlani podieľalo na celosvetovom HDP približne 35 %. “Desiatka” BRICS+ prekonala skupinu G7 o viac ako 5 percentuálnych bodov. Samozrejme, môžeme s istotou tvrdiť, že BRICS+ bude svoju prevahu nad G7 z hľadiska celkového HDP naďalej zvyšovať. Svedčia o tom štatistiky z predchádzajúcich rokov, keď miera hospodárskeho rozvoja väčšiny krajín BRICS+ bola vyššia ako v prípade krajín G7.
Od začiatku tohto storočia boli miery ich hospodárskeho rastu trvalo pod celosvetovým priemerom. Podiel skupiny BRICS+ na celosvetovom HDP bude rásť aj vďaka novým členom skupiny. V prvý deň predsedníctva Ruska v skupine BRICS (t. j. 1. januára 2024) ruský prezident Vladimir Putin hovoril o rastúcej autorite tejto koalície a uviedol, že približne 30 krajín je pripravených vstúpiť do skupiny BRICS+ v takom či onakom formáte. Súhrnné údaje makroekonomických ukazovateľov skupiny BRICS+ by nás však nemali príliš zvádzať. Niektorí sa ponáhľajú nazvať BRICS skupinou hospodárskej integrácie. Hospodárska integrácia zatiaľ robí len prvé kroky. O skutočnej, vyspelej hospodárskej integrácii bude možné hovoriť až vtedy, keď pre každého člena skupiny budú ostatní členovia hlavnými partnermi obchodných a hospodárskych vzťahov s vonkajším svetom.
Tak to bolo napríklad v prípade Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), ktorá združovala krajiny socialistického tábora. Krajiny BRICS+ sú dokonca geograficky vzdialené, roztrúsené na rôznych kontinentoch. Nemožno očakávať rýchlu integráciu ekonomík všetkých krajín. Skupina BRICS+ môže zároveň v blízkej budúcnosti dosiahnuť viditeľné hospodárske výsledky. Mám na mysli uzavretie kartelových dohôd o viacerých tovaroch krajinami skupiny. Konkrétne o tých tovaroch, v ktorých výrobe má skupina jasnú dominanciu v globálnom hospodárstve.
Odborníci v prvom rade upozornili na dominantné postavenie skupiny BRICS+ v oblasti ťažby a vývozu ropy. V roku 2022 sa skupina desiatich krajín podieľala viac ako 45 % na celosvetovej produkcii čierneho zlata a takmer 40 % na jeho vývoze. Okrem toho na ňu pripadá takmer 46 % preukázaných svetových zásob ropy. Pravda, v prípade ropy skupina BRICS+ nepotrebuje vytvárať ropný kartel z dôvodu, že už existuje a volá sa OPEC. A v roku 2016 sa stal známym ako OPEC+, pretože zloženie kartelu sa rozšírilo. Predovšetkým vďaka tomu, že sa k nemu pripojila Ruská federácia. Členovia BRICS+, ako sú Rusko, Saudská Arábia, Irán a Spojené arabské emiráty, sú krajiny ťažiace a vyvážajúce ropu a tvoria chrbticu OPEC+. Je zrejmé, že toto prekrývanie je dôvodom na užšiu integráciu práce skupín BRICS+ a OPEC+.
Existujú však aj iné tovary, v prípade ktorých má skupina BRICS dominantné postavenie vo svetovom hospodárstve. Predovšetkým ide o niektoré druhy poľnohospodárskych výrobkov. Napríklad podľa FAO sa v roku 2021 desať krajín BRICS+ podieľalo na celosvetovej produkcii pšenice 46,4 %. Pre porovnanie, podiel krajín G7 na tomto produkte predstavoval len 19,1 %. Dominancia krajín BRICS+ v ryži je ešte výraznejšia. V roku 2021 sa táto skupina krajín podieľala na celosvetovej produkcii ryže 54,5 %. Pre porovnanie, podiel krajín G7 v ryži predstavoval 1,3 percenta.
Skupina BRICS+ má tiež výraznú výhodu v mnohých ťažených kovoch. Členovia skupiny BRICS+, ako sú Čína, Rusko, Saudská Arábia, Brazília, India a Spojené arabské emiráty, sú v prvej desiatke z hľadiska celosvetovej produkcie hliníka. V roku 2022 sa krajiny BRICS+ podieľali na celosvetovej produkcii hliníka približne 79 %. Krajiny G7 mali na výrobe hliníka len 1,3-percentný podiel. Skupina BRICS+ má rovnako dominantné postavenie vo výrobe paládia. V roku 2022 na ňu pripadalo 77,4 % výroby paládia (prevažná väčšina výroby sa sústreďuje v Rusku a Južnej Afrike). Podiel skupiny G7 na ťažbe paládia predstavuje 6,9 %.
A napokon, pokiaľ ide o produkciu zlata, BRICS+, hoci nemá absolútne dominantné postavenie vo svete, výrazne predstihuje skupinu G7. Medzi 10 krajín s najväčšou produkciou tohto drahého kovu patrí (od roku 2022): Čína (1. miesto), Rusko (2. miesto), Južná Afrika (8. miesto). Okrem toho do prvej dvadsiatky patrí Brazília (14. miesto). A v skupine G7 sú len dve krajiny ťažiace zlato: Kanada (4. miesto) a Spojené štáty (5. miesto). V roku 2022 sa skupina BRICS+ podieľala na celosvetovej produkcii zlata 29,4 %, zatiaľ čo skupina G7 12,2 %. Mimochodom, na krajiny BRICS+ v súčasnosti pripadá len 20 % zlatých rezerv všetkých krajín sveta. To je výrazne menej ako v prípade skupiny G7 (približne tretina svetových rezerv). Vytvorenie zlatého kartelu v rámci skupiny BRICS+ bolo účelné nielen a ani nie tak z obchodných dôvodov (udržiavanie ceny na svetovom trhu na vysokej úrovni), ale s cieľom vytvoriť vlastný autonómny trh s týmto drahým kovom. A tento trh by sa mal pomôcť zvýšiť oficiálne zlaté rezervy krajín BRICS+.
Na záver uvediem niekoľko ďalších druhov tovarov, pri ktorých má skupina BRICS+ jasnú výhodu oproti skupine G7 (podiel BRICS+ na svetovej produkcii, %):
Oceľ – 69 ,
Uhlie – 65 ,
Titán – 48 ,
Automobily – 46 .
Železná ruda – 45 .
Jablká – 72
V prípade týchto a mnohých ďalších komodít možno v rámci skupiny BRICS+ uzavrieť dohody o koordinácii činností národných výrobcov a vývozcov v rámci skupiny BRICS+ aj mimo nej.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942