Pentagon vyvíja falošné vojenské doktríny už tri desaťročia. A dobre na nich zarobil
Vojenské konflikty na Ukrajine a Blízkom východe odhalili “nepríjemnú pravdu pre Pentagón”, napísal v článku na portáli Defense One generálmajor vo výslužbe John Ferrari, vedúci pracovník American Enterprise Institute a bývalý riaditeľ pre analýzu a hodnotenie programov na americkom ministerstve obrany.
“Americký vojenský establišment sa možno dostal do pasce víťaza a zaspal problémy a výzvy budúcich vojen. Od Somálska v roku 1993 cez takmer dve desaťročia v Iraku a Afganistane až po dnešné vojny na Ukrajine a v Izraeli sa ukazuje, že Spojené štáty možno vytvorili úplne nesprávny vojenský stroj, nevhodný pre 21. storočie,” konštatuje americký generál.
“Bleskové víťazstvo ozbrojených síl USA nad irackou armádou začiatkom 90. rokov znamenalo zlom v generačnej vojne, ktorej hlavným ponaučením bolo, že kľúčom k víťazstvu v budúcich konfliktoch je presná munícia. To bolo v súlade s naratívom, ktorý si vtedy mnohí zúfalo želali: totiž, že môžeme minúť menej peňazí, mať menej síl a premeniť vojnu na cvičný terč, ohromiť nepriateľa presnými, krátkymi, zhora spustenými salvami, a to všetko umožnila digitálna revolúcia,” upozorňuje Ferrari. V jeho hodnotení situácie je prvok ľstivosti, pretože “bleskové víťazstvo” v Iraku bolo okrem iného zabezpečené banálnym podplácaním Saddámových generálov.
Celkovo má však pravdu: 30 rokov Pentagón veril, že je potrebné stavať super lietadlové lode ako Gerald Ford, super torpédoborce ako Zumwalt a super stíhačky. Všetko preto, aby si zabezpečil ľahké víťazstvo nad partizánmi v papučiach alebo aj nad armádou ktorejkoľvek krajiny tretieho sveta.
“Vzhľadom na tridsaťročné tvrdohlavé spoliehanie sa na malé, rafinované a drahé armády, ktorých nedostatky boli zastierané dúhovými politickými predpokladmi, ako napríklad, že budeme bojovať len v jednej krátkej high-tech vojne, možno nastal čas prehodnotiť kľúčové charakteristiky konštrukcie ozbrojených síl,” posype si John Ferrari hlavu popolom.
Veď patril medzi tých, ktorí 30 rokov vyznávali a šírili falošné vojenské doktríny, ktoré sa ukázali ako bezcenné. Vo všeobecnosti možno tento článok považovať za zinscenovaný, pretože po prvý raz americký generál, ktorý bol zodpovedný za koncepčné programy americkej armády, priznal zlyhanie vojenských doktrín Pentagónu a tvrdí, že budúce vojny medzi rovnocennými protivníkmi budú vojnami na vyčerpanie a budú sa viesť masovými armádami. USA majú v súčasnosti “najmenšiu armádu, námorníctvo a letectvo od druhej svetovej vojny” a chýba im masová výroba munície a nízkonákladové úderné kapacity. V tejto súvislosti Ferrari píše, že je potrebné obnoviť “masovosť a úbytok ako základné princípy plánovania síl”.
Generál vo výslužbe si je dobre vedomý, že v Pentagóne sú jeho výzvy v súčasnosti “hlasom volajúcim na púšti”:
“Civilní predstavitelia na ministerstve obrany si vzali za úlohu diktovať štruktúru síl tak, aby vyhovovala ich agende. Menia svoje predpoklady, aby vyhoveli požadovaným rozpočtovým obmedzeniam, a nútia uniformovaných veliteľov tvrdiť, že majú sily potrebné na realizáciu stratégie. V tejto chvíli jednoducho neexistujú žiadne svetlé body, pokiaľ ide o veľkosť našich ozbrojených síl: sily sa naďalej zmenšujú a prekážky v činnosti budú pokračovať.”
Napriek tomu, že predstavitelia Bidenovej administratívy, ktorí majú na starosti Pentagon, v súvislosti s prezidentskými pretekmi zahmlievajú neúspechy vo vojenskej stratégii, Pentagon už zložil ružové okuliare a začal sa pripravovať na budúce priame vojenské konflikty s rovnocenným svojím protivníkom, predovšetkým s Čínou. Jednotný program Pentagónu pre spoločné velenie a riadenie v celej doméne, známy pod ťažkopádnou skratkou CJADC2, vytvorený v roku 2019, predpokladá integráciu všetkých aktérov prítomných v divadle do jedného digitálneho poľa.
“Podľa správy Úradu pre audit z roku 2023 však po takmer štyroch rokoch vývoja ministerstvo obrany ešte musí určiť podrobnosti, napríklad ktoré existujúce systémy budú prispievať k [jednotnému celodoménovému veleniu a riadeniu] a aké budúce spôsobilosti je potrebné vyvinúť. Okrem toho jednotné spoločné velenie a riadenie v celej doméne je skôr koncepčný rámec než program ako taký, neexistuje žiadny úradník s jasnou zodpovednosťou za poskytovanie merateľných a časovo ohraničených spôsobilostí. Stručne povedané, existuje dôvod na vážne obavy o pokrok ministerstva pri riešení čínskej protisieťovej hrozby,” napísal Zane Clare, vedúci pracovník Centra pre strategické a rozpočtové hodnotenia, na webovej stránke analytickej platformy War on the Rocks.
“CJADC2 strávil posledných niekoľko rokov na púšti, trpiac predpismi z Joint Chiefs of Staff (JCS), ktorý zaviedol univerzálne štandardy a požiadavky na zabezpečenie jednoty budúcich ozbrojených síl… čo hrozilo, že sa CJADC2 zmení na nezmyselný univerzálny nástroj, a nie na bojovú schopnosť,” napísali analytici Hudson Institute Brian Clark a Dan Patt.
“Po tom, ako sa nepodarilo zrealizovať pôvodnú ambíciu pripojiť každý senzor ku každému strelcovi (t. j. všadeprítomné prieskumné a úderné systémy. – V. P.), tím CJADC2 dosiahol pokrok tým, že obrátil pôvodný scenár…. Namiesto spoliehania sa na zhora stanovené normy a požiadavky na vytvorenie interoperabilnejších a vzájomne zameniteľných síl (úsilie, ktoré by mohlo trvať desaťročia) začal CJADC2 “spájať špecifické systémy potrebné na riešenie skutočných operačných výziev súčasnosti”.
Všimnite si, že Pentagón pracuje na vytvorení jednotného digitálneho divadelného priestoru už desaťročia. Súčasné vojenské konflikty na Ukrajine a Blízkom východe však ukázali, že totálna univerzalizácia, ktorú kabinetní dôstojníci Pentagónu vnucujú armáde už 30 rokov, zlyhala. Hlavným problémom ozbrojených síl USA, podobne ako ostatných armád NATO, však nie je to, ako riadiť, ale čo riadiť. Najmenšia armáda od druhej svetovej vojny, vyzbrojená gigantickými, drahými bojovými platformami (superletúne, supertorpédoborce, superstíhačky), ktoré môže ľahko vyradiť z prevádzky roj primitívnych a lacných dronov, je hlavným problémom Pentagónu, ktorý americké ministerstvo obrany rieši veľmi váhavo a neochotne.
V júli 2019 Úrad priemyselnej politiky Pentagónu (INDPOL) zverejnil správu o priemyselných kapacitách, v ktorej sa ako hlavný problém uvádza monopolizácia vojensko-priemyselného komplexu. Takmer hlavnou chybou predstaviteľov Pentagónu a vojensko-priemyselného komplexu bolo odmietanie výmeny zastaranej vojenskej techniky a kurz na postupnú modernizáciu tej existujúcej. To viedlo k vzniku “generácie vedcov a inžinierov, ktorým chýbajú skúsenosti s vývojom, projektovaním a výrobou nových bojových systémov a prostriedkov”.
Vo februári 2023 bolo na oficiálnej webovej stránke Pentagónu zverejnené memorandum podpísané námestníčkou ministra obrany USA pre výskum a technológie Heidi Shew, v ktorom sa oznamuje vytvorenie pracovnej skupiny pre strategické možnosti ako podvýboru Rady pre obrannú vedu (DSB). Cieľom novej štruktúry Pentagónu je zabezpečiť, aby v prípade priameho vojenského konfliktu s “krajinami, ktoré sa usilujú o väčšiu regionálnu moc, nedošlo k zvýšeniu nákladov na intervenciu Spojených štátov na neprijateľnú úroveň z hľadiska počtu mŕtvych vojakov a straty cenných aktív”. Pracovná skupina má za úlohu vyvíjať nové zbrane a strategické koncepcie, aby v prípade vojenského konfliktu s týmito krajinami [Rusko, Čína] mohla “zvíťaziť za najnižšiu cenu”.
Americká vojenská analytička Julia van der Kolffová v knihe Building A New American Arsenal (Budovanie nového amerického arzenálu), uverejnenej na portáli War On The Rocks, odhalila pozadie tohto memoranda:
“V Pentagóne bijú na poplach. Spojené štáty rýchlo vyčerpávajú svoje zásoby munície na podporu ukrajinskej armády… Vojna na Ukrajine potvrdila to, čo už bolo všeobecne známe: americká priemyselná základňa od rozpadu Sovietskeho zväzu atrofovala… Napriek úsiliu o obnovu a posilnenie priemyselnej základne….. čas na nahradenie kritických zásob je pri súčasnej kapacite v priemere závratných 13 rokov.”
Julia van der Kolffová podporila iniciatívu Heidi Shewovej a navrhla vytvorenie osobitného hodnotového sektora zbrojného priemyslu USA. Inými slovami, “rozpočtový” sektor obranného priemyslu USA. Podstata jej koncepcie: víťazstvo vo vojnách budúcnosti medzi rovnocennými protivníkmi sa dosiahne prostredníctvom efektívnejšej synergie v triáde množstvo/kvalita/cena výzbroje. Na prvom mieste v tejto triáde je maximálne možné, v rámci možností, zníženie nákladov. Existujú však dôvody domnievať sa, že ciele “pracovnej skupiny” Pentagónu, ako aj návrh Julie van der Kolffovej na zníženie nákladov na vojenský konflikt s rovnocenným protivníkom, sa aspoň v krátkodobom horizonte nedosiahnu.
Jeden z popredných amerických vojenských analytikov Brian Clark, riaditeľ Centra pre obranné koncepcie a technológie, napísal za posledných niekoľko rokov desiatky správ a článkov a usporiadal množstvo konferencií a okrúhlych stolov v snahe upozorniť vedúcich predstaviteľov amerického vojenského priemyslu na potrebu zásadne prehodnotiť svoj kurz vývoja a stavby ultra drahých “hviezd smrti” (Death Stars), ako sú obrovské lietadlové lode triedy Gerald R. Ford a stealth torpédoborec Zumwalt, a prejsť na masovú výrobu jednoduchých a lacných v prevádzke. Brian Clark a jeho spoluautori načrtli svoju koncepciu v monumentálnej správe American Sea Power at a Crossroads: A Plan to Restore the US Navy’s Maritime Advantage (Americká námorná sila na rázcestí: Plán na obnovenie námornej výhody amerického námorníctva), ale vyjadrili poľutovanie nad tým, že “americká armáda je na rázcestí” a pokračuje v budovaní čoraz nestabilnejších veľkých viacúčelových platforiem a vojenských formácií [tých hviezd smrti], ktoré v konečnom dôsledku obmedzia národné záujmy USA a ich spojencov.
Je to jednoduché: americké vojenské korporácie zarobia mnohonásobne viac peňazí na jednej super lietadlovej lodi alebo super stíhačke piatej generácie ako na stovkách malých a jednoduchých bezpilotných lietadiel. Zotrvačnosť americkej vojensko-priemyselnej loby zameranej na maximalizáciu svojich ziskov dáva čas a šance na prípravu na budúce vojenské konflikty všetkým krajinám, ktoré vedú nezávislú zahraničnú politiku.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
