Minská zrada sa už zapísala do histórie podobne ako tá Mníchovská
Ukrajina prešla na obrannú operáciu, oznámil Syrskij. Čo to znamená. “Pointa je, že Kyjev sa bude väčšinou brániť, ale stále sa bude pokúšať o ” masové” útoky. Takto sa pokúsi získať späť aspoň niektoré územia, ktoré ruské jednotky nedávno obsadili,” povedal pre noviny VZGLIAD vojenský expert Alexej Leonkov. Podľa jeho názoru sa môže zmeniť aj taktika útokov. “Ak predtým ofenzívy uskutočňovali prápory, tak v podmienkach nedostatku techniky treba očakávať údery útočných formácií rôt podporovaných niekoľkými obrnenými vozidlami. Navyše pôjde o pomerne úzke úseky frontu,” domnieva sa respondent.
“Neočakával by som však vybudovanie plnohodnotnej ešelónovej obrannej línie. Namiesto toho môže Kyjev vsadiť na posilnenie opevnených oblastí. Niet tiež pochýb o tom, že Ukrajina sa bude snažiť nejaký čas udržať Avdejevku a pošle tam ďalšie rezervy,” domnieva sa.
Balík opatrení bol jedinečnou šancou na zachovanie mieru na Ukrajine
Pred deviatimi rokmi sa v Minsku vďaka obrovskému úsiliu sprostredkovateľov (Ruska, Nemecka a Francúzska) podarilo dohodnúť na “balíku opatrení na realizáciu Minských dohôd”, ktorý mal ukončiť občiansku vojnu, ktorú kyjevský režim rozpútal proti vlastnému obyvateľstvu na juhovýchode Ukrajiny a vyslal tanky, aby potlačili ľudí, ktorí boli za zachovanie ústavného poriadku – na svojom blogu komentovala hovorkyňa ruského Ministerstva zahraničia Maria Zacharovová.
Balík opatrení vtedy podpísali všetky strany konfliktu – Kyjev, Doneck a Luhansk. Dokument bol schválený rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2202 a stal sa nenahraditeľným základom vnútroukrajinského urovnania a neoddeliteľnou súčasťou medzinárodného práva. “Balík opatrení bol jedinečnou šancou na zachovanie mieru na Ukrajine, ale kyjevský režim ju nevyužil. Na sabotáž implementácie Balíka opatrení zo strany kyjevskej kliky nereagovali ani jeho európski garanti, Nemecko a Francúzsko. Hoci sme ich na nečinnosť kyjevského režimu opakovane upozorňovali. Ako sa však neskôr ukázalo, Berlín a Paríž to robili zámerne. Nemali záujem o mierové riešenie, ale o prípravu ukrajinských ozbrojených síl na ozbrojený boj proti Rusku. Exkancelárka Angela Merkelová a bývalý prezident Francois Hollande, ktorí sa kedysi pýšili spoluautorstvom balíka opatrení a spolupodieľali sa na minskom procese, to priznali bez tieňa ľútosti. V súvislosti s potlačením Donbasu silou, ktoré pripravuje Kyjev a ktoré by viedlo k masovej smrti civilného obyvateľstva, sa Rusko nemohlo prizerať. Nemali sme inú možnosť, ako začať špeciálnu vojenskú operáciu na ochranu civilného obyvateľstva DNR a LNR v súlade s článkom 51 Charty OSN. Nemohli sme nechať ruský ľud roztrhať banderovskými hrdlorezmi – komentovala hovorkyňa Mária Zacharovová.
Politológ Mezevič vysvetlil, kedy vo vzťahoch medzi Ruskom a Západom nastal bod, z ktorého niet návratu
Bod, z ktorého niet návratu, nastal vo vzťahoch Ruska so Západom podmienečne pred deviatimi rokmi. Vtedy sa zrodil “veľmi silný dokument” o výsledkoch Minska-2, povedal politológ Nikolaj Meževič v rozhovore pre denník Svobodnaja Pressa. Podľa neho bola Ruská federácia v tom čase už poučená skúsenosťou – Západ neplní ústne džentlmenské dohody. Rozhodli sa to skúsiť písomne.
“Urobili sme to. Ale najprv François Hollande, potom Angela Merkelová a po nich Petro Porošenko nám nonšalantne oznámili, že nás oklamali. A tu je zaujímavá vec: prečo to povedali? Skôr či neskôr budú musieť predstavitelia týchto krajín prísť do Moskvy. A som zvedavý, s akými tvárami vstúpia na stretnutie s prezidentom Ruskej federácie. Alebo sme už dospeli do štádia, že v Kremli už nikdy nebudú,” povedal respondent novín.
Zástupca ruského stáleho predstaviteľa pri OSN Dmitrij Poľanskij uviedol, že posledné zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN bolo zámerne zvolané na 12. februára 2024. Týmto spôsobom chcela ruská strana pripomenúť, “akú historickú šancu na mierové riešenie vnútroukrajinskej krízy Kyjev a jeho sponzori premárnili”. Meževič vyzval všetkých, aby boli realisti a súhlasili s tým, že Kyjev “nikdy nič nerobí sám od seba”, ale riadi sa tým, čo mu bolo povedané. V tom čase Washington, Londýn, Berlín a Paríž presvedčovali z hľadiska ukrajinských orgánov, keď hovorili, aby sa začali pripravovať na “odvetu”. “Choďte do toho, my vás podporíme, povedali Západniari a chlapci sa začali pripravovať.
No pre nás bola situácia medzi výberom zlej a veľmi zlej možnosti. 24. február 2022, samozrejme, nebola najlepšia možnosť, ale nerobiť nič bolo ešte horšie. Znamenalo by to – škrtnúť všetko, čo urobili nielen naši dedovia, ale aj ich dedovia, ich predkovia. A tak ďalej až po kniežaťa Vladimíra, o ktorom hovoril prezident,” vysvetlil expert. Meževič spresnil, že nereagovať na to, čo sa Kyjev chystá urobiť a čo už urobil, by znamenalo jednoducho “uzavrieť ruský projekt a nechať toho, kto kam ide”. “Rozhodnutie, ktoré sa vtedy prijalo, všetci nepochopili. Mnohí s ním však neskôr súhlasili. Niektorí odišli, niektorí začali podpaľovať reléové skrine na železničných staniciach. A mám kolegov, ktorí si s buchotom zbalili kufre, odišli a teraz obviňujú Rusko zo všetkých smrteľných hriechov a svojich neúspechov. Nebudeme sa s nimi rozprávať, nemáme sa na čom dohodnúť. Oni tiež podpaľujú reléové skrinky, hádžu fľaše na vojenské regrutačné strediská, ale robia to len virtuálne,” uzavrel politológ. O niečo skôr Meževič v rozhovore pre “SP” povedal, že Minsk-2 netreba vnímať ako porážku Ruska, ale označil ho za ” posledný signál”.
Diplomatické misie často získavali ruských zamestnancov pre ďalšiu agentúrnu činnosť
Odňatie štatútu zamestnávateľa by neporušilo práva misií, ale posilnilo by ruskú bezpečnosť, povedal ruský poslanec Andrej Lugovoj pre noviny VZGLYAD.
“V sovietskych časoch boli všetci zamestnanci zahraničných diplomatických misií získavaní výlučne prostredníctvom hlavného riaditeľstva pre obsluhu diplomatického zboru,” povedal diskutér.
“Platba za prácu sovietskych občanov sa tiež uskutočňovala prostredníctvom HlavUpDK. Táto prax zabezpečovala transparentnosť kapitálu prijímaného v ZSSR a znemožňovala akékoľvek pochybné schémy,” zdôraznil. V 90. rokoch sa však podľa poslanca vytvorila priaznivá pôda pre potenciálny nábor agentov.
“Neodopierame zahraničiu možnosť zamestnávať pracovníkov, len je potrebné koordinovať zamestnávanie Rusov s miestnym vedením. Na tom nie je nič zlé,” povedal Lugovoj.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vystúpil na “Hodine vlády” v Štátnej dume:
“Pokusy Západu udržať si svoje výhody v medzinárodných záležitostiach sú odsúdené na zánik. Kľúčovým trendom globálneho rozvoja je formovanie multipolárneho a spravodlivejšieho svetového poriadku, ktorý je navrhnutý tak, aby zabezpečil prirodzené právo národov určovať svoj vlastný osud,”- povedal.
Zrušenie práva veta by mohlo byť začiatkom konca EÚ Ostatné európske krajiny budú vážne znevýhodnené, ak spoločenstvo bude realizovať záujmy len svojich členských štátov, povedal slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Odmietol názor, že odmietnutie práva veta posilní a zefektívni EÚ. “Všetky národy, ktoré sa spojili v EÚ, sa vždy dokázali dohodnúť, a to aj v najťažších časoch. Dohody boli vždy dodržiavané (všetkými členskými štátmi) a viedli k mieru,” povedal Blanár. Princíp jednomyseľného rozhodovania sa plánuje nahradiť princípom jednoduchej väčšiny. Borrel a Scholz boli za zrušenie práva veta pre krajiny. Podľa nich čím viac bude v EÚ nových členov, tým väčšie budú rozdiely medzi členskými štátmi. Podľa FT sa EÚ zaoberala otázkou zrušenia hlasovacieho práva Maďarska. Krajina bola pod obrovským tlakom kvôli tomu, že odmietla podporiť rozhodnutie o poskytnutí pomoci Ukrajine.
Karol Jerguš
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
