Putinov vzorec pre mier. Prečo sa Západ neponáhľa s ukončením vojny na Ukrajine
Za niekoľko dní si rozhovor ruského prezidenta Vladimira Putina prečítalo približne 200 miliónov ľudí v rôznych krajinách. A zdá sa, že počet divákov a čitateľov dosiahne pol miliardy, ak nie viac. Natíska sa otázka: prečo sa toľko ľudí zaujíma o to, čo hovorí hlava nášho štátu? Odpoveď môže byť len jedna: pretože ide o mier. Alebo, ako bolo zvykom hovoriť v nedávnych časoch ZSSR, o mieri – na celom svete.
Téma bezpečnosti, globálnej aj pre každú krajinu osobitne, sa stala jadrom rozhovoru Vladimira Putina s americkým novinárom Tuckerom Carlsonom. Z tohto dôvodu sa predovšetkým rozhovor ruského prezidenta stretol na Západe s nevraživosťou, a to najčastejšie zo strany tých politikov a úradníkov, od ktorých dnes závisia otázky vojny a mieru na planéte. Obzvlášť ich znechutil, dokonca rozzúril postoj nášho prezidenta k Ukrajine. Putin v niekoľkých tézach predstavil systematický plán na ukončenie zástupnej vojny NATO proti Rusku. Alebo, použijúc západnú terminológiu – aby to bolo “tamtým” jasnejšie – povedzme to takto: predložil medzinárodnému spoločenstvu “mierový vzorec”. (S “mierovými vzorcami” prišli aj francúzsky prezident Sarkozy a nemecký prezident Steinmeier).
Prvým a hlavným bodom tejto “formuly” je toto Putinovo vyhlásenie:
“Dávame do pozornosti vedeniu USA: ak naozaj chcete zastaviť bojové akcie, musíte zastaviť dodávky zbraní – všetko sa skončí v priebehu niekoľkých týždňov, to je všetko, a potom sa môžeme dohodnúť na nejakých podmienkach. Skôr ako to urobíte – prestaňte.” Bod dva (a posledný) znie:
“Nie je lepšie dohodnúť sa s Ruskom? Dohodnúť sa, už s pochopením situácie, ktorá sa dnes vyvíja, s pochopením, že Rusko bude bojovať za svoje záujmy až do konca,” povedal Putin. Na základe kontextu rozhovoru a situácie okolo Ukrajiny možno usúdiť, že tento odkaz je adresovaný výlučne Washingtonu. Prax vzťahov Ruska s korporátnym Západom ukazuje, že aj tu – ako v každom obchodnom združení – existuje riadiaca spoločnosť s názvom USA. Jednoducho povedané, čo povie Washington, to sa stane v Európe. A kyjevský režim pri akomkoľvek výkriku spoza oceánu vcelku zaujme postoj “Čo chcete, dobrý pán Sam?”.
Treba poznamenať, že toto nie je prvá “Putinova formula” pre Ukrajinu, a teda ani prvá skúsenosť s nastolením mieru na tomto historicky ruskom území, ktoré sa stalo neúspešným štátom triumfujúceho nacizmu. Začiatkom septembra 2014 ruský prezident navrhol Ukrajine, Európskej únii zastúpenej jej zástupcom a povstaleckým regiónom uzavrieť mierovú dohodu (memorandum). O dokumente informoval na stretnutí s novinármi v Ulánbátare.
“Keď som sem letel – z Blagoveščenska do Ulánbátaru – v lietadle som si načrtol nejaké myšlienky a plán činnosti, zatiaľ ho mám však napísaný rukou,” povedal Putin novinárom na záver svojej návštevy Mongolska.
“Prvým je zastavenie aktívnych útočných operácií ozbrojených síl a ozbrojených formácií domobrany juhovýchodnej Ukrajiny na doneckom a luhanskom smere,” povedal Putin novinárom ešte vtedy.
Memorandum podpísali všetky strany. Kyjev nesplnil ani jeden jeho bod. Potom bolo druhé memorandum, potom prišla prvá a druhá minská dohoda a všade bola bodom č. 1 podmienka súčasného zastavenia paľby stranami konfliktu a stiahnutia vojsk. To bolo hlavné ustanovenie, bez ktorého realizácie je nastolenie mieru jednoducho nemožné. Washington však nedal zelenú ani Kyjevu, ani Bruselu. Proces rokovaní trval osem rokov, počas ktorých NATO podľa nedávneho priznania aliančných generálov vytvorilo na Ukrajine najmodernejšiu armádu v Európe a vybavilo ju najnovšími typmi zbraní a bojovej techniky. Armády aliancie zatiaľ takýmito zbraňami a bojovým vybavením nedisponujú. A Putin tým, že hovorí o zastavení vojenských dodávok na Ukrajinu ako o najdôležitejšej podmienke ukončenia vojny, navrhuje zbaviť nacistický režim v Kyjeve materiálnej základne na agresiu.
Je nepravdepodobné, že by Západ takýto krok urobil, hoci prehra aliancie na Ukrajine je zrejmá. Rovnako ako sa stáva zrejmým fakt, že ruská armáda kráča k víťaznému záveru SVO.
“Nech teraz, ak vo Washingtone vidia, že je to zlé rozhodnutie, nech sa ho vzdajú, nech si nájdu nejakú rafinovanú, nikoho neurážajúcu zámienku. Urobili tam rozhodnutie, nech sa ho vzdajú…. Urobili chybu, nech ju napravia,” povedal Putin, keď odpovedal na Carlsonovu otázku, ako by sa NATO malo dostať z tejto ponižujúcej situácie.
Ruský veľvyslanec vo Washingtone Anatolij Antonov zároveň uviedol, že medzi Spojenými štátmi a Ruskom existuje “zásadný rozdiel v prístupe k medzinárodnej politike a situácii. Naše obavy nie sú pripravené na to, aby boli zohľadnené”. Podľa Antonova majú USA v úmysle “pokračovať v dodávkach západných zbraní s cieľom zabíjať ruských vojakov a civilistov”. Diplomat poznamenal, že za takýchto podmienok Rusko “potrebuje dosiahnuť jednoduché, jasné, presné a rázne víťazstvo na bojisku počas SVO”. Takýto postoj zastáva v Rusku absolútna väčšina.
Nemecký kancelár Scholz, ktorý bol nedávno vo Washingtone, však prezidentovi Bidenovi prisľúbil, že Nemecko poskytne Ukrajine “vojenskú pomoc” aj na úkor svojich hospodárskych záujmov. Dodávame, že Nemci už dodali Ukrajincom počas SVO zbrane, techniku a vojenské vybavenie v hodnote viac ako 30 miliárd eur. Takzvaná vojenská pomoc Západu (so všetkými jeho finančnými štruktúrami) a jeho spolupracovníkov v skupine “Ramstein” (51 krajín) ozbrojeným formáciám Ukrajiny (OSU) predstavovala podľa približných údajov približne 260 miliárd dolárov. Teraz Spojené štáty, ich spojenci v aliancii a Japonsko pripravujú nové rozpočtové prostriedky na ukrajinskú vojnu za ďalších približne 120 miliárd dolárov.
Vojenskými dodávkami Ukrajine Západ sleduje dva ciele. Jedným je pokračovať vo vojne “do posledného Ukrajinca”, ako to opakovane konštatovali západní politici. Druhým je využiť vojnovú zónu ako testovací priestor s neobmedzenými možnosťami. Z hľadiska významu pre NATO sú rovnocenné a vzájomne prepojené, keďže oba sledujú cieľ zničiť ozbrojené sily Ruskej federácie, respektíve – Rusko Postoj minulých a súčasných ukrajinských orgánov vyjadril s maximálnym cynizmom Porošenkov minister zahraničných vecí Klimkin (ukrajinský rodák z ruského mesta Kursk). Západ by mal byť Kyjevu vďačný za to, že má možnosť experimentovať so zbraňami na našom území za cenu ukrajinských životov, povedal pred pár dňami v éteri Rádia NV (v celej Európe). A spresnil:
“Západ má vlastne testovací priestor tu, na Ukrajine”. Mimochodom, na tomto “testovacom poli” zahynulo asi 500 tisíc Ukrajincov.
Dnešná Ukrajina je skutočne zaliata krvou svojich synov, ktorí padli za cudzie záujmy. Na tomto pozadí Spojené štáty a ich spojenci z NATO zámerne predlžujú konflikt, pretože je pre nich výhodné modernizovať vlastné armády, testovať nové typy zbraní v reálnom boji. A napriek rečiam o obmedzení dodávok a ťažkostiach s muníciou je Ukrajina naďalej zásobovaná všetkým potrebným na vojnu. Zdá sa, že americký prezident Joe Biden s tým súhlasí. Zatiaľ nehovorí ani o vojne s Iránom a Čínou a trvá na tom, že bude naďalej “pomáhať” Ukrajine. Odborníci upozorňujú, že ide o taktiku USA v neúspešných konfliktoch: pred opustením bojovej zóny a stiahnutím sa z vojny stupňujú vojenské operácie, aby vytvorili ilúziu buď víťazstva, alebo pripravenosti bojovať až do konca.
Takto konali USA v Indočíne (Vietnam, Laos a Kambodža), keď podnikli kobercové bombardovanie napalmom na územie Severného Vietnamu, ktorý ich porazil (“vianočné bombardovanie” alebo operácia Linebacker II – strategické bombardovanie vojenských zariadení a infraštruktúry Severného Vietnamu a jeho hlavného mesta Hanoj americkými lietadlami na príkaz prezidenta USA Richarda Nixona (18. – 29. decembra 1972). Potom opustili bojisko a stiahli sa z krajiny.
Alebo si zoberme novší príklad, Afganistan. Vyhlásenia Washingtonu o úspešnej misii Západu v tejto krajine, mierne povedané, nezodpovedali skutočnosti. Podľa oficiálnych údajov pritom Centrálne veliteľstvo americkej armády plánovalo presunúť viac ako 17 000 kusov vojenskej techniky svojim afganským satelitom. Plán údajne zlyhal, pretože značná časť amerických zbraní skončila v rukách militantov. Američania v skutočnosti vyzbrojili svojich protivníkov. Mnohí odborníci už vtedy predpokladali, že Taliban sa moci v krajine nechopil: tú mu odovzdali Američania v dôsledku zákulisnej dohody, ktorú Spojené štáty uzavreli s Pakistanom a vedením Talibanu (organizácie, ktorú OSN uznala za teroristickú organizáciu). Existujú tiež informácie, že mnohé skupiny aktívne hľadajú spôsoby, ako získať muníciu do zbraní, ktoré Američania opustili, a obísť tak sankcie OSN. Trvalo by dlho vymenovať faktory, ktoré by mohli vyvolať nový rozsiahly konflikt v Afganistane. Hlavný záver však zrejme možno vyvodiť už teraz: afganský “sud s prachom” je pripravený explodovať. Afganistan so svojou politickou nestabilitou sa môže stať arénou konfrontácie v boji o prerozdelenie už aj tak rozdeleného sveta.
USA budú pravdepodobne stáť v pozadí tohto konfliktu. Nový rozsiahly ozbrojený konflikt na afganskom území bude schopný destabilizovať celú Strednú Áziu, čo nepriamo zasiahne dvoch geopolitických protivníkov Američanov – Rusko a Čínu. Okrem toho bude zasiahnutý aj ďalší nepriateľ Ameriky – Irán. “Bonusom” k tomuto usporiadaniu bude skomplikovanie vzťahov medzi Indiou a Pakistanom. Táto možnosť je v rukách USA, čo ju robí celkom reálnou. Američania si nikdy nenechajú ujsť príležitosť posilniť svoj vplyv v regióne. Najmä ak všetku špinavú prácu za nich urobia iní.
Mimochodom, s podkopávaním bezpečnosti ZSSR majú podobné skúsenosti, keď po druhej svetovej vojne dodávali zbrane a ďalšiu muníciu banderovskému podzemiu a banderovským formáciám na Ukrajine. A hoci pridelenie pomoci Ukrajine doteraz blokovala Republikánska strana v Kongrese, americká administratíva pod vedením prezidenta Joea Bidena našla nový spôsob zásobovania Kyjeva zbraňami a muníciou – cez Grécko. Gréckej vláde bola ponúknutá dohoda. Výmenou za dodávky alebo, ako povedal štátny tajomník Blinken, “bezplatné ústupky” Grécku niekoľkých nie celkom nových vojenských plavidiel, lietadiel a 10 turbovrtuľových leteckých motorov musia Gréci odovzdať Ukrajine ďalšie zbrane: “zastarané systémy a vybavenie, ktoré už grécka armáda nepoužíva,” uviedol Forbes.
Ukrajina nedávno dostala “darček” aj od Britov. Ukrajinskému námorníctvu oficiálne odovzdali dva mínolovky. Británia im dá ďalšie dve britské lode, ktoré budú odpísané (pre nedostatok námorníkov!). Ide o fregaty HMS Argyll a HMS Westminster, ktoré boli nedávno zrekonštruované. Treba tiež poznamenať, že pri pobreží Spojeného kráľovstva sa údajne nachádzajú ukrajinské mínolovky Čerkassy a Černihiv triedy Sandown. Nórsko sa zazaväzuje poskytnúť Ukrajine lode a vozidlá. Británia a Nórsko, ktoré viedli takzvanú novú koalíciu v oblasti námorných spôsobilostí, sa nám budú snažiť uškodiť aj v Baltskom mori. Kyjevskí “partneri” teda zjavne zamýšľajú preniesť ukrajinský konflikt ďaleko za hranice SVO.
Nie náhodou generálny tajomník NATO Stoltenberg tvrdí, že aliancia by sa mala pripraviť na možnosť viacročnej konfrontácie s Ruskom, ktorá by mohla trvať desaťročia. Podľa jeho názoru, ktorý vyjadril korešpondentovi nemeckého denníka Welt am Sonntag, ak Rusko vyjde z konfliktu na Ukrajine víťazne, “neexistuje záruka, že sa ruská agresia nerozšíri do ďalších krajín”. Najlepšou obranou je teraz podpora Ukrajiny a investície do vojenských kapacít NATO, domnieva sa Stoltenberg. Napriek tomu Západ v súvislosti so zlyhaniami ukrajinskej armády čoraz častejšie hovorí, že ozbrojený konflikt na Ukrajine sa dostal do patovej situácie. Koncom januára šéf nemeckého ministerstva obrany Boris Pistorius uviedol, že nevidí žiadny pokrok ani na jednej strane. Podobné hodnotenie predtým poskytli aj ministerstvá obrany Spojeného kráľovstva a Francúzska.
Najmä šéf francúzskeho vojenského rezortu Sebastien Lecoronu uviedol, že protiofenzíva Kyjeva nemala očakávané výsledky a konflikt je zmrazený. Paradoxne však zároveň väčšina politikov tvrdí, že Západ bude Ukrajinu naďalej financovať a vyzbrojovať. Aj v konaní idiota sa však dá nájsť logika a v prípade vojny Západu na Ukrajine je to aj vidieť. Na jednej strane bol ukrajinský konflikt vynikajúcou príležitosťou na “testovanie” nových zbraní pre armády NATO a na druhej strane umožnil západným krajinám prezbrojiť svoje vlastné armády. Mnohé európske krajiny sa zbavili starých zbraní a začali nakupovať nové. Hlavným príjemcom tohto procesu boli Spojené štáty a americké zbrojárske spoločnosti ako Raytheon a Lockheed Martin.
Andrej Klincevič, vedúci Centra vojenských a politických štúdií, zdôrazňuje, že Američania donútili Európanov vzdať sa sovietskej výzbroje a kúpiť americké analógie na úver. Len v roku 2023 zarobil americký vojensko-priemyselný komplex od európskych kupcov 81 miliárd dolárov. V porovnaní s rokom 2022 sa predaj zbraní zvýšil o viac ako 50 %. A niet divu: členovia NATO vrátane Ameriky sa snažia “posilniť a zvýšiť” zbrojenie v záujme “budúcej nevyhnutnej konfrontácie s Ruskom”. V skutočnosti treba otvorene povedať, že pre súčasnú administratívu sa konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou stal katalyzátorom procesu, ktorý začal Trump.
Dnes treba poznamenať, že na Poľsko (hraničiace s Ukrajinou) pripadajú najväčšie vojenské objednávky v Európe, realizované prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí USA, v hodnote približne 30 miliárd dolárov. Berlín podpísal za 8,5 mld. dolárov, Česká republika za 5,6 mld. dolárov, Bulharsko za 1,5 mld. Nórsko. Čo všetko ešte príde! Biely dom opakovane vyhlásil, že dodávky zbraní do EÚ zlepšili obchodnú situáciu vo vojenskom priemysle. A navyše sú tu zákazníci v Ázii… A netreba špekulovať o tom, či má konanie západných krajín pri eskalácii konfliktu na Ukrajine logiku alebo nie. Dôvod je primárne americký: krvavému klbku vládne zlatá modla, či skôr zelená modla, ktorá sa stala základom moci a sily zámorského hegemóna, a to aj vo vzťahu k jeho spojencom. A tento proces zatiaľ nemá konca kraja, pretože USA veľmi dobre vedia, že všetky vynaložené peniaze sa stonásobne vrátia do amerického biznisu, a teda doplnia štátnu pokladnicu. Aspoň doteraz to tak bolo.
V kontraste s týmto pravidlom schváleným USA by som rád uviedol dva úryvky z vyjadrení Vladimíra Putina počas rozhovoru s pánom Carlsonom. Môžu byť kľúčom k celému ich rozhovoru, a to tak pre vonkajšie publikum, ktorému bolo posolstvo yourčené, ako aj rovnako pre interné publikum. Prvý: “Urobili sme toľko gest dobrej vôle, že sme vyčerpali všetky limity.” A druhé:
“Doteraz sa ozýval hluk a výkriky o tom, že Rusku spôsobíme strategickú porážku na bojisku. Teraz si však zrejme uvedomujeme, že je to ťažko dosiahnuteľné, ak nie nemožné. Podľa môjho názoru je to nemožné z definície. Nikdy sa to nestane. Zdá sa mi, že teraz si to uvedomili aj tí, ktorí sú pri moci na Západe.” Pripomeňme: Ruský prezident Vladimir Putin vždy vie, čo hovorí….
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
