O leteckej základni Kallax vo Švédsku budete v najbližších týždňoch počuť pomerne často
Leteckú základňu Kallax vo Švédsku uvidíte v najbližších týždňoch pomerne často. Predvčerom prileteli na leteckú základňu dva americké bombardéry B-1B, aby sa zúčastnili na cvičení Steadfast Defender .
Švédska infraštruktúra sa po uzavretí dohody s USA stala legálne druhým domovom amerických ozbrojených síl. Nie je jasné, do akých konkrétnych aktivít sa budú zapájať. Ich výskyt už vyvolal rozruch v európskych médiách, najmä medzi pobaltskými krajinami, čo je štandardná reakcia niektorých postsovietskych republík na príchod lietadiel tohto druhu do regiónu. Je potrebné dodať, že letecká základňa sa nachádza 340 km v priamej línii od štátnej hranice s Ruskom. A je celkom jasné, na aké podmienené ciele sa americké bombardéry pri štarte zamerajú.
B-1B Lancer je multifunkčný bombardér dlhého doletu. Je schopný nielen medzikontinentálnych letov bez doplňovania paliva, ale na mieste určenia ešte ničiť nepriateľské súčasné aj predpokladané sofistikované zariadenia. Môže plniť misie s najrôznejším účelom vrátane úlohy konvenčného nosiča zbraní. Bol vyvinutý na základe požiadavky USAF z roku 1965 na bombardovacie lietadlo prenikajúce v nízkych výškach vysokou podzvukovou rýchlosťou (AMSA – Advanced Manned Strategic Aircraft) a pôvodne bolo určené na prenikanie a následné bombardovanie odľahlých oblastí Sibíri. Prvý prototyp B-1 vzlietol prvýkrát 23. decembra 1974, ale program výroby musel byť prerušený, keď prezident Jimmy Carter uprednostnil strely s plochou dráhou letu. V októbri 1981 prezident Ronald Reagan oznámil, že USAF dostane 100 kusov varianty nazvanej B-1B, neskôr pomenovanej Lancer.
Technické úpravy zredukovali radarový prierez na jedno percento oproti bombardéru B-52 . Zachovaná zostala pôvodná avionika vyvinutá pre B-1 a B-52G a H . Radarové a inerciálne navigačné zariadenie umožňuje vykonávať rôzne druhy rušenia nepriateľských elektronických zariadení, jeho radar mu slúži aj ako systém včasnej výstrahy a lokácie nepriateľských objektov. B-1B môže používať aj prostriedky globálnej navigácie GPS a za letu upresňovať koordináty cieľov bez akejkoľvek potreby pomôcť pozemných navigačných staníc. Meniteľná geometria krídiel a výkonné motory mu dávajú nielen schopnosť veľmi dlhého doletu a veľké rýchlosti v malých výškach, ale taktiež zvyšujú jeho schopnosť prežitia. Plne roztiahnuté krídlo mu poskytuje možnosť krátkeho vzletu a rýchleho úniku zo základne, ktorá sa ocitla pod paľbou. Krídlo v šípe s veľmi ostrým uhlom potom poskytuje maximálny dolet a prienik pri vysokých rýchlostiach.
B-1B je so svojím doletom a nosnosťou dôstojný nástupca bombardéra B-52 Stratofortress. Pohon tvoria štyri prúdové motory General Electric F-101-GE-102. Výkon s prídavným spaľovaním je4x 137 kN. Dĺžka je 44,81 m. Rozpätie je 41,67 m. Výška je 10,36 m. Hmotnosť 87 150 kg so zaťažením je 216 364 kg. Maximálna rýchlosť je 1328 km. Posádku tvoria veliteľ, pilot, dôstojník pre útočné systémy a dôstojník pre obranné systémy. Výzbroj sú tri zbraňové oddiely v trupe pre 34 019 kg zbraní a osem pylónov pod trupom s kapacitou 26 762 kg. Zbrane môžu zahŕňať aj riadené strely AGM-69 SRAM, alebo AGM-86B ALCM (na otočných závesoch v trupe), alebo jadrové bomby B-28, B-43, B-61 a B-83 a konvenčné bomby Mk. 82 alebo Mk. 84.
Peter Nagy
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
