.
Aktuality, História,

Americká tragédia. Pri príležitosti 110. výročia americkej Federálnej rezervnej banky

USA, 6.marec 2024 (AM) – Prečo zlyhali všetky pokusy o audit de facto súkromného finančného regulátora?


 

Dňa 23. decembra 1913 americký Kongres schválil zákon o Federálnom rezervnom systéme USA a v ten istý deň americký prezident Woodrow Wilson zákon podpísal. Pred 110 rokmi tak Amerika získala vlastnú centrálnu banku. V roku 1914 začal svoju činnosť americký Federálny rezervný systém. Založenie Federálneho rezervného systému bolo udalosťou, ktorá mala rozhodujúci vplyv na chod svetových a amerických dejín. Premýšľajúci historici poukazujú na to, že bezprostredne po založení Federálneho rezervného systému sa rozpútala prvá svetová vojna. A že to nie je náhodná zhoda okolností: zakladatelia a majitelia amerického Federálneho rezervného systému mali záujem na svetovej vojne. Jednou z najnovších publikácií na túto tému je článok Davida Lifschultza s názvom The Federal Reserve was Created Just in Time for War World 1. Článok sa začína takto: “Federálny rezervný systém bol vytvorený 23. decembra 1913 barónom Edwardom de Rothschildom práve včas pred 1. svetovou vojnou, ako bolo plánované.

 

 

Ak hovoríme o histórii Spojených štátov, vlastenecky zmýšľajúci americkí historici, politici a verejne činné osoby sú presvedčení, že od okamihu založenia Federálnej rezervnej banky krajina stratila svoju národnú suverenitu. Moc v krajine prešla na pánov Federálneho rezervného systému USA. A to sa stalo najreálnejšou americkou tragédiou, ktorá trvá už 110 rokov.

 

História vzniku americkej centrálnej banky a deštruktívna úloha Federálneho rezervného systému pre Ameriku a celé ľudstvo sú opísané v mnohých dielach amerických aj neamerických autorov. Hovoria o úlohe Federálnej rezervnej banky pri rozpútaní prvej aj druhej svetovej vojny, o tajnej spolupráci Federálnej rezervnej banky s Treťou ríšou. Aj o tom, ako americká Federálna rezervná banka umožnila vytvorenie systému čiastočných (neúplných) rezerv pre súkromné banky, čo v roku 1929 vyvolalo hospodársku krízu, ktorá sa čoskoro stala krízou svetovou. O zasahovaní Federálneho rezervného systému do politického života krajiny, o jeho kontrole médií, vzdelávania, kultúry a sociálnej sféry. O jej kontrole ostatných krajín po tom, ako americký dolár získal na konferencii v Bretton Woods (1944) štatút svetovej meny. O väzbách Federálneho  systému na deep state. O tom, že veľká časť akcionárov Federálneho rezervného systému USA nemá vôbec žiadne spojenie s USA. O tom, že zriadenie a existencia Federálneho rezervného systému je v rozpore s
ústavou USA. atď.

 

Spomeňme len niekoľko kníh, ktoré odhaľujú tajomstvá Federálneho rezervného systému a poskytujú alternatívny pohľad na americkú centrálnu banku (odlišný od toho, ktorý vnucujú médiá a väčšina učebníc ekonómie, histórie a politológie). Tu sú (s uvedením dátumu prvého vydania):
Eustace Mullins. The Secrets of The Federal Reserve, 1952.
Murray Rothbard. Prípad proti FED-u (The Case Against the Fed), 1994.
Edward Griffin (Edward Griffin. The Creature from Jekyll Island: A Second Look at the Federal Reserve (Stvorenie z ostrova Jekyll: Druhý pohľad na Federálny rezervný systém), 1994.
Anthony Sutton (Anthony Sutton). The Federal Reserve Conspiracy (Sprisahanie federálnych rezerv), 1995.
Ron Paul (Ron Paul. Koniec FEDu, 2009.

 

O každej knihe a každom autorovi by sa dalo dlho hovoriť. Všetci autori sú Američania. Prvým, kto prelomil konšpiráciu mlčania okolo Federálnych rezerv, bol americký spisovateľ a politický komentátor Eustace Mullins (1923 – 2010). Na prelome 40. a 50. rokov pracoval v Kongresovej knižnici a mal prístup k najvzácnejším zdrojom. Knihu Tajomstvá Federálneho rezervného systému napísal rýchlo – v rokoch 1949 – 1950. Všetci vydavatelia však dielo rázne odmietli vydať. Až v roku 1952 sa knihu s veľkými ťažkosťami podarilo vydať v malom náklade. Bola preložená do iných jazykov. Nikde však nebola široko publikovaná, väčšinou išlo o “samizdat”. V Nemecku bolo vydanie dokonca spálené. V roku 1985 vydal Eustace Mullins pokračovanie knihy Svetový poriadok: Štúdia o hegemónii parazitizmu. V roku 1992 bola kniha rozšírená a vydaná pod názvom Svetový poriadok: Naši tajní vládcovia. Autor je presvedčený, že Federálny rezervný systém a centrálne banky iných krajín sú nástrojmi Rothschildovho svetového systému so sídlom v Londýne. Autor konštatuje, že páni amerického Federálneho rezervného systému sa túžia zmocniť moci na celom svete. Na tento účel využijú centrálne banky rôznych krajín, ktoré majú pod kontrolou, aby podkopali základy štátnej moci, narušili národnú identitu (prostredníctvom zavedenia “masovej kultúry”), zaviedli policajný režim a vybudovali svetový koncentračný tábor.

 

Mnohé z predpokladov Eustacea Mullinsa, za ktoré bol počas svojho života označený za “konšpiračného teoretika”, sa teraz napĺňajú. A tu je autor poslednej menovanej knihy, Ron Paul (nar. 1935). Patrí k “veteránom” amerického Kongresu, keďže v rokoch 1979 až 2013 bol členom Snemovne reprezentantov. Dvakrát kandidoval na post prezidenta Spojených štátov (v rokoch 2008 a 2012). Počas svojho dlhoročného pôsobenia v Capitol Hill Ron Paul presadzoval úplný audit Federálneho rezervného systému a neskôr úplné a konečné zrušenie tejto inštitúcie. Ako porušujúcu Ústavu Spojených štátov a systematicky okrádajúcu Američanov. Ron Paul zdôrazňoval, že Federálny rezervný systém USA umelo vytvára infláciu. A to je neviditeľná daň pre každého občana krajiny. Hlavným cieľom a účelom FED-u je zachraňovať banky (najmä tie najväčšie), ktoré sa počas kríz začnú “potápať”. A “potápajú sa” z toho dôvodu, že Federálny rezervný systém im umožňuje vykonávať operácie bez plných rezerv. To znamená, že banky môžu vytvárať peniaze zo vzduchu. Ron Paul to všetko vysvetľuje vo svojej knihe “Koniec FED-u”.

 

Chcel by som uviesť niekoľko bodov o histórii a súčasnom postavení amerického Federálneho rezervného systému. Ľudia, ktorí sa intenzívne zaujímajú o Federálny rezervný systém, si pravdepodobne pamätajú, že v roku 2012 sa vo svetových médiách začalo horlivo diskutovať o možnom zatvorení amerického Federálneho rezervného systému. Niektorí odborníci tvrdili, že 23. decembra 2012 bude musieť Federálny rezervný systém zastaviť činnosť svojej “tlačiarne”. Toto tvrdenie vychádzalo zo skutočnosti, že podľa amerického práva nesmie doba platnosti licencie, resp. koncesie alebo “charty” presiahnuť 99 rokov. Dňa 23. decembra 1913 americký Kongres prijal zákon o Federálnom rezervnom systéme, podľa ktorého preniesol svoje právomoci na úseku emisie peňazí (sú vymedzené americkou ústavou) na organizáciu s názvom “Federálny rezervný systém USA”. Nie však navždy. Ale na určité obdobie. Ako dlho?

 

Znalci sa obrátili na text tohto dokumentu, ktorý bol prijatý Kongresom 23. decembra 1913. V § 4 tohto zákona (v znení prijatom v roku 1913) sa uvádza, že právomoci Federálnych rezervných bánk, ktoré tvoria Federálny rezervný systém (je ich spolu dvanásť), sa udeľujú na obdobie 20 rokov, t. j. do konca roka 1933. Zároveň bolo stanovené, že právomoci môžu byť odňaté skôr ako na toto obdobie, ak by Kongres USA prijal osobitný zákon o tejto záležitosti alebo ak by Federálna rezervná banka porušila ustanovenia zákona z roku 1913. Pre najzvedavejších uvediem tento úryvok dokumentu v angličtine: “To have succession for the period of twenty years from its organization unless it is sooner dissolved by an Act of Congress, or unless its franchise becomes forfeited by some violation of law” (P.L. 63-43, 38 STAT. 251, 12 USC 221). V zákone z roku 1913 sa o žiadnej 99-ročnej “licencii” vôbec nehovorí. Zákon z roku 1913 stanovil rovnaké obdobie dvadsiatich rokov, na ktoré Kongres USA udelil licencie Prvej banke Spojených štátov (v roku 1791) a Druhej banke Spojených štátov (v roku 1816).

 

Americkí otcovia zakladatelia si dobre uvedomovali, aké nebezpečné je zviera nazývané “centrálne bankovníctvo”. Preto do americkej ústavy napísali, že právo vydávať peniaze patrí Kongresu USA. A vtedajší Kongres USA radšej držal centrálnu banku na “krátkom vodítku” 20 rokov. Spomínam si, že vtedy (v roku 2012) sa objavili publikácie, v ktorých sa uvádzalo, že v roku 1933 bol zákon o Federálnych rezervách v tichosti zmenený a doplnený tak, aby sa 20-ročná lehota zrušila. Niektorí odborníci sa prikláňali k názoru, že sa tak stalo za nového prezidenta Franklina Roosevelta hneď na začiatku roka 1933, keď po voľbách nastúpil do Bieleho domu. Túto verziu načrtol najmä Wayne Krautkramer (Wayne N. Krautkramer) v článku The Federal Reserve – Its Origins, History & Current Strategy (Federálne rezervy – ich pôvod, história a súčasná stratégia). O osude zákona z roku 1913 píše: “Paragraf 341, časť 2. Zákon platí 20 rokov, pokiaľ ho počas tejto doby Kongres nezruší alebo pokiaľ Federálnej rezervnej banke neodoberie licenciu za porušenie zákona. Federálna rezervná banka dostala životnosť 20 rokov! Teda do roku 1933. Kto bol v tom čase prezidentom? Franklin Roosevelt. K ukončeniu činnosti Federálnej rezervnej banky nedošlo.” Franklin Roosevelt si však pripísal neexistujúce zásluhy bankárov Federálneho rezervného systému.

 

Moje pátranie viedlo k odpovedi na otázku, prečo Federálny rezervný systém USA nezanikol 23. decembra 2012. Ukázalo sa, že americká centrálna banka získala právo na “nesmrteľnosť” za prezidenta Calvina Coolidgea (30. prezident USA, ktorý bol v Bielom dome v rokoch 1923 – 1929). Dňa 25. februára 1927 americký Kongres prijal zákon nazvaný McFaddenov zákon (podľa republikánskeho kongresmana); v ten istý deň ho podpísal prezident Coolidge. Odstránil dočasné obmedzenia práva Federálneho rezervného systému emitovať peniaze. Toto ustanovenie sa premietlo do zákonníka USA: 12U.S.C. § 341. V pôvodnom znení zákona sa uvádza: “Má mať nástupníctvo po 25. februári 1927 až do rozpustenia zákonom Kongresu alebo do straty koncesie pre porušenie zákona.” Veľmi podobné znenie ako v zákone z roku 1913, len bez slovného spojenia “na obdobie dvadsiatich rokov”. Takže Federálna rezervná banka získala právo na “nesmrteľnosť” pred 97 rokmi. Toto právo je však podmienené. Pokiaľ americký Kongres neprijme iný zákon. Alebo ak nedôjde k porušeniu zákona o Federálnom rezervnom systéme USA pri jeho uplatňovaní. Počas 110 rokov existencie FEDu sa takmer nikto nepokúsil o jeho úplné zrušenie. Ak nerátame pokus, ktorý začiatkom roka 2010 uskutočnil Ron Paul (člen podvýboru pre menovú politiku Snemovne reprezentantov). Predložil návrh, H.R. 833, “zrušenie Rady guvernérov Federálneho rezervného systému a federálnych rezervných bánk *a+ zrušenie zákona o federálnych rezervách”; pod návrh sa však neodvážil podpísať ani jeden ” ľudový poslanec”.

 

 

Bolo niekoľko pokusov o obmedzenie právomocí Federálneho rezervného systému. Takéto pokusy uskutočnili okrem iných republikán Louis Thomas McFadden v 30. rokoch 20. storočia, republikán Wright Patman v 70. rokoch 20. storočia, republikán Henry Gonzalez v 90. rokoch 20. storočia a už spomínaný Ron Paul v 90. a 90. rokoch 20. storočia. Doteraz však žiadny z týchto pokusov nebol úspešný, a to najmä z dôvodu silnej politickej opozície na národnej úrovni. Pokiaľ ide o pokusy identifikovať porušenia v činnosti Federálneho rezervného systému USA, tie boli zo strany amerických “volených zástupcov ľudu” oveľa početnejšie. Prejavovali sa vo forme požiadaviek na úplný audit Federálnej rezervnej banky. V decembri 1931 tak Louis Thomas McFadden, kongresman, zástupca Pensylvánie, bývalý predseda výboru Snemovne reprezentantov pre bankovníctvo a menu (1920 – 1931), vyzval Kongres USA, aby vykonal audit Federálnej rezervnej banky. O šesť mesiacov neskôr, 10. júna 1932, predniesol v Kapitole rozsiahly prejav o FED-e, v ktorom ho označil za “jednu z najviac skorumpovaných inštitúcií, akú svet pozná”, ktorá “ožobračuje a privádza na mizinu obyvateľov Spojených štátov; bankrotuje sama seba a prakticky privádza na mizinu vládu”. Opäť vyzval na “audit Rady FEDu a federálnych rezervných bánk”.

 

Odvtedy sa uskutočnilo mnoho pokusov o audit Federálneho rezervného systému. Všetky však zlyhali. Až v roku 2011 sa uskutočnil prvý audit Federálneho rezervného systému po takmer sto rokoch. Týkal sa overenia toho, koľko a komu americká centrálna banka poskytla úverov počas globálnej finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009. Vtedy sa odhalili niektoré tajomstvá Federálneho rezervného systému. O tom však budeme hovoriť nabudúce.

Valentin Katasonov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov