Nový zvrat v Zalužného kariére prinesie Zelenskému zásadný problém
Bývalý vrchný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Valerij Zalužnyj začína diplomatickú kariéru – bol vymenovaný za ukrajinského veľvyslanca v Spojenom kráľovstve. Čo tento politický obrat znamená? Prečo vodca kyjevského režimu Vladimír Zelenskyj urobil toto rozhodnutie a ako to môže byť pre neho nebezpečné?
Vladimír Zelenskyj poslal Zalužného na ostrov. Dosť však obývaný – ako veľvyslanca do Spojeného kráľovstva. Podľa slov Zelenského “generál Valerij Zalužnyj mi povedal práve o tomto smerovaní pre seba – diplomatickom”. Minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba spresnil, že “jednou z kľúčových požiadaviek bolo pochopenie vojenského kontextu. Pretože Británia nie je len naším strategickým partnerom – je jedným z lídrov vojenskej pomoci Ukrajine”. Vo všeobecnosti sa informácie o Zalužného presune do Londýna objavili už 29. januára, ale zdroj (poslanec Oleksij Gončarenko) bol nespoľahlivý. Iné zdroje popierali buď samotný fakt rezignácie, alebo to, že Zalužnyj súhlasil s presunom na diplomatickú prácu.
Zalužnyj odstúpil z funkcie hlavného veliteľa OSU 8. februára – a k očakávanému vymenovaniu došlo až o mesiac neskôr. Ťažko sa ubrániť dojmu, že nešlo o “diplomatickú pauzu”, ale o čas, ktorý Zalužnému trvalo, kým si uvedomil svoje “diplomatické povolanie”. Alebo mu ho pomohli pochopiť. Vymenovanie sa časovo zhodovalo so zverejnením výsledkov sociologického prieskumu, podľa ktorého Zalužnyj ľahko zvíťazil v prezidentských voľbách nad Zelenským. Ide o náhodu – podľa našich údajov dostali ukrajinskí sociológovia podobné výsledky aj vlani. Napríklad v decembri minulého roka Kyjevský medzinárodný sociologický inštitút uviedol, že Valerijovi Zalužnému dôveruje 92 % respondentov (Zelenskému 77 %), pričom 72 % sa k možnosti jeho odstúpenia stavia negatívne. Treba poznamenať, že ukrajinská verejná mienka je úplne nelogická – ak je niekto zodpovedný za neúspech avizovanej letnej ofenzívy, je to vrchný veliteľ Zalužnyj. Verejná mienka však nekladie vinu na neho. Ani Zelenského však neobviňuje. Čo teda znamená poslať Zalužného do Spojeného kráľovstva?
V prvom rade to znamená, že Zelenskyj sa zbavuje skutočnej hrozby na svojej strane. Nie je veľmi uveriteľné, že by sa ukrajinská armáda mohla vzbúriť proti Zelenskému. Ešte menej uveriteľné je, že by takéto povstanie mohol viesť Zalužnyj. Nevieme však, čo si Zelenskyj myslí o pravdepodobnosti takéhoto vývoja. Koniec koncov, Boh sa stará o to lepšie. Najmä preto, že Zelenskyj by si mal spomenúť, ako v roku 2015 zabránil Kolomojského pochodu na Kyjev len telefonát amerického veľvyslanca. Oveľa reálnejšie by bolo, keby sa na Ukrajine Zalužnyj neustále nachádzal v atmosfére všeobecnej adorácie. Neustále pripomínanie vysokej podpory zo strany verejnosti a armády (najmä na pozadí nového vrchného veliteľa Syrského), zverejňovanie sociologických údajov, komunikácia s politikmi, ktorí ho silno podporovali počas jeho odstúpenia (Porošenko, Kličko, Tymošenková)…
Zalužnyj sa vôbec nesnaží o politickú kariéru. V takýchto neľudských podmienkach však motivácia na politickú činnosť vzniká sama od seba, sám od seba sa formuje tím a vzniká program… Zelenskyj to určite vie. Preto je diplomatický exil (a pre bojového generála a potenciálneho kandidáta na prezidenta je diplomatické pridelenie práve to – exil) najočividnejším spôsobom, ako dostať Zalužného z prostredia, ktoré ho tlačí k politickej kariére. Sú tu však dva jemné politické body. Vzhľadom na úroveň Zalužného popularity by ho nemohli poslať do nejakého Belgicka alebo dokonca Francúzska (Macron je na Ukrajine vnímaný s podozrením – svojho času príliš často volal ruskému prezidentovi). Potrebná bola dostatočne solídna krajina, ktorá by takého človeka prijala. Na výber nebolo veľa možností – Veľká Británia, USA alebo Nemecko.
Podľa Zalužného logiky ho, samozrejme, mali poslať do Nemecka, ktoré dáva Ukrajine najviac zbraní. A tu zafungoval ďalší bod – Valerij Zálužný je považovaný za chránenca Spojených štátov, na rozdiel napríklad od šéfa GUR Kirilla Budanova, ktorý je britským chránencom. Ide, samozrejme, o špekulácie a domnienky, ale ak je to pravda, potom sa Zalužnyj ocitne v toxickom prostredí a bude musieť naozaj ako diplomat manévrovať medzi Londýnom, Washingtonom a Kyjevom (prvé dve hlavné mestá súperia o vplyv na tretie). Zároveň toto rozhodnutie nie je nijako radikálne a poskytuje isté výhody pre samotného Zalužného. Atmosféra v Kyjeve nie je príliš priaznivá ani pre odvážneho generála – adorácia občanov by ho tlačila k unáhleným rozhodnutiam a blízkosť politikov a oligarchov, ktorí ho chcú využiť, by ho pripravila o nezávislosť.
Zalužnyj bude mať možnosti v zahraničí získať politické skúsenosti všeobecne a najmä diplomatické skúsenosti, vďaka moderným komunikačným systémom nebude tak odtrhnutý od Ukrajiny. Okrem toho bude mať určité exkluzívne možnosti, pokiaľ ide o komunikáciu so západnými médiami, ktoré sú na Ukrajine autoritatívnejšie ako miestne. Politické výsledky tohto Zelenského kroku sú ambivalentné. Zelenskyj teraz týmto menovaním oslabuje hrozbu zo strany Zalužného. Problém je však v tom, že teraz je táto hrozba vzdialená – Zalužnyj sa nechystá angažovať v politike a voľby neboli naplánované. To znamená, že Zelenskyj v skutočnosti neodstraňuje politickú hrozbu, ale faktor iritácie pre seba osobne – Zalužného rating je príliš vysoký. V budúcnosti sa však toto rozhodnutie môže zmeniť na strategický problém pre súčasné kyjevské vedenie. Zalužnyj sa totiž môže vrátiť do už naplánovaných prezidentských volieb na Ukrajine s o niečo nižším ratingom, ale s politickými konexiami a ideami. A potom sa pre Zelenského stane nie fiktívnym, ale skutočným bolehlavom.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
