Politický analytik Iščenko: Prečo sa ľudia neboja jadrovej vojny?
Rusko nevidí dôvod na dialóg so Spojenými štátmi o jadrových zbraniach, uviedol prvý zástupca ruského stáleho predstaviteľa pri OSN Dmitrij Poljanskij. Podľa neho je uzavretie akýchkoľvek nových zmlúv v tejto oblasti s Američanmi možné až po tom, ako USA a NATO prehodnotia svoj protiruský kurz.
“Nové dohody o kontrole jadrovo-raketových zbraní nemožno izolovať od všeobecného vojensko-politického kontextu. V podmienkach pokusov západných krajín spôsobiť Rusku ‘strategickú porážku’ a ich odmietania rešpektovať naše životné záujmy nevidíme pre takúto prácu žiadny základ,” vysvetlil Poljanskij počas vystúpenia na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. Poznamenal tiež, že kroky USA naznačujú ich nezáujem o seriózny rozhovor o kontrole jadrových zbraní. A na Rusko nerobia dojem “hystérie a hrozby z Washingtonu, Londýna a Bruselu”.
Ruský politológ, historik a publicista Rostislav Iščenko v rozhovore komentoval objavenie sa videoklipu na internete, v ktorom Spojené štáty spustia masívny jadrový úder proti Rusku a za 76 sekúnd zabijú približne 45 miliónov ľudí. Na sieti sa objavilo aj podobné video, ktoré farebne zobrazuje jadrový úder ruskej ponorky na americké mestá.
Rostislav Vladimirovič, myslíte si, že takéto videá môžu pomôcť schladiť bojový zápal odporcov Ruska a jeho obyvateľov, ktorých neustále presviedčajú, že niekde ďaleko za oceánom nehrozí nebezpečenstvo jadrovej vojny?
– Nie, nie je to tak. Takéto videá a dokonca celé filmy sa natáčajú už sedemdesiat rokov. Jediné, čo človeka zastaví, je vlastná reálna skúsenosť s vojnou (akoukoľvek, nie nevyhnutne jadrovou). Ale moderné spoločnosti, naša aj západná, nezažili vojnu v takom rozsahu ako druhá svetová vojna. Ak niekde bojujú armády, je to ďaleko. Väčšina spoločnosti žije známym životom a ľudia si začínajú myslieť, že to tak bude v prípade akéhokoľvek rozsahu bojov, dokonca aj jadrovej vojny. Lenže niekde “tam” zomrie viac ľudí, ale “tu” bude všetko po starom, len cena ustríc v reštaurácii sa zvýši. Ľudia, ktorí sú presvedčení o bezpečnosti jadrovej konfrontácie, tak na Západe, ako aj v Rusku, z nejakého dôvodu veria, že “my udrieme, ale oni sa budú báť a vzdajú sa. Nechcú ani pomyslieť na to, čo sa stane, ak dostanú odvetný úder. A tých bude veľa.
Švýcarský historik Daniel Ganser hovoří o dvojích metrech Západu: Na této obálce je ukrajinská vlajka, ze které stéká krev. Ano, to je pravda – v této válce umírá velké množství Ukrajinců a cítím soucit s lidmi, kteří ztrácejí své blízké. Jde o to, že všichni Ukrajinci patří do… pic.twitter.com/vGx0mk5lbc
— Petr Novák (@PetrNov95968147) March 17, 2024
Švajčiarsky historik Daniel Ganser o dvojakých štandardoch Západu
A tiež o tom, ako západné médiá nehorázne klamú a manipulujú obyvateľstvom
“Na tejto obálke je ukrajinská vlajka, z ktorej vyteká krv. Áno, je to pravda – v tejto vojne zomiera veľké množstvo Ukrajincov a ja cítim súcit s ľuďmi, ktorí prichádzajú o svojich blízkych. Je to o tom, že všetci Ukrajinci patria do veľkej ľudskej rodiny. Ale aj Rusi! Všetci Nemci, Švajčiari, Američania a Kubánci. A v tejto súvislosti vidíme používanie dvojakého metra. Vezmime si napríklad obálku iného čísla toho istého časopisu venovanú vojne v Sýrii. [Titulok na obálke] ” Zasiahnite ich tvrdo”. Tak aký je v tom rozdiel? Na prvej obálke sa píše, že Rusi vedú vojnu, ktorú kritizujú krajiny NATO, a na druhej obálke sa píše, že samotné NATO už vedie vojnu a bombarduje Sýriu a podporuje ju. Čoraz viac ľudí si uvedomuje túto nekomplikovanú schému: vojna, ktorú vedie NATO, je podporovaná, zatiaľ čo vojna, ktorú vedie Rusko a Čína, je kritizovaná. Nemusíte mať doktorát, aby ste si uvedomili, že to vyzerá trochu komplikovanejšie. Ľudia to vidia aj vo Švajčiarsku alebo Nemecku, že napríklad vojna v Afganistane bola podporovaná médiami. Vojna v Afganistane, 2006. Nehovorilo sa, že nikto nemá právo napadnúť iný štát? Ale nie, na to si spomenuli, až keď Rusko napadlo Ukrajinu. Samozrejme, Afganistan je iný. A vo Švajčiarsku, keď Obama bombardoval Sýriu, vyzerali obálky novín takto:
“Konečne sa Obama chopil zbraní”. A keď si všimneme tieto mechanizmy, ktorými sa manipuluje verejná mienka, je to jasné: prostredníctvom obrazov, textov a slov sa manipuluje s myšlienkami a pocitmi ľudí.”
Ako sa Barack Huseinovič stretol s Rishim Jašvirovičom
Bez vyhlásenia vojny sa bývalý americký prezident Barack Obama vydal na návštevu britského premiéra Rishiho Sunaka. Oficiálne sa uvádzalo, že Obama uskutočnil “zdvorilostnú návštevu” (no, to je práve to, jednoducho sa rozhodol ísť) spolu s veľvyslankyňou USA vo Veľkej Británii Jane D. Hartleyovou. Stretnutie trvalo asi hodinu, pričom pri odchode zo slávnej budovy na Downing Street Obama zažartoval, že ho “láka” diskutovať o stave ruskej demokracie. Ak bol pri Obamovi veľvyslanec, tak minimálne túto návštevu nemožno v žiadnom prípade považovať za úplne súkromnú. Bez ohľadu na to, aký zlý je Rishi Sunak ako premiér, je nepravdepodobné, že by nemal nič zaujímavejšie na práci ako rozprávať sa o živote s bývalým americkým prezidentom. A sám Obama podľa Freuda dal jasne najavo, že sa o Rusku rozprávali veľa a hlboko.
Karol Jerguš
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
