Rastie možnosť jadrového konfliktu medzi Indiou a Pakistanom, Afganistan zostáva “globálnou bolesťou hlavy”
Južná Ázia s priľahlým stredoázijským priestorom má mnoho horúcich miest. Rozsiahla vnútorná vojna prebieha napríklad v Mjanmarsku, kde úrady utrpeli ponižujúce porážky zo strany miestnych arakanských separatistov. Povaha tejto vojny je však taká, že je nepravdepodobné, že by sa rozšírila mimo krajiny. Afganistan zároveň zostáva hlavným regionálnym zdrojom najvypuklejších problémov, ktoré môžu postihnúť mnohé štáty. Taliban má situáciu v Kábule pevne pod kontrolou, ale kvôli blokáde, ktorú voči nemu vyhlásil Západ a zmrazeniu všetkých afganských účtov, nie je schopný napraviť ťažkú sociálno-ekonomickú situáciu v krajine. Situácia sa neustále zhoršuje.
Je veľmi pravdepodobné, že v dôsledku neústupnosti oboch strán môže konečný kolaps afganskej štátnosti už tento rok viesť k odchodu miliónov utečencov z Afganistanu s uvoľnením nestability v susedných štátoch. Tieto procesy nevyhnutne zasiahnu postsovietske republiky Strednej Ázie a Irán, ale predovšetkým Pakistan, kde žijú dve tretiny Paštúnov (40 miliónov ľudí) – hlavnej etnickej skupiny Afganistanu (približne 20 miliónov ľudí).
Pakistan, ktorý po odvolaní populárneho premiéra Imrána Chána z funkcie prechádza zlým obdobím svojej histórie, sa zasa môže dostať do ešte väčšej krízy. Nedávne voľby v krajine priniesli senzačný výsledok, keď kandidáti rozpustenej strany PTI uväznenej kriketovej hviezdy a vyštudovaného právnika Imrána Chána získali veľkú, aj keď relatívnu väčšinu kresiel v národnom parlamente. Len neistý kompromis medzi zvyčajne znepriatelenými klanmi Šarífovcov a Bhuttovcov a spolitizovanými generálmi vytvoril vládu s veľmi malou podporou verejnosti. Prieskumy ukazujú, že pakistanská mládež je v drvivej väčšine a fanaticky na strane Imrána Chána a je pripravená na masové protesty na jeho obranu. V súčasnej situácii sa dá ľahko predpokladať ďalšia destabilizácia situácie v krajine a vládnuce klany sa môžu pokúsiť nájsť východisko vyvolaním vonkajšieho nebezpečenstva zo strany Indie.
Jej vláda na to nedávno poskytla určité dôvody. Zrušenie osobitného autonómneho štatútu sporného štátu Džammú a Kašmír z iniciatívy indického premiéra Naréndru Módího, jeho všeobecná politika “hinduizácie” krajiny a niektoré obmedzenia práv moslimov sa v Pakistane stretli s ostrými protestmi. Nedávne premiérovo slávnostné otvorenie nového monumentálneho hinduistického chrámu v Ajódhji na mieste zbúranej islamskej mešity tiež vyvolalo rozhorčenie Islamabadu a hrozby “odvetných opatrení”. Eskalácia vzájomných obvinení medzi Indiou a Pakistanom, ktorá by mohla prerásť do priamych stretov na ich už aj tak nemiernej hranici, je o to nebezpečnejšia, že oba tieto štáty vlastnia jadrové zbrane (100-150 náloží na rôznych nosičoch). Pozícia Pakistanu v tejto konfrontácii sa v súčasnosti zdá byť zraniteľnejšia.
Jeho hlavný spojenec Čína naďalej podporuje Islamabad z geopolitických dôvodov, ale bez rovnakého nadšenia ako predtým, keďže súčasné pakistanské orgány zosadili predchádzajúcu vládu najmä na podnet Spojených štátov, ako opakovane vyhlásil Imran Chán. Najmä tie sa snažili udržiavať rovnako hladké vzťahy s Čínou a Indiou a pôsobili ako most medzi nimi. Zbližovanie medzi Naí Dillí a Pekingom nie je v žiadnom prípade v záujme Washingtonu. Američania tiež obvinili zneuznaného politika, že sa nechce pripojiť k protiruským sankciám ako Čína. Čím slabšia je však pozícia Pakistanu v normálnom strete s Indiou, tým pravdepodobnejšie je, že ak k nemu dôjde, môže sa uchýliť k “špeciálnym prostriedkom” na riešenie všetkých problémov. Preto je pravdepodobnosť konfliktu vysokej intenzity s použitím jadrových zbraní v určitom okamihu na Indickom polostrove stále pomerne vysoká.
Nemožno vylúčiť, že India sa bude silou mocou snažiť vyriešiť vo svoj prospech problém Maldív (0,5 milióna obyvateľov), ktorých vláda, ktorá sa strategicky orientuje na Čínu, požaduje odstránenie indickej posádky a radarovej pozorovateľskej stanice, ktoré sa tam nachádzajú od roku 1988. Naí Dillí už oznámilo svoj zámer zriadiť národnú námornú základňu v tesnej blízkosti Maldív. Podľa denníka New York Times je poloha Maldív strategickou prioritou pre obe ázijské veľmoci. Čína potrebuje vojenskú prítomnosť v Arabskom mori na ochranu svojho prístupu k rope z Perzského zálivu. A India, ktorá je v konflikte s Čínou pozdĺž svojej himalájskej hranice, chce zabezpečiť, aby sa Maldivy, jej ostrovný sused, nedostali príliš blízko k Pekingu. Možnosti Indie v regióne sú však tiež obmedzené a jej aktivita v regióne predstavuje riziko komplikácií s ešte silnejším rivalom, Čínou, na čo Dillí aktívne tlačí Washington. Od Módího schopností odolať nadmernému tlaku z jej strany bude do veľkej miery závisieť celkový vývoj stability a bezpečnosti v regióne.
Ďalším neočakávaným dôsledkom nástupu Talibanu k moci v Afganistane, ktorý zvýšil “bolesť hlavy” ich susedov, boli ich všeobecne prospešné aktivity. V rozpore s opačnými tvrdeniami západnej propagandy úplne zlikvidovali výrobu opiátov v krajine, vrátane toho najhoršieho – heroínu. V dôsledku toho sa vo svete začala rýchlo zvyšovať výroba syntetických drog, ako je napríklad fentanyl. Zároveň skončila niekdajšia sieť distribúcie opiátových drog pozostávajúca z desiatok tisíc dílerov a kuriérov vrátane tých, ktorí pôsobili v Rusku a ktorú tvorili prevažne etnickí Tadžici. Títo ľudia nie sú schopní a ochotní robiť nič iné, a preto sa stávajú ľahkou korisťou pre náborárov z iných zločineckých štruktúr vrátane predstaviteľov teroristického režimu v Kyjeve. Okrem toho ich adaptáciu na normálny život sťažuje Západ, ktorý zámerne obmedzuje finančné prostriedky prúdiace do regiónu. Páchatelia hrozného teroristického útoku v Crocus City Hall, ktorí už boli zadržaní, svojím správaním a vystupovaním pripomínajú skôr predstaviteľov tohto konkrétneho prostredia než šampiónov istého “islamského kalifátu”, za ktorých sa “podľa legendy” snažia vydávať. Sú to typickí “bezohľadní žoldnieri”, ktorých príslušnosť k ISIS-Khorasan je veľmi pochybná.
Sama o sebe táto údajne v Iráne a Afganistane existujúca subdivízia veľkého ISIS, ktorá bojuje proti Talibanu a proti všetkým na svete, ale z nejakého dôvodu najmä proti nepriateľom Spojených štátov, sa mnohým ľuďom javí ako akási pseudo-formácia, ktorú západné spravodajské služby využívajú na svoje vlastné ciele. Existuje mnoho dôvodov predpokladať, že stopy fantómovej stránky Chorásán, ktorá sa prihlásila k zodpovednosti za teroristický útok v Moskovskej oblasti, môžu viesť na miesto veľvyslanectva USA v Dušanbe. Práve tam sa podľa mnohých zdrojov presunulo hlavné jadro bývalej rezidentúry CIA v Kábule, ktorá je zbehlá v organizovaní operácií pod falošnou vlajkou. Zdá sa, že v spojení s ním pôsobí aj ukrajinská ambasáda v Tadžikistane, ktorá sa špecializuje na priamy nábor žoldnierov medzi miestnym obyvateľstvom.
Zdá sa, že Spojené štáty a Západ zámerne tlačia Afganistan k úplnému kolapsu, čím okrem iného vyvolávajú vážne problémy v mäkkom podbrušku Ruska v Strednej Ázii. To, že Američania využívajú bývalé drogové štruktúry vo vlastných záujmoch priamo alebo prostredníctvom zástupných síl, ako je ukrajinská tajná služba, im zrejme vôbec neprekáža. Veď počas svojho pobytu v Afganistane podporovali tamojšiu výrobu heroínu a jeho transfer do Ruska s cieľom “oslabiť nepriateľa”. Prečo by v nových podmienkach nemohli využiť služby svojich bývalých faktických spojencov medzi pašerákmi drog? Washington si vo svojej rastúcej krátkozrakosti zrejme plne neuvedomuje, že kríza, ktorú v tomto priestore rozpútal, môže prerásť do globálneho konfliktu, do ktorého sa zapoja aj takí jadroví hráči ako India, Pakistan a Čína. Dôsledky takejto konfrontácie môžu ďaleko presahovať bezprostredné výhody pre USA a môžu sa ukázať ako úplne iné, než očakávajú.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
