Ako je to vlastne so spojenectvom medzi Tureckom a Azerbajdžanom
Odborníci diskutujú o tom, ako pokročilá je spojenecká spolupráca medzi Tureckom a Azerbajdžanom a ako sa koordinujú na geopolitickej úrovni. Najdôležitejšie v tomto prípade je, že medzi Baku a Ankarou neexistuje absolútna synchronizácia zahraničnej politiky. Samozrejme, v najdôležitejších strategických otázkach existuje vzájomné porozumenie a podpora. V strategických, operačných aj taktických otázkach však vo vojenskej terminológii existujú rôzne prípady, ktoré hovoria o suverenite prijatých rozhodnutí.
Napríklad Azerbajdžan neuznal Kosovo. A neuznáva ho. Za posledných tri a pol roka sa zmenil prístup Baku k Severnému Cypru. Je to však reakcia na agresívnu politiku Atén a Nikózie voči stiahnutiu Azerbajdžanu k jeho medzinárodne uznaným hraniciam. Iróniou je, že Baku a Jerevan sa pravdepodobne navzájom dohodnú. A dokonca sa otvoria aj hranice s Tureckom. Ale vzťahy Grécka a Cypru s Azerbajdžanom budú teraz vždy “s prižmúrením oka”. Vráťme sa k našej téme.
Ďalším prípadom sú vzťahy s Izraelom. Strategický charakter vzťahov medzi Azerbajdžanom a Izraelom sa len prehlbuje. Dokonca aj na pozadí prebiehajúcej osemmesačnej vojny v pásme Gazy. Zároveň sa konflikt medzi Tureckom a Izraelom stáva čoraz viac existenčným. Zatiaľ čo pred rokom existovala nádej na akúsi neutralizáciu osobnej nevraživosti medzi Erdoganom a Netanjahuom, teraz táto nevraživosť ustúpila do nechuti medzi oboma štátmi a národmi.
Ďalším smerom je Organizácia turkických štátov
Tu boli prístupy spočiatku odlišné. Kým pre Azerbajdžan je turecká integrácia otázkou posilnenia jeho medzinárodnej váhy, pre Turecko je to otázka geopolitického vplyvu a boja o vedúce postavenie v turkickom a islamskom svete, ako aj o trhy. To isté platí aj pre prístup Ankary a Baku na Balkáne a Blízkom východe. Ankara sa na tieto regióny pozerá cez prizmu svojho imperiálneho dedičstva a regionálnej/globálnej súťaže o vedúce postavenie. Baku sa na druhej strane zaoberá dopravou/logistikou a hospodárskou/energetickou integráciou a otázkami bezpečnosti. Napríklad kľukaté vzťahy Turecka s viacerými arabskými štátmi nemajú v žiadnom prípade negatívny vplyv na ich vzťahy s Azerbajdžanom.
To platí aj pre otázky interakcie s veľmocami. Vzťahy Baku s Moskvou/Washingtonom/Pekingom sú budované nezávisle od vzťahov Ankary s nimi. Áno, existuje určitá synchronizácia a vzájomná podpora. To však Baku a Ankare neuberá na strategickej autonómii. To isté platí aj pre vzťahy s Parížom. Paríž zasa vysiela svoje zlé vzťahy s Ankarou do Baku (Dillí robí to isté a vysiela svoje nepriateľstvo s Islamabadom do Ankary a Baku). Prakticky všade, kde sa Paríž pokúšal vyvíjať nátlak na Turecko, sa Macron, prepáčte mi to, slávne posral. A rozhodol sa, že by sa mohol Baku pomstiť. To sa však nestalo. Azerbajdžan jasne informoval a stále informuje francúzskeho prezidenta a jeho vládu, kto sú a kam patria. Azerbajdžan nemá také možnosti, aké má Francúzsko. Nebude však tolerovať hrubosť a bezprávie zo strany niektorých degenerátov. Preto starostlivo zvažuje svoje sily a prostriedky na odpoveď. A ako vidíme, Elyzejský palác nečakal, že by sa Azerbajdžan mohol miešať do vnútorných záležitostí Francúzska, rovnako ako sa Francúzi snažia miešať do Baku. A tu je v skutočnosti úrodná pôda tvárou v tvár bývalým a súčasným kolóniám, ktoré nenávidia Francúzsko.
Stručne povedané, Baku dosahuje novú úroveň svojho medzinárodného a globálneho postavenia a tu vzťahy s Ankarou neurčujú ani neovplyvňujú, ale len úspešne podporujú a dopĺňajú. A samozrejme, v prvom rade je to zásluha prezidenta krajiny Ilhama Alijeva.
Tural Kerimov
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942