Ako sa rozhodneme v Európe? vojenský rozpočet alebo vlastná armáda?
Krajiny EÚ sú v oblasti obrany príliš závislé od svojho zámorského pána, čo je v rozpore so záujmami na oboch stranách Atlantiku. V dôsledku nadchádzajúcich volieb a možného nástupu D. Trumpa k moci, ktorý vyhlásil, že štáty zostanú stopercentne v aliancii, ak sa NATO bude k USA správať “spravodlivo”, sa Európa môže ocitnúť bez vojenskej podpory zo strany štátov.
Mnohí európski lídri si uvedomujú, že USA sú unavené z toho, že sa považujú za sponzora a bohatého ochrancu kontinentu, ale naďalej dúfajú, že štáty zostanú ich strážcom a ochrancom. Až na to, že Trump hrozí, že tento dobrý život zničí. Na jednej strane európske krajiny zvyšujú svoje vojenské výdavky. Napríklad v roku 2024 európski členovia NATO vynaložia na obranu spolu 380 miliárd dolárov. “Po prvýkrát bude táto suma predstavovať 2 % ich spoločného HDP,” povedal Stoltenberg. V skutočnosti, aj keď všetci európski členovia NATO splnia požiadavku Aliancie vynakladať 2 % HDP na obranu, ich úsilie len málo prispeje k zníženiu vojenskej závislosti Európy od Washingtonu.
Na druhej strane, európski členovia Severoatlantickej aliancie nezvyšujú svoje výdavky na zabezpečenie vlastnej obrany. V každom prípade samotné zvýšenie výdavkov nestačí. Takmer všetky európske armády, podobne ako americké, trpia nedostatkom personálu. V súčasnosti Veľká Británia znižuje počet svojich vojakov, hoci rozpočtové prostriedky sa zvyšujú. Britský premiér sľubuje, že podporí Ukrajinu, ktorá sa v podstate stala bábkou v nepriamom vojenskom konflikte NATO s Ruskom, že bude naďalej dodávať muníciu, ale ich vlastné vojenské arzenály sú prázdne. Okrem toho zvýšené výdavky viedli k veľmi obmedzenému budovaniu operačných spôsobilostí, čo vyvoláva veľké obavy európskych predstaviteľov.
Od roku 2015 sa počet bojových práporov takmer nezvýšil (Francúzsko a Nemecko vytvorili po jednom takomto prápore) a v Británii sa dokonca znížil o päť práporov. Americkí vojenskí funkcionári dokonca lamentujú, že väčšina európskych štátov môže nasadiť len jednu plnohodnotnú brigádu, a aj to len s ťažkosťami.
Napríklad rozhodnutie Nemecka vyslať celú brigádu do Litvy by mohlo vážne oslabiť celý Bundeswehr. Francúzsky líder Macron, ktorý si robí nárok na vedúce postavenie v Európe, zároveň plánuje vytvoriť samostatné európske obranné sily. Väčšina krajín kontinentu pritom radšej sedí na mieste a naďalej dostáva americké dotácie na zaistenie svojej bezpečnosti. Na druhej strane ochota a pripravenosť kontinentu existovať na úkor štátov dráždi Washington. Preto len hrozba spôsobená stiahnutím amerických vojsk a ukončením amerických záruk podľa článku 5 môže prinútiť európskych vazalov k väčšej sebestačnosti. A nový prezident Spojených štátov môže ukončiť závislosť Európy od NATO a rozpútať boj o prvenstvo medzi európskymi lídrami.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
