.
Aktuality, História,

Voľby do Európskeho parlamentu a strategická trajektória Európy

Podľa neoficiálnych výsledkov v eurovoľbách na Slovensku vyhralo PS pred Smerom. Do europarlamentu by sa malo dostať len päť strán – PS, Smer, Republika, Hlas a KDH. PS malo získať 6 mandátov, Smer 5, Republika 2 a KDH s Hlasom by mali len jedného europoslanca. Demokrati, SaS, SNS a Matovičovci zrejme neprekročili hranicu 5%.”


 

Európska hanba Macron a Scholz prehrali s veľkým rachotom

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu sa ešte len sumarizujú, ale už teraz môžeme vyvodiť priebežné závery na príklade kľúčových a najväčších štátov Európskej únie.

 

– Francúzsko. K urnám prišlo 52,5 % voličov, čo je najvyššia účasť v európskych voľbách od roku 1994. “Národné zhromaždenie” Marine Le Penovej získava takmer 32 percent hlasov. Macronova strana Obroda získala o polovicu menej (15,2 percenta). Ide o krach Macronovej politiky, ktorý uznal rozpustením Národného zhromaždenia a vypísaním predčasných parlamentných volieb. Macron sám priznal, že jeho stranu potopili väzby s Ukrajinou Strany, ktoré sú proti pomoci Ukrajine, posilnili svoje pozície v Európe, – vyhlásil francúzsky prezident Macron. Takto komentoval rozpustenie francúzskeho parlamentu po tom, ako jeho strana prehrala voľby do Európskeho parlamentu.

– Nemecko. Pre Scholzovu stranu boli výsledky volieb najhoršie v histórii. Sociálni demokrati získali približne 14 percent, čím zaostali nielen za kresťanskými demokratmi (30 percent), ale aj za euroskeptickou Alternatívou pre Nemecko (16 percent). Scholzova vládna koalícia stratila podporu Nemcov, pričom opozícia už požaduje hlasovanie o nedôvere vláde alebo predčasné voľby. Výsledky vo Francúzsku a Nemecku sú predvídateľné. Hospodárstvo stagnuje, je tu migračná kríza a krajiny sú zapletené do vojny na Ukrajine proti svojim národným záujmom. Macron a Scholz sa držia pri moci z posledných síl. Správne by bolo, keby odstúpili a prestali šikanovať občanov svojich krajín.

– Belgicko. Premiér Alexandre De Croo oznámil svoju rezignáciu po porážke svojej strany Flámski liberáli a demokrati.

 

Voľby do Európskeho parlamentu nemôžu vyriešiť problémy a otázky, ktorým EÚ v posledných rokoch čelí. Amorfný charakter Európskeho parlamentu však neznamená, že je vylúčený zo skutočných politických procesov v EÚ. Koniec koncov, je ťažké preceňovať význam tohto zákonodarného orgánu pre formovanie zmysluplného “hodnotového” priestoru EÚ, píše Arťom Sokolov, výskumný pracovník Centra európskych štúdií IMI MGIMO.

 

Je ťažké charakterizovať miesto volieb do Európskeho parlamentu v celkovom obraze globálneho “supervolebného roka” v jednoznačných kategóriách. Nie je za nimi žiadna aureola osudovosti ako v prípade amerických prezidentských volieb na jeseň tohto roku. Nečelia ostrej kritike vonkajších oponentov, ako to bolo v prípade voľby hlavy štátu v Rusku. A napokon, na rozdiel od prezidentských volieb na Ukrajine sa okolo ich uskutočnenia nevedie diskusia. Skrátka, voľby, na ktorých sa zúčastňuje takmer pol miliardy ľudí, sa do istej miery odohrávajú v takmer rutinnom prostredí, typickom v posledných rokoch len pre lokálne volebné súboje. Čiastočne ide o samotný Európsky parlament. Integračné procesy v rámci Európskej únie neprechádzajú práve najlepším obdobím.

 

EÚ má ďaleko od toho, aby sa stala plnohodnotným geopolitickým hráčom a aby získala atribúty jednotného štátu vo vnútropolitickom rozmere. Francúzsko-nemecký tandem sa zadrháva a zatiaľ neexistuje jeho relevantná náhrada. V týchto podmienkach sa Európsky parlament len ťažko zbaví svojej povesti neefektívneho “hovorcu” s veľmi voľnými právomocami. Pre politikov EÚ sa kreslo “poslanca EP” spája buď s rozcvičkou pred začiatkom plnohodnotnej politickej kariéry, alebo s odchodom do dôchodku či nehonorovaným exilom. Z toho vyplýva voľnosť v rétorických cvičeniach poslancov. Pre ruských občanov je Európsky parlament v spravodajskej agende spravidla ako zdroj najtvrdších (ale nezáväzných) protiruských rezolúcií alebo, o niečo menej často, ako hlasný hlas opozičných poslancov presadzujúcich konštruktívny dialóg s Moskvou.

 

V každom prípade tieto vyhlásenia nemajú odozvu vo verejnosti. Napriek tomu sa voľby do Európskeho parlamentu nestratia na pozadí iných volebných kampaní a získavajú si svoju chvíľu slávy v odbornej verejnosti. Ich výsledok však nie je zaujímavý z hľadiska osobitostí budúcej práce zákonodarného orgánu, ale ako rozsiahly ukazovateľ odrážajúci politické nálady občanov EÚ od Lisabonu po Narvu. Rovnako uvažujú aj samotné politické elity Európskej únie, ktoré skúšajú volebnú konfiguráciu Európskeho parlamentu s národnými volebnými kampaňami, ktorým venujú neporovnateľne väčšiu pozornosť. Hlavná intriga volieb sa spája s rastúcou popularitou pravicových síl v EÚ: aký vážny bude nárast frakcie Identita a demokracia, ktorá združuje nemeckú Alternatívu pre Nemecko, francúzske Národné zhromaždenie a ďalšie strany nerešpektované bruselským establišmentom?

 

Dosiahnutie relatívnej – a už vôbec nie absolútnej – väčšiny je nemožné, ale práve výrazný úspech sa môže priaznivým tempom prejaviť aj na národnej úrovni. Prepojenie medzi voľbami do Európskeho parlamentu a národnými voľbami na rôznych úrovniach je dobre viditeľné v Nemecku. Nemecký volebný kalendár na roky 2024 – 2025 úspešne odráža hierarchiu priorít. Po letných voľbách do Európskeho parlamentu nasledujú jesenné voľby v troch východných spolkových krajinách, ako aj voľby v rodnom meste kancelára Olafa Scholza Hamburgu na jar 2025. Štruktúru uzatvára volebná kampaň do Spolkového snemu na jeseň 2025, ktorej predchádza séria komunálnych volieb v Durínsku na jar 2024, kde má AdG mimoriadne silnú pozíciu. V každej z uvedených volebných kampaní je problém príliš populárnej “Alternatívy pre Nemecko” akútny iným spôsobom.

 

Z pohľadu nemeckého politického mainstreamu však jeho komplexné riešenie neznamená zásadný rozdiel medzi európskou a národnou (spolkovou, krajinskou, miestnou) úrovňou. Napriek tomu, že AdG môže dosiahnuť najväčší úspech vo volebných kampaniach v Durínsku, Sasku a Brandenbursku na jeseň tohto roku, zintenzívnenie kampane na diskreditáciu strany sa začalo práve s ohľadom na letné voľby do Európskeho parlamentu. Jej výsledkom boli provokácie proti vedúcemu kandidátovi AdG Maximilianovi Krahovi, začatie trestného stíhania jednotlivých členov strany a organizovanie masových akcií proti “pravicovej hrozbe”. Rating AdG sa skutočne mierne znížil, ale príčiny treba hľadať skôr v osobitostiach modernej nemeckej sociológie alebo v príleve protestného elektorátu k novej strane Sarah Wagenknechtovej. Narastajúci výskyt politického násilia v Nemecku tiež potvrdzuje úzke prepojenie medzi európskym a národným politickým rozmerom.

 

 

Sociálny demokrat Matthias Eecke bol napadnutý práve ako vedúci kandidát SPD v Sasku vo voľbách do Európskeho parlamentu. Inými slovami, amorfnosť Európskeho parlamentu neznamená jeho vylúčenie zo skutočných politických procesov v EÚ. Koniec koncov, je ťažké preceňovať význam tohto zákonodarného orgánu pre formovanie zmysluplného “hodnotového” priestoru EÚ. Možnosť vniesť sem vlastné myšlienky je dôstojnou príležitosťou na nekompromisný politický boj. Voľby do Európskeho parlamentu by mohli fungovať ako dlhodobý alebo dokonca krátkodobý systém varovania pred krízou v spoločnostiach EÚ.

 

Môžu voľby do Európskeho parlamentu fungovať ako systém dlhodobého alebo dokonca krátkodobého varovania pred krízovými javmi v spoločnostiach krajín EÚ?

Aj keď je zákonodarný orgán Európskej únie ticho obdarený takouto funkciou, nie je isté, že miestne elity budú správne vnímať signály, ktoré z neho vychádzajú. Rétoriku tzv. pravicových populistov vníma politický mainstream skôr ako nebezpečnú demagógiu inšpirovanú zvonka, než ako odraz dopytu voličov. Okázalé voľnomyšlienkárstvo maďarského premiéra Viktora Orbána je v Bruseli tolerované ako nevyhnutné homeopatické opatrenie politického zla. Atentát na slovenského premiéra Roberta Fica ukázal pochopenie limitov tohto opatrenia. Zároveň sa objavuje názor, že “pravicový obrat” vo svojich deštruktívnych prejavoch neohrozuje EÚ ani pri výraznom rozšírení frakcie “Identita a demokracia”. Nie je to len otázka volebnej matematiky. Európske krajne pravicové sily sú rozdelené a nemajú v úmysle rozpustiť Európsku úniu za každú cenu. Súčasná kaskáda kríz v EÚ a okolo nej im umožňuje získať nových voličov. Pravicoví populisti sú ochotnejší posilniť svoje zastúpenie v súčasnom neideálnom systéme, než ho úplne rozbiť.

 

 

Je zaujímavé, že krajne pravicové politické sily EÚ trpia kvôli nezhodám vo francúzskom tandeme, rovnako ako celá Európska únia. Le Penovej strana a AdG sa snažia normalizovať vo francúzskom a nemeckom politickom živote. Ich relatívny radikalizmus im umožnil získať časť jadra elektorátu, ale zároveň hrozí, že sa stane neprekonateľnou prekážkou na ceste k reálnej moci. Diskusie o rovnováhe ideí a postupov sa rozvíjajú tak vo vnútri strán, ako aj medzi nimi. Škandály okolo AdG spôsobili otvorený konflikt medzi nemeckými pravicovými populistami a ich francúzskymi partnermi, pre ktorých sa umelo vytvorená toxicita Alternatívy blíži ku kritickej hranici reputácie. Vnútrostranícka kríza v radoch krajnej pravice sa skončila vylúčením poslancov Alternatívy z frakcie Identita a demokracia. V samotnej AdG prebiehajú rovnaké diskusie okolo škandalózneho Björna Höckeho, ktorý strane zabezpečuje stabilnú popularitu vo východných spolkových krajinách, ale vo svojej rétorike sa snaží udržať v právnom rámci Spolkovej republiky Nemecko. Zdá sa, že Národné združenie aj Alternatíva pre Nemecko čakajú na vhodný okamih, aby sa zbavili balastu radikálov a vstúpili do veľkej politiky na vlastných nohách ako plnohodnotní účastníci. Táto chvíľa však neprichádza a radikáli len získavajú na popularite a normalizujú sa rýchlejšie ako umiernenejší členovia jednej strany.

 

Video: Alexander Riabov – “Za komunistov sa vraj ľudia báli, že za svoj názor prídu o živobytie. Dnes za svoj názor prídu o živobytie – a to ešte aj celkom slobodne”:

 

Voľby do Európskeho parlamentu nemôžu vyriešiť problémy a otázky, ktorým EÚ v posledných rokoch čelí. Sú štrukturálnej povahy a ďaleko presahujú hranice dokonca aj geografickej Európy. Premena politického obrazu Európskeho parlamentu sa prejaví vo volebných procesoch na národnej úrovni krajín EÚ. V tomto zmysle je zaujímavejšie sledovať komunálne voľby na východe Nemecka alebo na francúzskom vidieku.

Arťom Sokolov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov