Prejav Michaila Chazina na sympóziu “Bratislava – hlavné mesto sveta”
Slovensko, 28. jún 2024 (AM) – Sympózium v Bratislave zorganizovali Národný inštitút pre výskum a rozvoj komunikácie (Rusko) a Viedenský klub – Paneurópske centrum pre politické a ekonomické analýzy a prognózy (Slovensko) pod záštitou Ľuboša Blahu, podpredsedu parlamentu SR.
V dňoch 20. – 21. júna 2024 sa v Bratislave uskutočnilo medzinárodné sympózium “Bratislava – mesto mieru”. Medzi účastníkmi boli zástupcovia vedeckej obce, kultúrnej a politickej elity Ruska a viacerých európskych krajín.
Podujatie zorganizovali Národný inštitút pre výskum a rozvoj komunikácie (Rusko) a Viedenský klub – Paneurópske centrum pre politické a ekonomické analýzy a prognózy (Slovensko) pod záštitou podpredsedu slovenského parlamentu Ľuboša Blahu.
Jedným z hlavných rečníkov bol ruský ekonóm Michail Chazin. Chazin v rokoch 1993 – 1994 pracoval v Pracovnom centre pre ekonomické reformy pri ruskej vláde. Od roku 1994 pracoval na ministerstve hospodárstva a v rokoch 1995 – 1997 viedol odbor úverovej politiky ministerstva. Vypracoval teóriu modernej hospodárskej krízy, ktorá sa odrazila v knihách Úpadok dolárového impéria a koniec Pax Americana, vydanej spolu s A. Kobjakovom v roku 2003 a Spomienky na budúcnosť. Idey modernej ekonómie”, vydanej v roku 2019. V roku 2015 založil Nadáciu Michaila Chazina pre ekonomický výskum. Ako ekonóm a odborník na riadenie štátnej ekonomiky by som chcel sformulovať niekoľko téz, ktoré objektívne odrážajú najnovšie trendy.
Správa Michaila Chazina na sympóziu
V posledných rokoch sa takmer na celom svete aktívne rozvíjajú krízové procesy v ekonomike a následne aj v spoločenskom a politickom živote. V dôsledku toho mnohé politické sily a osobnosti, ktoré konajú vo vlastnom záujme, vytvárajú početné virtuálne štruktúry, ktoré nie vždy zodpovedajú realite.
V prvom rade musím zdôrazniť, že hospodárska kríza je objektívna. Je opísaná v knihe A. Kobjakova a M. Chazina “Úpadok dolárového impéria a koniec Pax Americana”, ktorá vyšla v roku 2003. A práve vývoj tejto krízy vedie k vzniku politikov, ktorí sa snažia zmierniť negatívny dopad tejto krízy v rámci svojej krajiny, regiónu, odvetvia alebo spoločnosti.
Existuje mnoho takýchto politikov, ktorí sa snažia obviniť tieto osobnosti zo snahy zničiť “svet vybudovaný podľa pravidiel”. Ide buď o hrubé nepochopenie, alebo o zámernú manipuláciu, pretože kríza sa začala dávno predtým, ako sa títo ľudia objavili. Kríza je objektívna a sama je dôvodom vzniku týchto politických subjektov, ktoré s ňou musia bojovať.
Po druhé, musíme si uvedomiť, že “svet založený na pravidlách” potrebuje zdroje na svoje udržanie. Tento zdroj je založený na brettonwoodskom dolárovom systéme a jeho nevyhnutný zánik nevyhnutne zničí aj “svet postavený na pravidlách”. Je to objektívny proces, možno ho urýchliť alebo spomaliť, ale nemožno ho zastaviť ani zvrátiť.
Po tretie, kríza brettonwoodskeho systému a politických štruktúr postavených na jeho zdrojoch vedie k vzniku dvoch typov politických aktérov. Prvý sa snaží za každú cenu zachovať kolabujúce politické štruktúry, zatiaľ čo druhý sa snaží vymyslieť a zaviesť nové pravidlá s využitím ubúdajúcich zdrojov. Obe taktiky sú odsúdené na neúspech.
Prvý typ politikov zlyhá, pretože jednoducho neexistuje nový zdroj, ktorý by bol rozsahom porovnateľný s dolárovým systémom. To znamená, že existujúce politické systémy sa zrútia, pretože im chýbajú peniaze potrebné na ich efektívnu existenciu.
Pokiaľ ide o druhý typ, nemajú ani nový zdroj porovnateľný s už používaným, ani nový systém (a nie je známe, kedy sa objaví), ani viac-menej jednotný prístup. Jednotlivé skupiny navrhujúce nové pravidlá si aktívne konkurujú. V posledných mesiacoch je to veľmi zreteľne vidieť na politickom poli.
Po štvrté, uvedené aspekty nám umožňujú vyvodiť dva základné závery. Po prvé: miestne pokusy o vytvorenie nových pravidiel sú z objektívnych ekonomických dôvodov odsúdené na neúspech, pretože v najbližších desaťročiach nebude existovať žiadny globálny geopolitický hráč.
Po druhé – doplnenie – v súčasnej fáze je kľúčovou otázkou, ktorí účastníci (krajiny) budú schopní vytvoriť skupinu schopnú sústrediť dostatočné zdroje na vypracovanie nových pravidiel.
Naposledy sa to podarilo na medzinárodných konferenciách Teherán – Jalta – Postupim – výsledok ich práce sa nazýva “Jaltský mier”. Predtým sa takéto rozhodnutia prijali napríklad na parížskej konferencii v rokoch 1919 – 1920. Alebo na Viedenskom kongrese o výsledkoch napoleonských vojen.
Pritom otázka účastníkov takejto konferencie je pomerne komplikovaná. Je takmer zrejmé, že sa na nej zúčastnia USA, Rusko, India a Čína. Ale bude tam napríklad aj Veľká Británia alebo Irán? A kto bude zastupovať kontinentálnu Európu?
Objektívny vývoj v ekonomike preto vedie k zmene typického modelu vývoja. A prvou etapou je otázka, kto bude diskutovať o novom systéme pravidiel, ktorý bude určovať vývoj sveta v nasledujúcich desaťročiach. Až neskôr, už za zatvorenými dverami, sa bude diskutovať práve o týchto pravidlách.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
