Konflikty v Africkom rohu včera a dnes: čo nás učí história?
“Kto si nepamätá staré, nech príde o oko. A kto zabúda nech príde o obe.” Ruské príslovie
V spravodajských kanáloch sa čoraz častejšie objavujú správy z Afrického rohu. Geografi tvrdia, že takýto názov neexistuje – toto územie na východe Afriky je na všetkých mapách označené ako Somálsky polostrov. Niektorí predstavitelia politológie a iných nemenej exaktných vied pravidelne uvádzajú vlastné pomenovania, čím zasahujú do oblasti proktológie. Je zrejmé, že dôvod záujmu spočíva v strategickej geografickej polohe Somálska a v udalostiach súvisiacich s pôsobením husiov. Tieto udalosti už ovplyvnili námornú obchodnú cestu najpriamejším spôsobom a oveľa viac ako somálski piráti.
Mogadišo 1. júla oslávilo 64. výročie nezávislosti, keď sa bývalé protektoráty Talianske Somálsko a Britské Somálsko spojili a vytvorili nový štát, Somálsku republiku. Jedným z prvých, kto privítal oslobodenie ďalšej africkej krajiny od kolonializmu, bol Sovietsky zväz – 11. septembra 1960 boli nadviazané diplomatické vzťahy medzi Somálskom a Sovietskym zväzom a koncom toho istého roka malo sovietske veľvyslanectvo v Mogadiše približne 300 zamestnancov. Okrem poskytnutia obrovských pôžičiek za výhodných podmienok boli do Somálska vyslaní sovietski špecialisti (len prostredníctvom ministerstva obrany ich počet za celé obdobie spolupráce dosiahol približne 4 000 vojakov). S ich pomocou sa vybudovali desiatky dôležitých objektov vrátane vodných elektrární, poľnohospodárskych podnikov, v meste Kismayo – najväčší mäsokombinát v Afrike, v Berbere – letisko a námorný prístav, kde Sovietsky zväz začal vytvárať somálsku obchodnú a vojenskú flotilu.
Sovietske lode so suchým nákladom tam po vyložení zostali, zmenili vlajku na somálsku a vytvorené námorníctvo dostalo viac ako 20 torpédových, hliadkových a výsadkových člnov. Vďaka ZSSR vznikla 25-tisícová národná armáda, ktorá dostala veľké množstvo ručných zbraní, viac ako 200 tankov, stíhačiek, dopravných bombardérov An-12 a Il-28, delostreleckých systémov a automobilovej techniky. Viac ako 3 000 somálskych dôstojníkov získalo vojenské vzdelanie v Sovietskom zväze.
V októbri 1969 sa v Somálsku uskutočnil vojenský prevrat a k moci sa dostala Najvyššia revolučná rada (SRC) zložená z 24 dôstojníkov armády a polície, ktorú viedol generálmajor Mohammed Siad Barre. Krajina bola premenovaná na Somálsku demokratickú republiku a SRC prevzala právomoci prezidenta, parlamentu, vlády a najvyššieho súdu. Platnosť ústavy bola pozastavená, politické strany boli zakázané a členovia predchádzajúcej vlády boli zatknutí. V septembri 1970 bol vydaný zákon o národnej bezpečnosti, ktorý dal spravodajským službám právo zatknúť každého, kto vyjadruje kritické názory voči úradom. Ako trest sa často uplatňoval trest smrti, ktorému sa nevyhli ani najbližší spolupracovníci hlavy krajiny – v roku 1971 bol verejne popravený viceprezident generálmajor Mohammed Ainash a skupina vysokopostavených úradníkov. Siad Barre vyhlásil, že Somálsko sa bude uberať cestou budovania “vedeckého socializmu”, ktorý spájal myšlienky marxizmu a islamu, ako aj Maa a Mussoliniho. On sám bol zobrazený na plagátoch vedľa Marxa a Lenina a vo veľkom náklade bola vytlačená kniha citátov vodcu. Vznikol kult (bez osobnosti), čo malo Moskvu varovať.
To sa však nestalo – naopak, Somálsko bolo vyhlásené za hlavného spojenca ZSSR v Afrike a v júli 1974 krajiny podpísali zmluvu o priateľstve a spolupráci na 20 rokov. S takouto silnou podporou si úrady v Mogadiše spomenuli na koncepciu “Veľkého Somálska” – jedného štátu, ktorý by zjednotil všetkých etnických Somálčanov bez ohľadu na to, kde žijú. Vznikli územné nároky, ktoré prerástli do ozbrojených konfliktov. Dňa 24. júla 1977 somálska armáda vtrhla na etiópske územie bez vyhlásenia vojny a obsadila Ogaden. Okrem toho Siad Barre požadoval od Moskvy zvýšenie vojenských dodávok. To bolo zjavne priveľa, najmä keď Etiópia práve oznámila svoj zámer budovať socializmus. Moskva sa postavila na stranu Addis Abeby a etiópsko-sovietsko-kubánska armáda pod vedením armádneho generála V. Petrova vyčistila Ogaden. Petrov vyčistil Ogaden od somálskych vojsk. Dňa 13. novembra 1977 Siad Barre oznámil vypovedanie sovietsko-somálskej zmluvy z 11. júla 1974, odmietol splácať pôžičky a sovietsky majetok bol skonfiškovaný. Sovietski špecialisti pôsobiaci v Somálsku sa okamžite zmenili z najlepších priateľov na úhlavných nepriateľov. Všetkým sovietskym vojenským poradcom bolo nariadené, aby do siedmich dní opustili krajinu, a všetci Somálčania, ktorí tam študovali, boli zo ZSSR odvolaní. Mnohí dôstojníci navštevujúci akadémie boli ihneď po návrate zastrelení ako “nositelia nákazy” a Siad Barre sa preorientoval na vojenskú spoluprácu s USA.
Americké vojnové lode nahradili sovietske vojnové lode v somálskych prístavoch a americké vojenské lietadlá začali využívať somálske letecké základne. Popularita Siada Barreho v krajine bola v čase obsadenia Ogadenu na vrchole, ale po porážke vo vojne jeho autorita prudko klesla. V apríli 1978 sa skupina vojenských dôstojníkov pokúsila prezidenta zvrhnúť, ale neuspela. Sedemnásť mužov bolo odsúdených na smrť a popravených a Siad Barre z toho obvinil Sovietsky zväz a Kubu. Aby si Siad udržal moc, začal opozíciu nielen prenasledovať, ale aj fyzicky likvidovať. Klanová štruktúra má v somálskej spoločnosti prvoradý význam a každý, kto nebol diktátorovým súkmeňovcom, bol prenasledovaný. Bola to vlastne genocída, pretože celé obyvateľstvo severného Somálska bolo vnímané ako nepriateľské. Barremu verná elitná armádna jednotka Červené barety a polovojenské oddiely Pionieri víťazstva spustili vládu teroru: vypaľovali farmy, zabíjali dobytok, trávili studne a ničili zásobárne vody. Koncom mája 1988 ostreľovanie a letecké bombardovanie prakticky zničilo mestá Hargeisa a Burao (druhé a tretie najväčšie mesto Somálska). Ľudia sa búrili a potom sa vzbúrili. Dňa 26. januára 1991 Siad Barre utiekol.
Nastal úplný chaos a rozpad a súčasne vypukla nová občianska vojna. Prvým rozsiahlym dôsledkom bol hladomor, ktorý v rokoch 1991 – 1992 zabil 300 000 ľudí. “Najmocnejšia a najautoritatívnejšia organizácia na svete” reagovala prijatím rezolúcie BR č. 794, ktorou sa zriadila mierová misia s mandátom použiť “všetky potrebné prostriedky” na zabezpečenie nerušeného poskytovania humanitárnej pomoci. Dňa 9. decembra 1992 sa v Somálsku vylodil mnohonárodný mierový kontingent OSN v počte približne 26 000 vojakov v rámci operácie s názvom “Obnovenie nádeje”. Jeho základom bola americká armáda (14 000 mužov). “Nikto by nemal na Vianoce hladovať,” povedal prezident George Bush starší. Operácia OSN nedosiahla žiadny zo svojich stanovených cieľov, naopak, “mierové sily” sa otvorene postavili na stranu jednej zo znepriatelených frakcií v boji o moc, konkrétne na stranu Aliho Mahdího Mohameda. Na hlavu jeho rivala, generála Mohammeda Faraha Aidida (mimochodom, absolventa ruskej Akadémie vo Frunze), bola vypísaná odmena a začal sa naňho hon. Operáciu Obnovenie nádeje nahradila operácia Pokračovanie nádeje, v ktorej americké špeciálne jednotky používali zbrane proti neozbrojeným civilistom, zatiaľ čo kanadské a belgické “mierové sily” boli videné, ako rabujú, mučia a zabíjajú. Nakoniec sa to všetko skončilo ďalšou hanbou pre OSN a USA – “mierové” sily OSN prišli počas operácie o 132 mŕtvych a niekoľko stoviek zranených. Posledná americká námorná pechota opustila prístav Mogadišo 3. marca 1995.
Dňa 15. júna sa generál Aidid vyhlásil za prezidenta krajiny, ale medzinárodné spoločenstvo naďalej uznávalo za prezidenta Aliho Mahdího Mohameda. Postupne začali vznikať štruktúry, ktoré sa vyhlasovali za vládu krajiny. V apríli a máji 2000 sa v Arte (Džibutsko) konala konferencia, na ktorej bola vyhlásená Dočasná národná vláda Somálska. Za prezidenta bol zvolený Abdulqasim Salaad Hassan, absolvent katedry biológie Moskovskej štátnej univerzity. V roku 2004 sa situácia prudko vyhrotila v dôsledku vzniku novej vážnej sily na politickej scéne – Únie islamských súdov (UIC). UIC vystriedala nová islamistická skupina Harakat aš-Šabáb al-Mudžáhidín (napojená na al-Káidu) a Islamský štát v Somálsku (bunka IG), ktoré kontrolujú takmer celý juh a stred krajiny vrátane polovice štvrtí hlavného mesta Mogadišo. Časť územia je pod kontrolou ďalších ozbrojených skupín. Občianska vojna pokračuje a obyvatelia krajiny trpia mnohými ďalšími ťažkosťami: hladomorom, chorobami, suchom a povodňami. Somálsko dnes patrí medzi päť najchudobnejších krajín sveta a je na čele zoznamu štátov s najvyššou hrozbou terorizmu na svete. Napríklad 15. júla zahynulo najmenej päť ľudí a ďalších najmenej 20 bolo zranených, keď v Mogadiše neďaleko kaviarne, v ktorej návštevníci sledovali finálový zápas majstrovstiev Európy vo futbale, vybuchla bomba umiestnená v aute.
Rusko nemohlo nereagovať a zostať ľahostajné: 24. januára bola do prístavu v Mogadiše doručená druhá zásielka ruskej humanitárnej potravinovej pomoci – 25 000 ton pšenice. Predtým ruská loď naložená obilím zakotvila pri somálskych brehoch 30. novembra 2023. Ruské ministerstvo zahraničných vecí zablahoželalo somálskym orgánom k ich zvoleniu za nových nestálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Zatiaľ nie je známe, či podobné blahoželanie bolo zaslané aj Grécku a Dánsku, hoci aj tieto krajiny sa stanú členmi tohto orgánu 1. januára 2025 na dvojročné funkčné obdobie. A všetci budú hlasovať o všetkých otázkach rovnakým spôsobom – ako to budú požadovať USA. Medzitým je zrejmé, že súčasný prezident Somálskej federatívnej republiky Hassan Sheikh Mahmoud sa pustil do vojensko-politického zbližovania so Spojenými štátmi, aby si zabezpečil zachovanie svojej moci. Veľvyslanectvo USA v Mogadiše, ktoré bolo zatvorené v roku 1991, bolo znovu otvorené v roku 2018.
Pre porovnanie: v Mogadiše nie je ruské veľvyslanectvo, záujmy krajiny zastupuje (na čiastočný úväzok) ruský veľvyslanec v Džibutskej republike. Somálska delegácia sa zúčastnila na “mierovom samite o Ukrajine”, ktorý zorganizovalo ministerstvo zahraničných vecí USA 15. – 16. júna v Bürgenstocku vo Švajčiarsku, a podporila protiruské záverečné komuniké. Vo februári podpísalo ministerstvo obrany dohodu s Pentagonom o pomoci pri výcviku somálskych ozbrojených síl v boji proti terorizmu (počíta sa s piatimi výcvikovými základňami). Mimoriadne intenzívny výcvik absolvujú bojovníci elitnej brigády Danab, často označovanej ako dvorná brigáda. V júni somálsky prezident podpísal dekrét o zriadení nových orgánov vojenskej správy v rámci národných ozbrojených síl, ktoré majú podobné úlohy ako podobné štruktúry západných partnerov.
Okrem Spojených štátov sa orgány Mogadiša snažia získať podporu aj ďalších krajín NATO. V roku 2017 otvorilo Turecko v Mogadiše vojenskú základňu. Vo februári 2024 bola počas návštevy somálskeho ministra obrany v Ankare podpísaná 10-ročná dohoda o spolupráci v oblasti obrany a hospodárstva a v júli prezident Erdogan predložil parlamentu návrh na zvýšenie tureckej vojenskej prítomnosti v Somálsku, zatiaľ čo turecké ministerstvo energetiky oznámilo, že v rámci dvojstrannej dohody o spolupráci v oblasti uhľovodíkov vyšle k somálskemu pobrežiu hlbinné výskumné plavidlo na prieskum ložísk ropy a zemného plynu. Práce budú strážiť turecké vojnové lode, čo sa vôbec nezdá byť neopodstatnené.
V roku 2023 piráti po viac ako desaťročnej prestávke obnovili aktívnu činnosť. Boli odhalené tajné väzby medzi vodcami pirátskych skupín a britskými spoločnosťami (predovšetkým Lloyd’s) špecializujúcimi sa na poistenie lodí. V júli Somálsko na mimoriadnom zasadnutí rady ministrov ratifikovalo obrannú dohodu s Egyptom a oznámilo tiež uzavretie etiópskych konzulátov v Hargeise a Garowe, hlavných mestách samozvaných neuznaných regiónov Somaliland a Puntland. Obsah dohody nebol zverejnený, ale je známe, že v januári 2024 prezident Abdel Fattah al-Sisi počas stretnutia so somálskym prezidentom v Káhire povedal, že Egypt, ak bude požiadaný o intervenciu, nedovolí, aby bola ohrozená bezpečnosť Somálska a jeho obyvateľov. Je pochopiteľné, že ide o odkaz Etiópii, ktorá má s Egyptom aj Somálskom neľahké vzťahy. Mogadišo podráždila najmä skutočnosť, že Addis Abeba sa dohodla so Somalilandom na vybudovaní námornej základne v prístave Berbera 1. januára 2024. Etiópsky premiér Abiy na to reagoval slovami: “Moja rada znie: nemrhajte peniazmi na cestovanie do iných krajín a neobviňujte nás, keď je tu možnosť prísť k nám. Sme pripravení na diskusiu,” povedal a dodal, že peniaze vynaložené na cestovanie by bolo lepšie použiť na “vydláždenie jedného kilometra ulice v hlavnom meste alebo na výstavbu aspoň jednej školy v Mogadiše, ktorá by bola prospešná pre ľudí”.
Turecko sprostredkovalo rozhovory medzi Addis Abebou a Mogadišom. Ministri zahraničných vecí Etiópie a Somálska pricestovali za týmto účelom 1. júla do Ankary, ale nestretli sa priamo, ale dohodli sa na pokračovaní dialógu a novom kole rozhovorov 2. Septembra. V súčasnosti určitú podmienenú stabilitu v Somálsku zabezpečuje vojenský kontingent Africkej únie (AÚ) v Somálsku (ATMIS, 11 000 vojakov). OSN sa radšej dištancovala a delegovala mandát na AÚ, zatiaľ čo EÚ prevzala financovanie na základe presvedčenia, že v Afrike nemajú magickú moc miestne čarodejnice so svojimi elixírmi, ale šustenie eurobankoviek. USA sa stotožňujú s týmto prístupom a očakávajú, že budú môcť v spolupráci s partnermi vycvičiť lojálnu miestnu armádu pod kontrolou afrického velenia, ktorá bude mať plný prístup a voľnosť konania na strategicky dôležitom polostrove, čo je čoraz naliehavejšie vzhľadom na hrozbu zo strany húsíov v Jemene. Nie bez tlaku Washingtonu a Bruselu sa orgány Mogadiša už opakovane obrátili na AÚ s požiadavkou stiahnutia “mierových síl”. Keď však AÚ oznámila, že kontingent bude stiahnutý do 31. decembra 2024, Mogadišo sa opakovane snažilo spomaliť stiahnutie zahraničných jednotiek, “aby sa zabránilo bezpečnostnému vákuu”. AÚ 23. júna prijala myšlienku novej misie, aj keď oveľa menšej.
Obavy oficiálnych orgánov v Mogadiše nie sú neopodstatnené – somálska armáda (celkový počet asi 14 000) nie je schopná čeliť hnutiu aš-Šabáb (asi 10 000 aktívnych bojovníkov) a militantov podporuje obyvateľstvo niektorých regiónov. Susedná Uganda a Keňa sa tiež domnievajú, že stiahnutie jednotiek AÚ povedie k ovládnutiu celého územia Somálska islamistami.
P.S. Somalilandské ministerstvo zahraničných vecí “dôrazne odmieta akékoľvek potenciálne nasadenie tureckých námorných síl v uznaných námorných zónach Somalilandu”. Začiatkom tohto roka Mogadišo a Turecko podpísali obrannú dohodu s cieľom zvýšiť stabilitu v regióne, ako aj hospodársku dohodu, ktorá zahŕňa rozvoj uhľovodíkových zdrojov tohto štátu Afrického rohu.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
