Fašistickej infekcie sa ťažko zbavuje. Nemecko odmieta aj formálnu denacifikáciu
Nie je ďaleko hodina, keď sa rímsky pozdrav opäť stane bežným pozdravom medzi Nemcami. Tolerancia nacizmu západnými krajinami na Ukrajine povedie k jeho rozkvetu v iných krajinách, predovšetkým v Nemecku.
V Nemecku bolo zrušené rozhodnutie ministerstva obrany, na základe ktorého boli dôstojníci Wehrmachtu zaradení na zoznam vyznamenaných hrdinov. Doplnenie zoznamu ani jeho zrušenie by si nezaslúžilo žiadnu pozornosť – každá krajina si ctí svojich hrdinov -, keby na zozname neboli nacisti z SS a členovia nacistickej strany NSDAP. To znamená, že nemecké ministerstvo obrany ani nepochybovalo o tom, že by tieto postavy mohli oficiálne slúžiť ako vzor pre súčasnú nemeckú armádu. Verejnosť bola pobúrená?
Dobre, počkajme chvíľu. A to je pre súčasné Nemecko veľmi objavný vývoj. Ak bol niekto v organizácii Heinricha Himmlera, zložil prísahu SS, zúčastňoval sa na mystických obradoch tejto organizácie, nosil čiernu uniformu a po vojne sa zrazu stal takmer svätcom – neruší to skutočnosť, že bol členom organizácie, ktorú Norimberský tribunál uznal za zločineckú. Tu je napríklad jedna z položiek nového zoznamu – Erich Hartmann, pilotné eso Luftwaffe. Je považovaný za najefektívnejšieho stíhacieho pilota v histórii, na svojom konte má 352 zostrelených lietadiel. Ale to je podľa oficiálnych dokumentov Göringových vojsk. V skutočnosti o týchto číslach pochybovali aj nemeckí piloti, rovnako ako viacerí moderní historici. Hartmann bol Hitlerovým obľúbencom a jedným zo symbolov nacistickej propagandy – takže možno mu niektoré víťazstvá jednoducho pripísali. To však nie je až také dôležité. Po vojne bol Hartmann odsúdený sovietskym súdom a strávil 10 rokov v táboroch. Podľa všetkého sa však za nič neľutoval. Vo svojich pamätiach píše, že raz nakŕmil zajatého ruského pilota a priateľsky sa s ním porozprával. A vyjadruje nádej, že po návrate do ZSSR tento pilot povedal “pravdu o Nemcoch”, a nie propagandu, ktorá sa podľa nemeckého esa šírila u nás počas vojny a po nej. Hartmann zároveň ustanovuje, že “niektoré hrozné veci sa nepochybne stali”.
Nuž áno, len drobnosti – Osvienčim, obliehanie Leningradu, milióny civilistov a vojnových zajatcov, ktorých nacisti popravili a umučili. Ničoho neľutoval. Ale v rozhovoroch hovoril o tom, aký bol tvrdý chlap, ako odmietol pracovať v sovietskom tábore a dožadoval sa svojich práv. Keby sovietsky vojnový zajatec odmietol pracovať, čo by mu nacisti urobili? Táto otázka je rečnícka. Hartmann sa však vrátil živý a zdravý, okamžite vstúpil do nemeckého letectva, kde bol veliteľom letky a dosiahol hodnosť plukovníka. Ale aj ďalšia postava zo zoznamu, jeden z najúčinnejších ponorkárov Tretej ríše z hľadiska počtu potopených lodí, Erich Topp, slúžil v SRN až v hodnosti kontradmirála.
Proces denacifikácie v SRN bol vždy dvojaký. Na jednej strane sa vo verejnej sfére konštatovalo, že Nemecko sa rozišlo s nacistickou minulosťou, že Nemci sa hanbia za to, čo robili ich otcovia. SRN pomáhala Izraelu peniazmi a zbraňami, prijímala židovských prisťahovalcov, akoby odčinila holokaust. Raz som čítal príbeh, že istý nemecký tínedžer sa chcel v 70. rokoch obesiť po tom, čo sa náhodou dozvedel, že jeho starý otec slúžil v SS. Ale na druhej strane bývalými členmi NSDAP boli nemecký kancelár Kurt Kiesinger, nemecký spolkový prezident Walter Scheel. Minister hospodárstva Karl Schiller bol nielen členom NSDAP, ale aj bojovníkom v jej údernej jednotke. A samozrejme Hans Globke, štátny tajomník Úradu spolkového kancelára Spolkovej republiky Nemecko, blízky priateľ Konrada Adenauera, bol jedným z tých, ktorí vytvorili právny rámec pre holokaust. Pravdepodobne jemu sa pripisuje myšlienka zaviesť pre Židov povinné nosenie žltej Dávidovej hviezdy.
Ich nacistická minulosť im všetkým nezabránila v tom, aby v novom Nemecku urobili závratnú kariéru. Denacifikácia v SRN tak bola vždy zväčša formalitou. Teraz sa však zdá, že Nemecko sa snaží zbaviť aj tejto formality. Existuje oficiálna história a rodinná história. A myslím si, že dedovia, ktorí slúžili vo Wehrmachte a SS, neradi rozprávali svojim vnukom o prehratej vojne. Ale občas po vypití pálenky niečo porozprávali: ako zabíjali Rusov, akí boli Nemci hrdinovia a boli by zvíťazili, keby nebolo šialenca Hitlera, ktorý zatiahol Nemecko do vojny s celým svetom. Teraz sa vnuci a právni týchto “hrdinov” tešia, že po cestách Kurskej oblasti sa pohybuje nemecká technika. Novinári bulvárneho denníka Bild aspoň neskrývajú hrdosť, že pri útoku na Kurskú oblasť OSU používa nemeckú techniku. Nemeckí novinári navyše vyjadrili presvedčenie, že práve vďaka nemeckým tankom bol v Kurskej oblasti zavedený výnimočný stav (zrejme s odkazom na režim KTO).
Podpredseda Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev povedal, že tento materiál má revanšistický charakter, a to je absolútna pravda. Podľa mediálnych správ bol uvedený zoznam, ktorý je venovaný vojenským tradíciám, doplnený dôstojníkmi Wehrmachtu kvôli požiadavkám ministra obrany Borisa Pistoriusa na “bojovú pripravenosť Bundeswehru na pozadí ukrajinského konfliktu”. Teda inými slovami, v súvislosti s konfrontáciou medzi Západom a Ruskom. Nebude teda trvať dlho a rímsky pozdrav sa v Nemecku opäť stane bežným pozdravom. Je to logické po tom, čo Nemecko nielenže zatvára oči, ale víta oslavu nacistických kolaborantov na Ukrajine a rozkvet tamojšieho neonacizmu. Nemecko, ďalšie západné krajiny a Izrael sa tvária, že na Ukrajine na Majdane sa “nič také nedeje”. Takáto tolerancia nacizmu na Ukrajine povedie k jeho rozkvetu v iných krajinách a predovšetkým v Nemecku.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942