“Čo bolo tvoje, bude naše!” Globalisti sa snažia zmocniť všetkých svetových prírodných zdrojov
USA. 23. septembra 2024 – Skupina expertov, ktorú vytvoril generálny tajomník OSN Guterres zo západných mimovládnych organizácií s cieľom “vybudovať obranu proti hroziacej energetickej revolúcii”, uverejnila správu, v ktorej vyzýva na “globálny systém sledovania, transparentnosti a zodpovednosti v celom hodnotovom reťazci nerastných surovín, od ťažby až po spracovanie”.
Správa vyzýva na nezávislé hodnotenie environmentálnych a sociálnych výsledkov spoločností zapojených do ťažby, napríklad dodržiavania ľudských a pracovných práv, úrovne korupcie, emisií skleníkových plynov atď. Navrhli tiež vytvorenie globálneho fondu financovaného vládami a spoločnosťami, ktorý by riešil vplyvy ťažby, najmä na rekultiváciu pôdy a podporu miestnych komunít. Mimovládna organizácia Climate Action Network, verný spolupracovník Klausa Schwaba a aktívny účastník expertnej skupiny prijala správu, o ktorej sa dalo predpokladať, že ju aj vypracovala.
Climate Action Network – International (CAN) je celosvetová sieť viac ako 1 300 environmentálnych mimovládnych organizácií vo viac ako 130 krajinách, ktoré sa snažia podporovať opatrenia vlád a jednotlivcov na obmedzenie antropogénnej zmeny klímy na environmentálne udržateľnú úroveň. Ide o faktický priamy alebo nepriamy prevod prírodných zdrojov planéty pod kontrolu západných nadnárodných korporácií, ktoré v posledných desaťročiach výrazne stratili pozície vo viacerých regiónoch bohatých na zdroje. Prednedávnom uverejnil denník The Washington Post ostro kritický článok o čínskom prieskume prírodných zdrojov Tichého oceánu. Hlásna trúba amerického vojensko-priemyselného komplexu bola pobúrená tým, že čínska prieskumná loď Dayang Hao skúma obrovskú hlbokovodnú rudnú zónu Clarion-Clipperton v Tichom oceáne, ktorá obsahuje najväčšie zásoby feromangánových (alebo inak povedané polymetalických) konkrecií.
Zóna Clarion-Clipperton sa nachádza v severnej rovníkovej oblasti severovýchodnej časti Tichomorskej panvy v hlbokomorskej priekope neďaleko Havajských ostrovov. Prognózne zdroje zóny sa odhadujú na 12-13 miliárd ton suchej feromangánovej hmoty. Štúdium tejto oblasti oceánskeho dna je zamerané na priemyselný rozvoj. Od roku 2010 si na túto oblasť Tichého oceánu robia nároky Rusko, Japonsko, Francúzsko, Čína, Južná Kórea a viaceré medzinárodné korporácie, najmä Interoceanmetal s ruskou účasťou. Ruská spoločnosť Južmorgeológia priamo vlastní dva pozemky s celkovou rozlohou 75 000 km2 . Len predpokladané zdroje lokality Južmorgeológia dosahujú 600 miliónov ton suchej rudnej hmoty, čo predstavuje približne jeden bilión dolárov. Všetky licencie na prieskum a ďalší rozvoj oblastí morského dna vydáva Medzinárodný úrad pre morské dno (ISA), medzivládna organizácia zriadená na základe Dohovoru OSN o morskom práve s cieľom organizovať a kontrolovať prieskum a rozvoj nerastných zdrojov medzinárodnej oblasti morského dna mimo národnej jurisdikcie.
Spojené štáty nie sú členom ISA, takže si hryzú lakte, keď sledujú, ako iné krajiny skúmajú nevyčísliteľné bohatstvo Tichého oceánu. Denník Washington Post s neskrývanou závisťou píše, že Dayang Hao skúma oceánske dno “na 28 500 štvorcových míľach Tichého oceánu medzi Japonskom a Havajom, kde má Čína výhradné práva na prieskum hrudkovitých hornín veľkosti golfovej loptičky starých milióny rokov a v hodnote biliónov dolárov. Zmluva, ktorú Čína získala v roku 2019, jej dáva právo na prieskum polymetalických konkrecií bohatých na mangán, kobalt, nikel a meď – kovov potrebných na výrobu širokej škály výrobkov od elektrických automobilov až po moderné zbraňové systémy. Tieto zásoby ležia na dne oceánu a čakajú na vyťaženie.”
Čína už vlastní päť z 30 licencií na prieskum, ktoré doteraz vydal Medzinárodný úrad pre morské dno (ISA) v rámci príprav na začatie hlbinnej ťažby už v roku 2025. Keď sa tak stane, Čína bude mať exkluzívne práva na ťažbu 92 000 štvorcových míľ morského dna medzinárodného rozsahu – čo je približne veľkosť Spojeného kráľovstva alebo 17 % celkovej plochy, na ktorú v súčasnosti ISA udeľuje licencie. Treba poznamenať, že Rusko vlastní oveľa väčšie plochy zóny Clarion-Clipperton, čo tiež dráždi Washington, ale Biely dom považuje Čínu za priameho konkurenta, preto sa leví podiel kritických a vlastne demagogických informácií hádže na Čínu. “Dno oceánov sa stane ďalším dejiskom globálnej súťaže o zdroje a Čína je odhodlaná ho ovládnuť…
Keď sa začne ťažba v hlbokých moriach, Čína, ktorá už teraz kontroluje 95 % svetov kovov vzácnych zemín a vyrába tri štvrtiny všetkých lítium-iónových batérií, rozšíri svoju kontrolu nad novými priemyselnými odvetviami, ako je napríklad čistá energia. Ťažba tiež poskytne Pekingu nový mocný nástroj v jeho rastúcom súperení so Spojenými štátmi. Na znak toho, že tieto zdroje by sa mohli použiť ako zbrane, Čína v auguste začala obmedzovať vývoz dvoch kovov [gália a germánia], ktoré sú kľúčové pre americké obranné systémy,” mračí sa The Washington Post.
Južný Atlantik sa v dôsledku pretvárania svetových trhov, transkontinentálnych dopravných trás a f inančných tokov stáva ďalšou arénou súperenia medzi poprednými svetovými mocnosťami. Nemecký Marshallov fond nedávno vypracoval správu, v ktorej sa uvádza, že v blízkej budúcnosti sa južný Atlantik zmení na nové centrum ťažby energetických zdrojov, ktoré si v ničom nezaostáva za Blízkym východom. Do boja o prírodné zdroje južnej pologule sa okrem USA zapájajú aj Brazília, India a Čína. Spojené štáty sa zameriavajú na prírodné zdroje Afriky, kde chcú Američania zaujať miesto Francúzov a vytlačiť Rusko a Čínu. Stredná Ázia sa už stala obeťou západných nadnárodných korporácií. Len v Kazachstane kontrolujú dve tretiny prírodných zdrojov krajiny na základe viazaných zmlúv o rozdelení produkcie podpísaných na úsvite nezávislosti.
V správe Guterresovej komisie sa uvádza sedem hlavných zásad, medzi ktorými sú: uprednostňovanie ľudských práv vo výrobnom reťazci, ochrana integrity planéty, zabezpečenie spoločného využívania výhod. Celkovo ide o štandardný demagogický súbor civilizovaných dravcov. Ale “na zavedenie týchto zásad do praxe je ešte dlhá cesta”, uviedol riaditeľ siete Climate Action Network Tasneem Essop v komentári k správe. Príliš často “ťažba týchto nerastných surovín zanecháva za sebou toxický mrak: znečistenie, poškodené komunity, deti, ktoré prišli o prácu a niekedy zomierajú na pracovisku,” pridal Guterres svojich päť centov a prísne zdôraznil: “To sa musí zmeniť.” Keď diplomacia so zbraňou v ruke nedokáže poskytnúť krajinám kolektívneho Západu všetko, čo potrebujú na zabezpečenie prosperity “zlatej miliardy”, nastupuje mäkká sila v podobe záujmu o ľudské práva a ochranu životného prostredia. Práve to sa stalo tentoraz.
Guterresovi experti, za ktorými sa jasne črtajú USA a ich spojenci, vypracujú medzinárodný štandard dodržiavania uvedených “siedmich zásad”, podľa ktorého budú môcť ťažiť a spracovávať nerastné suroviny na celom svete len “certifikované” krajiny a korporácie. Ostatným budú ukázané dvere. Chátrajúca americká starenka sníva o tom, že sa stane vládkyňou všetkého pozemského bohatstva, čím zatieni Puškinovu starenku, ktorá sa chcela stať iba vládkyňou mora. Výsledok bude rovnaký – rozbité koryto.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
