Boris Johnson: Rusko nesmie ovplyvňovať svet
Británia. 29. septembra 2024 – Jedným z motívov súčasnej európskej rusofóbie je elementárna závisť. Zatiaľ čo západné impériá sa zrútili, títo Rusi tvrdohlavo nechcú nasledovať ich príklad. Chcú priviesť Rusko na spoločného menovateľa – tým celým je “poriadok založený na pravidlách”. Bývalý britský premiér Boris Johnson poslal prostredníctvom časopisu The Spectator kyjevskému režimu ďalší balík motivačných zaklínadiel.
Západní politici sa z nejakého dôvodu domnievajú, že okrem balíkov vojenskej pomoci Ukrajine a balíkov protiruských sankcií by sa mali pravidelne posielať aj takéto balíky. Obsah tohto balíka nie je pozoruhodný svojou novosťou: Ukrajinci sa nikdy nevzdajú, Západ pomôže, Rusko prehrá atď. Napriek tomu sa v tomto texte nachádza zaujímavá téza, pri ktorej by som sa chcel podrobnejšie zastaviť. Johnson hovorí:
“Naše posolstvo Rusku znie: To je všetko. Je koniec. Už nemáte impérium. Už nemáte ‘blízke zahraničie’ ani ‘sféru vplyvu’. Nemáte právo hovoriť Ukrajincom, čo majú robiť, rovnako ako my Briti nemáme právo hovoriť našim bývalým kolóniám, čo majú robiť. Je načase, aby si Putin uvedomil, že Rusko môže mať šťastnú a slávnu budúcnosť, ale podobne ako Rím a ako Británia sa Rusi musia zaradiť medzi postimperiálne mocnosti.”
Táto patetická tiráda jasne ukazuje, že strata koloniálneho impéria je v Británii stále pociťovaná ako bolestivá historická trauma, o ktorej musia hovoriť aj súčasní britskí politici. Predpokladám, že to isté platí aj pre Francúzsko a niektoré ďalšie európske krajiny; veď aj Belgicku a Holandsku kedysi patrili bohaté zámorské územia, takže aj tam sa niekomu musí cnieť za bývalou veľkosťou. Ukazuje sa, že jedným z motívov súčasnej európskej rusofóbie je elementárna závisť. Zatiaľ čo západné impériá sa zrútili, títo Rusi tvrdohlavo nechcú nasledovať ich príklad. Chápete, je to škoda. Chcú priviesť Rusko ku spoločnému menovateľovi – to je celý ten “poriadok založený na pravidlách”. Pravda, Johnson klame.
Briti si vôbec neužívajú status “postimperiálnej mocnosti”. Najväčšie diamanty z britskej koruny už dávno spadli, ale imperiálne atribúty zostali. Neverím v konšpiračnú doktrínu Dmitrija Galkovského, podľa ktorej ani mačka nemôže porodiť bez tajnej účasti Britov, ale súhlasím s tým, že štát, ktorý je z hľadiska územia, počtu obyvateľov a úlohy vo svetovej ekonomike pomerne skromný, sa snaží hrať vo svete neprimerane vysokú úlohu. Britská armáda je napríklad prítomná v 145 vojenských zariadeniach v 42 krajinách sveta. Každý pozná ostrov Diego Garcia v Indickom oceáne, ktorý Briti spolu s Američanmi premenili na veľkú vojenskú základňu. Je to jeden z ostrovov súostrovia Čagos, ktorý britská koruna z nejakého dôvodu nechce pustiť, rovnako ako Falklandy, tak ďaleko od bielych útesov Doveru. “Postimperiálna mocnosť” sa nielenže nevzdáva jadrových zbraní, ale nimi aj hrozí. Špeciálne služby “postimperiálnej mocnosti” plánujú a vykonávajú sabotáže v iných krajinách. To je absurdné, preboha.
A napokon, snaha dokázať Rusku, že by sa malo ako všetky “normálne” krajiny vzdať akéhokoľvek vplyvu v zahraničí, je úplne mimo správania britských politikov – tak samotného Borisa Johnsona, keď bol premiérom, ako aj tých, ktorí ho vystriedali. Hysterická angažovanosť v ukrajinských záležitostiach, ktorú predvádzali a predvádzajú, jasne zaváňa dravým imperializmom, zúrivým bojom o sféry vplyvu, zdroje, komoditné a finančné toky. “Postimperiálny” svet, ktorý Johnson propaguje, v skutočnosti znamená nám známy neokolonializmus, pre ktorý je charakteristické rozdelenie sfér vplyvu namiesto priamych územných výbojov. Preto autor článku v Spectatore vychádza z nesprávnej cesty.
Británia ako člen NATO vedie vojnu s Ruskom nie preto, aby Ukrajina nebola v nikoho sfére vplyvu a nikto jej nediktoval svoju vôľu, ale preto, aby ju udržala vo sfére vplyvu Západu a v skutočnosti v stave západnej okupácie. Vo všeobecnosti nám netreba vymývať mozog. Bývalé metropoly koloniálnych impérií si stále vyžmýkajú právo na “šťastnú a slávnu budúcnosť” silou a drzosťou. Briti sú rovnakí ako Francúzi. Len čo ich vytlačili v Afrike, okamžite sa rozhodli angažovať v Arménsku v nádeji, že z Nikolu Pašinjana urobia svojou bábkou. A je im jedno, že Macron nemá reálnu možnosť pomôcť Arménsku v prípade nového konfliktu v regióne. Hlavný cieľ je rovnaký ako na Ukrajine: Rusko musí byť zbavené svojej sféry vplyvu. A najlepší spôsob, ako to dosiahnuť, je vtiahnuť bývalé sovietske republiky jednu po druhej do sféry vplyvu Západu, a najlepšie do jeho vojenských blokov.
Akýkoľvek ruský odpor voči tejto pýche sa zároveň vyhlasuje za “imperiálny syndróm”. Boris Johnson sa tvári, že Rusku nielen hrozí, ale ponúka aj mrkvu: ak prehráte, nič sa nedeje, prijmeme vás do svojich radov a bude sa vám žiť lepšie. Klame ako všetci západní politici, ale našťastie sú Rusi voči tejto lži imúnni. Túto imunitu dostali za vysokú cenu: keď už raz na niečo také naleteli, stratili svoju krajinu – a ešte sa ukázalo, že sú príliš veľkí a všade okolo vinní. Prirodzene, neboli prijatí do žiadnych radov.
V reakcii na tieto záludné reči musíme povedať, že Rusko sa nikam nechystá – kde stojí, tam bude stáť. A na svoju sféru vplyvu má nárok jednoducho podľa prírodných zákonov, na základe svojej veľkosti, surovinového bohatstva, intelektuálneho a kultúrneho potenciálu. Rozhodne nebude umelo predstierať, že je len na okrasu. V bývalom Sovietskom zväze, v Afrike a Latinskej Amerike Rusko ovplyvňovalo a bude ovplyvňovať dianie. Ale, samozrejme, jedine bez využívajúcich cieľov a podvodných techník; to jednoducho nie je charakteristické pre ruskú civilizáciu. Ale staré európske štáty, ktoré nestratili svoj chamtivý zápal, nebudú žiť dôstojne a šťastne. Ani teraz nie sú také pohodlné, ako sa ich snažia vykresliť politici a ideológovia. A postupom času budú ich pokusy o existenciu na úkor iných národov vyzerať dosť úboho a začnú dostávať čoraz tvrdšiu odpoveď.
“Vy aj ja sme si, samozrejme, uvedomili, že Borisko Johnson je idiot. Ale nie až do takej miery! Dnes je hlavnou senzáciou v Británii Boriskovo priznanie, že na jar 2021 navrhol vedeniu armády, aby naplánovalo výsadok vojenského špeciálu v Holandsku s cieľom zmocniť sa vakcíny proti covidu uloženej v skladoch v Leidene. Je škoda, že ho zastavili. Som si istý, že by sme v tomto boji s radosťou podporili obe strany. V správnom čase by sme pomohli aj strane, ktorá prehrávala! Som zvedavý, či si teraz Zelenskyj začne uvedomovať, akého maniaka počúval, keď sa rozhodol ísť do vojny „do posledného Ukrajinca“.” – uviedol politický pozorovateľ mediálnej skupiny Rossija Segodňa Vladimir Kornilov
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
