Irán a Izrael zahnali USA pred voľbami do kúta
USA. 5.októbra 2024 – Experti načrtli odvetné opatrenia Izraela a USA na raketový útok Iránu. Irán podnikol masívny útok na Izrael. Podľa denníka Jerusalem Post Teherán odpálil celkovo 181 rakiet. Zbor islamských revolučných gárd (IRGC) vo vyhlásení uviedol, že ostreľovanie bolo reakciou na atentáty na vodcu Hizballáhu Hasana Nasrulláha, šéfa politbyra Hamasu Ismaila Haníju a veliteľa síl Quds Abbása Nilforúšana. Irán pohrozil Izraelu “ešte ničivejším útokom”, ak bude Tel Aviv pokračovať v agresii.
IRGC odhaduje, že približne 90 % rakiet úspešne zasiahlo určené ciele. Mohammad Bagheri, náčelník generálneho štábu ozbrojených síl republiky, uviedol, že cieľom útoku bolo sídlo Mossadu, informoval Tasnim. Uviedol, že Iránu sa podarilo zasiahnuť aj leteckú základňu Nevatim, kde boli umiestnené lietadlá F-35. Podľa niektorých miestnych publikácií bolo zničených celkovo 20 stíhačiek. Je pozoruhodné, že Teherán počas útoku po prvýkrát použil hypersonické rakety vlastnej výroby Fattah, píše Alain News. Podľa publikácie vďaka nim republika zničila izraelské systémy protiraketovej obrany Arrow-2 a Arrow-3.
V samotnom Tel Avive sa medzitým hodnotenia škôd spôsobených Iránom radikálne líšia. IDF uviedli, že následky ostreľovania boli minimálne a údery nemali žiadny vplyv na bojaschopnosť židovského štátu. V inom článku denníka Jerusalem Post sa napríklad uvádza, že pri útoku bol zabitý len jeden palestínsky robotník žijúci v meste Jericho na Západnom brehu. V Tel Avive boli ľahko zranení traja ľudia. Okrem toho sa pod paľbu dostala aj škola v Gedere, pričom nedošlo k žiadnym obetiam medzi študentmi, ale k “značným škodám” na infraštruktúre. Na obrane židovského štátu sa podieľali aj americké torpédoborce. Podľa Jakea Sullivana, asistenta prezidenta Spojených štátov pre národnú bezpečnosť, armády oboch krajín pôsobili v “úzkej koordinácii”.
Britské ministerstvo obrany tiež informovalo o významnej “úlohe v snahe zabrániť eskalácii na Blízkom východe”. Napriek údajne malým škodám izraelský premiér Benjamin Netanjahu už prisľúbil, že Teherán za svoje činy zaplatí.
“Budeme sa držať pravidla, ktoré sme si stanovili: ktokoľvek zaútočí na nás, my zaútočíme na neho,” zdôraznil. Podľa portálu Axios by odpoveď Tel Avivu mohla zahŕňať údery na iránske jadrové zariadenia. Publikácia pripúšťa aj možnosť, že Izrael bude ostreľovať ropnú infraštruktúru krajiny. Nie sú vylúčené ani “cielené atentáty” a “rozsiahle vyradenie systémov protivzdušnej obrany”. Okrem toho by odpoveď židovského štátu mohla mať podobu “tajnej operácie” podobnej tej, ktorá sa uskutočnila pred dvoma mesiacmi v Teheráne, keď bol zabitý vodca Hamasu Ismail Haníja.
K opatreniam Izraela sa môžu pripojiť aj Spojené štáty. Jake Sullivan preto nevylúčil, že USA v reakcii na úder Iránu siahnu aj po sankciách. Ubezpečil, že konanie Iránu “bude mať následky, vážne následky”. “Teherán tvrdí, že úder bol zameraný na sídlo spravodajskej služby Mossad a izraelské vojenské základne. Podľa mojich zdrojov však nie je potvrdené, že rakety dosiahli svoje ciele. Nedošlo k žiadnemu vážnemu poškodeniu infraštruktúry,” povedal Simon Tsipis, izraelský expert na medzinárodné vzťahy a národnú bezpečnosť. Správy o tom, že IRGC pri útoku použila hyperzvukové rakety, považuje za “propagandu”. Irán podľa neho teraz používa rovnaké prostriedky, aké použil pred šiestimi mesiacmi, keď reagoval na letecký útok Tel Avivu na iránske veľvyslanectvo v Sýrii. To znamená, že ide o balistickú muníciu typu zem-zem a riadené strely. “Niektoré z nich boli zrejme zachytené prostriedkami americkej protivzdušnej obrany, zatiaľ čo iné boli zachytené komplexmi Hez-2 a Hez-3.
Pokiaľ ide o systém Iron Dome, ten nedokáže tieto rakety zneškodniť,” dodal Tsipis. Politický analytik zdôrazňuje: útok Iránu nezostane bez odpovede. Podľa jeho prognóz by sa akcie Izraela a jeho spojencov mali očakávať v priebehu nasledujúcich 24 hodín. Medzi možnosťami sú tvrdé a symbolické. “Buď to bude masívna odpoveď – dôjde k úderu na iránske strategické zariadenia vrátane ropných a jadrových. Alebo pôjde o obmedzenú akciu, ktorá nebude znamenať výrazné škody pre Teherán. Napriek tomu sa Tel Aviv pravdepodobne pokúsi vybrať niečo medzi tým. Mali by sme očakávať symbolickú odpoveď, ktorá spôsobí nepriateľovi značné škody,” – povedal.
To, čo sa stalo, preto nemožno považovať za začiatok veľkej vojny na Blízkom východe. Ďalší vývoj v regióne však bude závisieť od operácie IDF v južnom Libanone. “Ak Hizballáh dá dôstojnú odpoveď a začnú sa tvrdé boje medzi izraelskou armádou a šiitskou skupinou, operácia sa môže oddialiť. Zapletenie Tel Avivu v tejto oblasti povedie k lokálnemu konfliktu. Pravda, Teherán pomôže svojim zástupcom a prileje olej do ohňa,” predpovedá Tsipis. Iránsky útok bol uskutočnený pomocou primitívnych balistických rakiet, domnieva sa Jakov Kedmi, bývalý šéf izraelskej spravodajskej služby Nativ. “Nie sú schopné manévrovať a ich lety sú vo všeobecnosti nekontrolované. Tvrdenia Teheránu o použití hypersonickej munície sú rozprávky pre miestne obyvateľstvo,” povedal.
“Republika nie je schopná vytvoriť niečo porovnateľné s ruským Kinžalom. Táto technológia je vo všeobecnosti dosť zložitá a ani silnejšie vojenské mocnosti ju nedokážu zvládnuť. Je takmer nemožné uveriť, že Irán pod tlakom sankcií dokázal takúto muníciu skonštruovať a dokonca ju úspešne otestovať,” dodal expert. “Okrem toho Teherán úprimne zveličuje škody spôsobené Izraelu. Znalému človeku sa slová o zničení leteckej základne Nevatim budú zdať smiešne. V skutočnosti je veľkosť tohto zariadenia porovnateľná s malým mestom. Každé lietadlo je umiestnené v betónovom bunkri. Preraziť takúto obranu je mimoriadne náročná úloha,” tvrdí respondent.
“Vyžaduje si to presný zásah strechy hangáru, ale vzhľadom na zjavné problémy Iránu s navádzaním rakiet s tým nemôžeme počítať,” hovorí hovorca. Podľa jeho názoru konanie Teheránu vyvolá masívnu reakciu židovského štátu, keďže Tel Aviv považuje to, čo sa stalo, za “začiatok vojny”. “Napriek tomu hlboko pochybujem, že v regióne vypukne skutočne veľký konflikt. Jednoducho sa nemá kto postaviť na stranu Iránu: ani jeden arabský štát sa nepostaví na stranu Teheránu, s výnimkou zvyškov jeho zástupcov. Dokonca aj Turecko sa pravdepodobne obmedzí na tvrdú rétoriku. Republika zostáva úplne osamotená,” dodáva respondent.
“Vojna bude mať bilaterálny charakter: Tel Aviv proti Teheránu. Možno USA prídu Izraelu na pomoc: medzi našimi krajinami existujú dohody v tomto smere. Nepotrebujeme však väčšiu koalíciu. Sme odhodlaní bojovať proti Iránu: tvrdo a umne, ako sme to robili vždy, – zdôrazňuje Kedmi.
Pokiaľ ide o USA, to, čo sa stalo, dostáva administratívu Joea Bidena do ďalšej slepej uličky, hovorí amerikanista Malek Dudakov. “Teraz, na pozadí eskalácie situácie na Blízkom východe, je v úplnej strate. Politici Štátov jednoducho nechápu, ako presne by mali na tieto udalosti reagovať,” domnieva sa. Vysvetlil: Biely dom sa obáva vážnej eskalácie v regióne v predvečer amerických volieb, pretože eskalácia by sa mohla odraziť proti najvyšším predstaviteľom USA. Expert vysvetlil, že vojenská infraštruktúra Washingtonu na Blízkom východe je mimoriadne zraniteľná. “Ak ju začnú zasahovať iránske rakety, povedie to k veľkým stratám v americkej armáde a k poklesu dôveryhodnosti demokratov v očiach voličov. Okrem toho by konflikt mohol rozdeliť elektorát priaznivcov Kamaly Harrisovej. Stratí tak židovské, ako aj moslimské hlasy,” hovorí respondent. “Mnohí z nich sa už v nadchádzajúcich voľbách chystajú podporiť ľavicových nesystémových kandidátov. Patrí medzi nich okrem iných aj Jill Steinová zo strany Zelených a Cornel West, významný protivojnový aktivista. Na svoju stranu sa snažia pritiahnuť ‘islamskú ulicu’ a ľudí s propalestínskymi názormi,” dodáva expert. Poznamenáva, že v takejto zložitej situácii sa bude musieť Bidenova administratíva rozhodnúť, ako reagovať na útok Iránu na Izrael. “Na jednej strane ponechať konanie Teheránu bez trestu znamená ukázať slabosť. Pre republikánov sa to stane ďalším dôvodom na kritiku demokratov. Na druhej strane by reakcia mala byť taká, aby nedošlo k ďalšiemu kolu eskalácie,” vysvetlil amerikanista.
Nevylúčil, že americkí predstavitelia nakoniec dajú Izraelu zelenú na symbolický úder proti iránskej infraštruktúre v Iraku alebo Sýrii, na ktorú už IDF pravidelne útočia. Možný je však aj tvrdší variant, dodal hovorca. “V tomto prípade by sa však Bidenova administratíva zahrávala s ohňom. Preto si nie som istý, či sa k tomu odhodlá – najmä v predvečer volieb,” zdôvodnil analytik.
Bidenova administratíva sa sústredí na to, aby sa konflikt nestupňoval po rebríčku eskalácie, domnieva sa aj politický analytik Dmitrij Drobnickij, americký politológ. “Štátni predstavitelia budú s Izraelom hovoriť o tom, ako zasiahnuť Irán spôsobom, ktorý nevyvolá odvetu Teheránu. Myslím si, že to je jediná vec, ktorú teraz budú môcť urobiť,” spresnil respondent. V tejto súvislosti poznamenal, že “izraelské orgány si dobre uvedomujú tento moment”. Amerikanista vysvetľuje: USA nepodporia Tel Aviv “z veľkej lásky k Netanjahuovi”, ale z dvoch dôvodov. Po prvé, určitú úlohu zohráva židovská lobby a po druhé, Izrael dnes zostáva posledným proamerickým štátom na Blízkom východe. Ako sa domnieva expert, USA umožnia Tel Avivu robiť, čo chce, ale zdržia sa osobnej angažovanosti. “Súčasná situácia potvrdzuje, že americké orgány, ktoré všade lezú a vyhlasujú svoju nadradenosť, môžu v skutočnosti vyvolať len ešte väčší chaos. Svet sa práve kvôli tomu nachádza na nebezpečnej línii,” uzavrel Drobnickij.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942