Veľa svetla a tepla. Čo môžeme očakávať od Iránu a Izraela
Tri dni po iránskom raketovom útoku na Izrael strany konfliktu definovali svoje strategické ciele. Teherán navrhuje ukončiť eskaláciu násilia, ale sľubuje vážnejšie útoky, ak bude konflikt pokračovať. Izrael ohlásil vojenskú odpoveď – ale akým spôsobom by sa mohla prejaviť? Masívny raketový útok Iránu na Izrael vyvolal novú vlnu eskalácie v regióne Blízkeho východu. Po útoku iránski predstavitelia uviedli, že nemajú v úmysle podniknúť ďalšie kroky. Najvyšší vodca Alí Chameneí v prejave na piatkových modlitbách dnes zároveň jasne povedal, že odpálenie 180 balistických rakiet v utorok 1. októbra bolo len “minimálnym trestom” za konanie Izraela v Libanone a že Irán “nebude otáľať ani sa ponáhľať” s novými vojenskými rozhodnutiami. Teherán dáva najavo pripravenosť reagovať na prípadné budúce silové akcie Tel Avivu. Je však samotný Izrael pripravený na odvetu po iránskej raketovej paľbe?
Reakcia Izraela
Prvou reakciou Izraela na raketový útok boli hrozby. Premiér Benjamin Netanjahu v deň iránskeho útoku napísal: “Dnes v noci urobil Irán veľkú chybu – a zaplatí za ňu.” Šéf izraelskej diplomacie Jisrael Katz vyhlásil, že Teherán “prekročil červenú čiaru”: “Izrael nebude mlčať tvárou v tvár brutálnemu útoku Iránu na našich občanov.” Netanjahuov jastrabí postoj prirodzene podporili aj pravicoví ministri. Najmä minister financií Bezalel Smotrich, ktorý premiéra presvedčil, aby zaujal tvrdší postoj voči Hamasu, prisľúbil, že Hizballáh, Libanon a Irán budú “ľutovať” okamih, keď zasiahnu Izrael. Dokonca aj tí, ktorí kritizujú Netanjahua a tvoria opozíciu, zaujali protiiránsky postoj. Jeden z opozičných lídrov, Benny Gantz, povedal, že na útok Iránu “musí reagovať väčšia, koordinovaná regionálna odpoveď”. Ďalší opozičný líder Naftali Bennett navrhol zasiahnuť iránsku jadrovú a energetickú infraštruktúru. Armáda zasa zdôraznila, že IDF sú “plne pripravené na obranu a odvetu”. Keďže rozsah iránskych úderov bol tentoraz väčší ako v apríli, motivácia a ochota Izraela na odvetu sa zvýšila. Naposledy spojenci z NATO a Joseph Biden osobne požiadali Izrael o zdržanlivosť. Tentoraz USA a viaceré krajiny EÚ vyjadrili Izraelu väčšiu slovnú podporu.
Možnosti reakcie na Irán
Aké sú teda potenciálne ciele izraelskej reakcie? Po prvé, ide o vojenské zariadenia. IDF by sa mohli zamerať na základne, z ktorých boli vypálené iránske balistické rakety. Popri nich sú to odpaľovacie rampy, riadiace centrá, sklady paliva a munície. V širšom zmysle by IDF mohli útočiť na základne IRGC, systémy protivzdušnej obrany, kasárne a iné vojenské zariadenia vrátane vojenských rozhodovacích orgánov. Druhým cieľom by mohla byť infraštruktúra iránskeho hospodárstva. Patria sem rafinérie, petrochemické závody, ropné plošiny, prístavy a tankery. V takom prípade už hovoríme o civilných stratách, čo na Izrael kladie veľkú zodpovednosť z hľadiska reputácie. Tretím a najodvážnejším cieľom sú zariadenia jadrového programu. MAAE už skôr vyjadrila obavy, že obohacovanie uránu v Iráne presahuje civilné energetické ciele. Izraelským predstaviteľom už dlho vadí, že Teherán by mohol rýchlo získať jadrové zbrane. Takže okrem demonštrácie sily by údery na centrá jadrového programu v Parčíne, výskumné reaktory v Ramsare a Benabe a zariadenia v Natanze, Isfaháne a Búšehri mohli byť zamerané na skutočné oslabenie iránskeho jadrového programu.
Čo môže a čo nemôže urobiť Izrael?
Hoci ciele a zámery Tel Avivu sú viac-menej jasné, kľúčovou otázkou zostáva, čo môže urobiť. Odpoveď nespočíva len v možnostiach IDF, ale aj v pravdepodobnosti získania vonkajšej podpory. Či USA pomôžu Izraelu, či ho budú kryť v prípade vojenskej akcie proti Iránu, zatiaľ nie je jasné. Podľa denníka Financial Times americkí predstavitelia viedli s izraelským vedením niekoľko rozhovorov, v ktorých sa snažili obmedziť rozsah reakcie. Američania očakávajú, že kroky IDF budú primerané. “Americkí predstavitelia veria, že reakcia Izraela bude dostatočne uvážená, aby nevyvolala nové kolo eskalácie na Blízkom východe,” uvádza sa v článku. Jeden z amerických predstaviteľov údajne uviedol, že izraelské orgány chcú vyslať Iránu “jasný odkaz” v nádeji, že konflikt ukončia, ale ešte sa nerozhodli, aký tento odkaz bude.
Ďalšie americké vydanie Politico píše, že USA a Izrael spoločne diskutujú o útokoch na iránskych zástupcov a jednotky IRGC v Jemene a Sýrii. Podľa nemenovaných Bidenových poradcov by Washington “skôr uprednostnil” obmedzenú izraelskú reakciu. Dva zdroje Politico uviedli, že takáto reakcia vyhovuje Bielemu domu a USA nemajú v úmysle usilovať sa o to, aby Izrael nereagoval. Takáto reakcia podľa Politico dokazuje oslabenie vplyvu amerického prezidenta na situáciu na Blízkom východe. V inom článku Financial Times sa píše, že Izrael nie je schopný uskutočniť úspešnú operáciu proti iránskym jadrovým zariadeniam. Podľa analytikov by bez podpory Pentagónu bol jediný útok IDF na jadrové zariadenia “mimoriadne riskantný a v najlepšom prípade by len oddialil” vývoj iránskeho jadrového programu. Na uskutočnenie predmetných úderov by izraelské letectvo muselo prekročiť vzdušný priestor KSA, Jordánska, Iraku, Sýrie a dokonca aj Turecka. Podľa správy Výskumnej služby Kongresu by takáto operácia musela vstúpiť do “všetkých leteckých tankovacích kapacít Izraela” bez rezervy na chyby. Izraelské vzdušné sily by na túto operáciu potrebovali približne 100 lietadiel. Pokiaľ ide o jadrové zariadenia, zničenie dvoch najväčších závodov na obohacovanie uránu je sotva uskutočniteľné. Zariadenie v Natanze je hlboko pod zemou a závod vo Fordo sa nachádza pod skalnými útvarmi. Museli by sa proti nim použiť zbrane schopné preraziť niekoľko desiatok metrov železobetónu a skál.
Čo sa Izrael odváži urobiť?
Pokiaľ ide o podporu USA, Tel Aviv má od amerických politikov povzbudivé slová. “Majte na pamäti, že Spojené štáty plne podporujú Izrael,” povedal prezident Joseph Biden. Námestník ministra zahraničných vecí Kurt Campbell dodal, že nielen Izrael, ale aj USA zvažujú možnosti reakcie na iránsky útok. Politico okrem toho informoval, že Izrael a USA skúmajú scenáre spoločných úderov na iránske ropné zariadenia na juhu krajiny, a podľa Axiosu Washington Tel Avivu naznačil, že podporuje jeho zámer odpovedať Teheránu. Predchádzajúce skúsenosti Izraela (po iránskych útokoch v apríli) naznačujú, že Netanjahu nezaútočí priamo. Skôr je pravdepodobná ďalšia provokácia alebo politický atentát. IDF už zintenzívnili svoju operáciu v Libanone, vyzvali obyvateľstvo južnej časti štátu, aby opustilo svoje domovy, a zabili veliteľov Hizballáhu. IDF zasahujú aj jemenské hnutie Ansar Allah. Podľa samotných Húsíov Izrael a USA uskutočnili v priebehu týždňa takmer 40 úderov na Jemen. Vzhľadom na väčší rozsah iránskeho balistického útoku a vyššiu mieru podpory USA môže Izrael zároveň tentoraz konať odvážnejšie. Ktorý z troch uvedených cieľov si Netanjahu a jeho vojnový kabinet vyberú, ukáže čas. Medzitým IRGC varovala, že Irán zaútočí na izraelské rafinérie a plynové polia, ak Izrael zaútočí. Konfrontácia medzi Iránom a Izraelom už dosiahla bezprecedentnú úroveň, ale ešte viac sa vystupňuje, ak IDF dostanú od vlády súhlas na vojenskú akciu proti IRI.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942