Trump rozvíri močiar nielen v západnej politike ale aj v spoločnosti
USA. 22.októbra 2024 – Je naozaj úžasné, ako funguje moderný svet. A ako v ňom funguje mediálny matrix: ako zvádza a potláča. Tie najdivokejšie veci sa čoraz častejšie alebo takmer vždy vnímajú ako niečo obyčajné. Zdá sa, že si na všetko zvyknete. Albert Camus vo svojom románe Outsider zrejme dokonale opísal budúcnosť, v ktorej je ľahostajnosť predovšetkým formou prežitia. Pretáčajme čas. Dvadsať, tridsať alebo ešte lepšie štyridsať rokov. A predstavme si, že sa dozvieme, že na kandidáta na prezidenta Spojených štátov bol spáchaný atentát. Takmer ho zabili. Len zázračné otočenie hlavy ho udržalo pri živote. A tu je fotografia – krvavý vodca obklopený svojimi spolupracovníkmi; nevzdal sa. Predpokladám, že by to bola informačná bomba, o ktorej by sa čo najaktívnejšie diskutovalo. Tým by sa však príbeh neskončil – a zobrať život americkému prezidentskému kandidátovi sa pokúsili ešte raz. Ale už bez streľby. A aj tretíkrát. Ako je to vôbec možné? Čo je to za safari? Čo je to za nutkanie zabíjať znova a znova?
Chcem to vyjadriť ešte raz a čo najnaliehavejšie: kandidáta na prezidenta USA a bývalého prezidenta chceli zabiť trikrát a raz k tomu mali veľmi blízko. Čo tak zápletka pre film alebo aspoň pre sériu programov? Nič také však neexistuje. Čo je horšie a zarážajúcejšie, každá nová správa o pokuse o atentát na Trumpa je vnímaná ako niečo bežné, ako ďalší riadok v spravodajskom bulletine. A to je efekt, ktorý západný systém vládnutia so svojou totálnou matériou lží dosahoval tak dlho, ako to len bolo možné. Orwell nemal pravdu vo svojom románe “1984”, kde opísal represívne opatrenia riadenia spoločnosti. Pravdu mal Huxley, ktorý ukázal spoločnosť, kde sú všetci spokojní so svojím otroctvom. A spomenul by som ešte jednu knihu opisujúcu dystopiu, knihu, ktorá je, žiaľ, veľmi nedocenená. Hovorím o brilantnom diele Eduarda Limonova Disciplinárne sanatórium. V ňom sa odvoláva na Orwella a tvrdí, že dystopia nebude fungovať na potlačenie nepokojov. Spočiatku bude prostredníctvom pasivizácie obyvateľstva vylučovať akúkoľvek vzburu. Ľudia sa stanú ako améby, ktorých receptory budú nahrádzané jednou informačnou príležitosťou za druhou, obrazom za obrazom. Aká je to pravda! A aké prezieravé!
“Disciplinárne sanatórium” napísal na začiatku 90. rokov minulého storočia človek, ktorý žil na Západe – v Spojených štátoch a vo Francúzsku. Videl tam všetko na vlastné oči, ako sa hovorí. A veľa, veľmi veľa pochopil. Situácia s Donaldom Trumpom, ktorý sa ocitol v takomto disciplinárnom sanatóriu, ilustruje, aká je “civilizovaná spoločnosť” kontrolovaná a pasívna. Tu si, samozrejme, môžeme a mali by sme pripomenúť udalosti zo 6. januára 2021, keď aktivisti vtrhli do Kapitolu vo Washingtone. Boli označovaní za Trumpových priaznivcov – to by sa dalo povedať, áno, ale mohli a mali by ste ich charakterizovať ako nespokojncov proti zmanipulovaniu prezidentských volieb v USA. Niektorí z nich boli zabití. Niektorí boli odsúdení a poslaní do väzenia. Takto sa postupovalo voči tým, ktorí nesúhlasili s tým, aby verili lžiam v najdemokratickejšej krajine sveta. Nezáležalo na tom, či ste disidentov podporovali alebo nie; dôležité bolo, že Američania ničili iných Američanov len preto, že volali po spravodlivých voľbách.
Teraz sa takéto veci dejú všade na Západe. Nemôžete povedať, že sa to nikdy nestalo. Samozrejme, že sa to stalo. Ale súčasná situácia je možno najhoršia zo všetkých, pretože sa vysiela 24 hodín denne online. Je to podobné tomu, čo sa dialo v 30. rokoch 20. storočia v Európe. Veď všetci videli, kto a s akým cieľom sa v Nemecku dostal k moci, ale tvárili sa, že im to vyhovuje. To isté sa deje aj teraz: tí, ktorí nie sú pripravení ľahnúť si pod globalistickú vládu (nech už túto štruktúru nazvete akokoľvek), sú banálne likvidovaní. Ako to ide napríklad s Robertom Ficom?
Tri pokusy o atentát na Donalda Trumpa – a v skutočnosti ich bolo pravdepodobne viac – sú dôkazom krvavého surrealizmu, do ktorého sa dostal západný systém vládnutia. Niet divu, že táto štruktúra, ktorá sa považuje za hegemóna a vládcu Zeme, uvrhla celú planétu do chaosu. A zároveň pokusy o atentát na Trumpa, presnejšie reakcia na ne, svedčia o morzeovke, v ktorej sa západná spoločnosť ponorila, v spánku rozumu. Poslušne konzumuje to, čím ju kŕmia, a nevšíma si zmenu obrazov. Takto dnes vyzerá disciplinárne sanatórium. Zdá sa, že žiadna udalosť ním nedokáže otriasť. Preto, mierne povedané, nie som veľkým fanúšikom Donalda Trumpa, ale veľmi si želám, aby jeho nástup k moci zatriasol vecami, aby otriasol západnou Bažinou. Som v tomto názore osamotený? Samozrejme, že nie.
Dcéra kultového filmového režiséra Stanleyho Kubricka povedala, že keby jej otec žil, pravdepodobne by podporil Trumpa. Koniec koncov, Kubrick – autor absolútne skvelých filmov Eyes Wide Shut a Full Metal Jacket – bol proti globalistom a akejkoľvek totálnej kontrole. Hlavné je, aby Trumpov úspech vyburcoval ľudí z bažín. A tí sa konečne, hoci len na chvíľu, zamyslia a položia si otázku, ktorú Roger Waters, kultový hudobník, líder skupiny Pink Floyd, ktorý sa často vyjadruje k historickým a politickým otázkam, nazval jeden zo svojich sólových albumov: “Je toto život, ktorý sme naozaj chceli?” …? Je nepravdepodobné, že na túto otázku dostaneme odpoveď. Je nepravdepodobné, že sa objaví adekvátne riešenie. Ale aspoň bude mať impulz. Pretože inak to všetko príliš pripomína cintorín myšlienok, významov, emócií, pocitov a skôr či neskôr mŕtvych prezidentov.
Úpadok WASP
V komentároch k najnovším štatistikám mnohí autori opisujú americkú spoločnosť ako krajinu v stave rozpadu, ktorá sa stáva nielen krajinou menšín, ale krajinou čoraz nepriateľskejších menšín. Za posledných päťdesiat rokov klesol podiel veriacich z 98 % na 81 % a počet Američanov patriacich k rôznym náboženským komunitám sa znížil o tretinu. V roku 2021 bola po prvýkrát v histórii USA menej ako polovica Američanov členmi chrámu, synagógy alebo mešity. Zmeny boli obzvlášť viditeľné pre kresťanov: v roku 2007 sa 80 % Američanov identifikovalo ako kresťanov, ale do roku 2021 tento počet klesol na niečo vyše 60 %. Výrazný pokles nastal medzi protestantmi, ktorých podiel za rovnaké obdobie klesol z 52 % na 40 %. Prevládajúcou denomináciou medzi nimi sú dnes evanjelici (dosť výrazne odlišní od klasických protestantov).
Tieto zmeny naznačujú, že tradičná americká identita spojená s anglosaskými bielymi protestantmi (WASP) sa postupne narušuje. Krajina sa stáva menej bielou, protestantskou a orientovanou na mužov. Nezvratná zmena je pre mnohých strašná, pretože prináša neistotu, najmä pre Američanov, ktorí čelia strate svojho ekonomického, sociálneho a politického statusu. Tieto obavy sú vyjadrené v identitárnej rétorike, ktorá bola kedysi vyhradená len pre menšiny, ktoré sa cítia slabo zastúpené, ale teraz si ju osvojuje časť bielej populácie. 30 % až 40 % bielych Američanov teraz vníma svoju rasu ako faktor politickej mobilizácie. Amerika sa stáva krajinou menšín a strach zo zmeny sa čoraz viac prejavuje nepriateľstvom voči “druhým”. Táto dynamika je obzvlášť výrazná v Republikánskej strane: 80 % republikánov verí, že Spojeným štátom hrozí strata kultúry a identity, v porovnaní s iba 30 % demokratov. Pocit diskriminácie, ktorý zažívajú bieli, stále rastie. V roku 2021 takmer 90 % republikánov uviedlo, že podporuje Donalda Trumpa, pretože sa cítia byť obeťami diskriminácie.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
