“Beda porazeným”. Pre západnú Európu je to, čo sa deje, vážny šok
USA, 9. novembra 2024 – Čo znamená Trumpovo víťazstvo pre zvyšok sveta? Za “nového” Trumpa Američania určite nebudú môcť viac míňať na podplácanie ostatných krajín sveta, budú dávať ešte menej a žiadať ešte razantnejšie. Zároveň budú môcť byť kreatívnejší v tom, ako ich štát prežije a bude sa rozvíjať. Pre medzinárodnú politiku znamená víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA zvýšenú pravdepodobnosť menších kríz a otrasov, ale zníženú pravdepodobnosť všeobecnej vojny a dramatického výsledku pre celé ľudstvo. Čo je dobrá správa, pretože postavenie USA vo svete je len o sebe zdrojom problémov pre zvyšok sveta. A tak sú menšie otrasy nevyhnutné.
Podľa názoru drvivej väčšiny pozorovateľov môže byť priamy vojenský stret medzi Ruskom a USA v súčasnosti výsledkom nie úmyslu, ale tragickej zhody okolností a obyčajnej ľudskej hlúposti. S demokratmi v Bielom dome, ktorých väčšina lídrov pochádza z éry totálnej dominancie USA v 90. rokoch, by bola pravdepodobnosť, že sa tá vo Washingtone prejaví, oveľa vyššia. Jednoducho na základe ich pôvodu a životných skúseností. Napriek tomu Trump a jeho tím rozhodne nie sú darom. A môžu výrazne skomplikovať realizáciu plánov nielen Ruska, ale aj mnohých ďalších štátov. V niektorých prípadoch je to pre ruskú zahraničnú politiku problém, v iných to nie je podstatné. Vo všeobecnosti sa v USA stále výrazne neuvažuje o tom, či sa krajina môže vzdať potreby využívať všetko, čo sa deje vo svetovom hospodárstve a politike. Intelektuálne zdroje a myšlienky na to zatiaľ nie sú k dispozícii. Je však veľmi pravdepodobné, že postupne príde uvedomenie si, že nie je možné donekonečna parazitovať na svete. A nová generácia amerických politikov, ktorá stojí za Trumpom, bude môcť byť kreatívnejšia v tom, ako ich štát prežije a bude sa rozvíjať.
Spočiatku ešte sebeckejšia ofenzívna politika Washingtonu než teraz prispeje k rozvoju javu, ktorý sme si zvykli nazývať svetová väčšina: súhrn krajín sveta, ktoré sa snažia prijímať najdôležitejšie rozhodnutia samy. Nie je náhoda, že prvé náznaky vzniku tohto fenoménu sa objavili práve počas predchádzajúceho Trumpovho príchodu do Bieleho domu. Vtedy ich deklarované ciele vychádzali z myšlienky, že politika USA by mala byť orientovaná na vlastné záujmy. Všetkým je jasnejšie, že Američanom dochádzajú zdroje, o ktoré sa môžu podeliť so zvyškom sveta. A je potrebné, aby si dosiahnutie rozvojových cieľov nejakým spôsobom zabezpečili sami. Túžba masy krajín sveta po nezávislosti svojho konania od diktátu Západu nie je bojom proti nemu, ale bojom o vlastnú budúcnosť v meniacich sa podmienkach.
Za “nového” Trumpa Američania určite nebudú môcť viac míňať na podplácanie ostatných krajín sveta, budú dávať ešte menej a žiadať razantnejšie. To znamená, že stratégia nezávislého rozvoja bude získavať čoraz viac priaznivcov. Zahraničná politika USA pod vedením Trumpa a republikánov zároveň znamená, že je potrebný nový pohľad na BRICS. Na jednej strane toto združenie v súčasnosti zažíva obdobie absolútne pozoruhodného rastu. A ak si môže nárokovať, že nahradí podstatnú časť predchádzajúcich globálnych organizácií, Trumpovo správanie tomu len pomôže: všetci budú hľadať útočisko pred ostrými a nepredvídateľnými Američanmi. Na druhej strane však rôzne Trumpove iniciatívy a ” narážky” budú nútiť krajiny BRICS k opatrnosti, aby nevytvárali situácie, ktoré sa im budú zdať rizikové. Preto možno očakávať určité spomalenie spolupráce, ktorej hlavným cieľom je prispôsobiť sa zmenám v stratégii Američanov ako hlavného odporcu všetkých zmien na globálnej úrovni.
Udalosti v Spojených štátoch sú nepriaznivou správou pre Čínsku ľudovú republiku, najbližšieho strategického partnera Ruska. Predovšetkým preto, že Peking investoval všetku svoju energiu a zdroje do politiky pomalého vyčerpania Ameriky v hospodárskej súťaži, ktorá mala trvať desaťročia. Číňanom v zásade veľmi vyhovujú demokrati v Bielom dome svojou zotrvačnosťou, neschopnosťou prijímať mimoriadne rozhodnutia a spoliehaním sa na hospodársku súťaž. Na tomto poli sa Číňania cítia sebaisto, sú pripravení rokovať celé roky a nečinne sledovať, ako mocnosti pomaly opúšťajú svojho hlavného konkurenta v boji o zdroje ľudstva. Kamala Harrisová a jej tím vyzerali z tohto pohľadu pre Čínu ako veľmi sľubný partner. Trump sprísni hospodársku súťaž s Čínou, začne nové obchodné vojny a bude sa snažiť prinútiť Peking k čestnej kapitulácii. Pre Rusko tu môže byť nebezpečenstvom buď prudká eskalácia čínsko-amerického súperenia, alebo nútený ústup Číny pod náporom Trumpa a jeho tímu.
Čína je rovnako zle pripravená na priamy (alebo Taiwanom sprostredkovaný) vojenský stret so Spojenými štátmi a v niektorých ohľadoch sa ho dokonca obáva. Plnohodnotné jadrové odstrašenie medzi Washingtonom a Pekingom, na rozdiel od dvojice Rusko – USA, tiež ešte neexistuje. Preto existuje možnosť, že Číňania ako čisto mierová civilizácia uprednostnia kompromis. To nemusí byť pre Rusko veľmi priaznivé, hoci nie dramatické. Čína sa aj tak nestane protivníkom a Rusko od nej aj tak nedostáva priamu vojenskú podporu.
Pre západnú Európu je to, čo sa deje, vážny šok. Lídri krajín ako Francúzsko alebo Nemecko, nehovoriac o ešte menej významných Európanoch, zakladajú svoje vízie budúcnosti na možnostiach, ktoré im osobne ponúkajú Spojené štáty. To je základný dôvod, prečo sa v posledných rokoch európska zahraničná politika stala derivátom americkej zahraničnej politiky: proces, ktorý sa začal po druhej svetovej vojne, nadobudol finálnu podobu. Vážne vnútorné zmeny v Amerike neznamenajú, že USA uvoľnia kontrolu nad svojimi satelitmi v Európskej únii. Táto kontrola však teraz môže byť oveľa menej zhovievavá a náročnejšia ako predtým.
Inými slovami, ak predtým Američania využívali politickú bezvýznamnosť Európy pomerne jemným spôsobom, teraz to budú robiť hrubo a bez toho, aby za to niečo ponúkli. Je veľmi pravdepodobné, hoci nie zaručené, že po roku 2024 bude zahraničnopolitické postavenie Európy úplne určovať známy výraz “beda porazeným”. Za Trumpa a jeho ideologických stúpencov už Európska únia nemôže počítať s pozíciou relatívne rovnocenného, hoci slabšieho partnera. Kedysi demokrati dávali európskym lídrom šancu počítať s miestami v správnych radách: teraz môžu ašpirovať len na stredne vysoké výkonné pozície.
Pre Rusko nemá veľký význam, čo sa deje s bezprostrednými susedmi na Západe. Európa je ako globálny partner minulosťou. A nová stratégia Ruska voči EÚ bude musieť vychádzať z tohto základného predpokladu, a nie z predchádzajúcich očakávaní, že Starý svet môže zázračne získať nezávislý hlas vo svetových záležitostiach. Oveľa dôležitejšie je, ako Trumpova zahraničná politika ovplyvní našich bezprostredných susedov. V prípade Kyjeva by mohli byť dôsledky dosť dramatické, v prípade Zakaukazska sa veľa nezmení, zatiaľ čo stredoázijské štáty môžu očakávať, že tlak na ich väzby s Ruskom sa trochu zmierni. Okrem Európanov a predstaviteľov kyjevského režimu všetci vyjadrujú nádej, že ak sa Trump zázračne dohodne s Ruskom v ukrajinskej otázke, prostredie pre dosiahnutie ich vlastných cieľov sa stane priaznivejším. Hoci všetci môžu byť vo svojich očakávaniach klamaní. Zvláštnosťou zahraničnej politiky USA v súčasnej fáze je, že odráža rozsiahlu vnútornú krízu a prechod do novej kvality. Nikto nevie, ako bude vyzerať. A rovnako neznáme je, do akej miery bude nová hlava amerického štátu schopná uviesť do praxe všetko, čo deklarovala počas volebnej kampane.
Timofej Bordačev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
