Andrej Fursov: Prečo vesmír zostal pre ľudstvo nedosiahnuteľným
Starostlivosť o prírodu, v mene ktorej budú ultraglobalisti znižovať počet obyvateľov, je veľmi zaujímavá vec. Odkiaľ sa títo “zelení” takpovediac vzali? To je samostatná téma. Ale napriek tomu sa chcem podeliť o niekoľko informácií. Myslím, že o tejto téme budeme ešte hovoriť.
Faktom je, že “zelení” v Nemecku mali pri svojom vzniku 3 osoby: Haus Leiter, Mann a Schilly. Haus Leiter sa prezentoval ako sirota, no nie kazaňská sirota, ale berlínska sirota, ktorá počas vojny prišla o doklady… Potom však vyšli najavo jeho nacistické výroky a jeho účasť v malých pravicových skupinách po vojne. A to automaticky znamená spoluprácu s BND, “prácu pod kuratelou”. Faktom je, že pravicové skupiny po vojne boli pod kontrolou nemeckej tajnej služby a CIA. A zrazu sa Haus Leiter mení z pravice na Zelených, zo Saula sa stáva Pavol.
Druhý muž, Schilly, sa preslávil ako advokát teroristov z Rote Armee Fraktion, ktorá bola tiež pod dohľadom spravodajských služieb SRN. Na súde obhajoval Enslina, Baadera a Meinhofovú. Boli to takí “ľavičiari”, takpovediac teroristi, ktorí zrazu vo väzení spáchali samovraždu.
V osemdesiatych rokoch, keď bolo jasné, že čas klasickej ľavice pominul, bolo potrebné vytvoriť nový riadený tím v tej istej oblasti, ale iného typu, závislý od kurátorov. A čo je zaujímavé, nemeckí Zelení, či už Baerbocková, Beck alebo Kelly, všetci sú slovami pacifisti a humanisti, ale akonáhle príde na zahraničnú politiku, najmä Zelení druhej generácie, stávajú sa z nich jastrabi. A, prirodzene, na strane kolektívneho Západu a korporácií.
Mnohí ľudia, ktorí prežili 60. a 70. roky a patria k povojnovej generácii – ako ja, a 60. a 70. roky boli obdobím bezbrehého vedecko-technického a priemyselno-ekonomického pokroku -, ťažko veria, že životnosť priemyselno-technickej civilizácie je obmedzená. Sú objektívne obmedzené. To však neznamená, že Davosania majú pravdu. Ale špekulujú, že exponenciálny rast skutočne nemôže byť večný. A v zásade to musíme pochopiť, aby sme vytvorili postexponenciálny svet spôsobom, ktorý by vyhovoval väčšine ľudstva, a nie tým, ktorí sa schádzajú v Davose a odporúčajú, aby ľudstvo zaniklo. Ide však o to, že nie všetci ľudia zo 60. a 70. rokov budú prekvapení týmito rečami o obmedzenej životnosti priemyselnej civilizácie.
Ide o to, že v 60.-70. rokoch bola veľmi módna téma – problém komunikácie s mimozemskými civilizáciami – komunikácia s mimozemskou inteligenciou. Alebo problém CETI. Semináre a konferencie o tomto probléme sa konali v Byurakane v Arménsku. A hlavnou otázkou, o ktorej sa tam ľudia dohadovali, okrem technických problémov, bolo: Sme vo vesmíre sami, alebo nie? A dvoma hlavnými oponentmi, no častejšie v neprítomnosti ako osobne, boli poľský spisovateľ vedeckej fantastiky Stanislav Lem a sovietsky astronóm Šklovskij, autor mimoriadne populárnej knihy Vesmír. Život. Myseľ.”
Lem veril, že sme vo vesmíre totálne osamelí, a to nielen v našej galaxii, ale aj v meta-galaxii. A Šklovskij tvrdil a matematicky dokazoval, že mimozemské civilizácie musia existovať. A v nemalom počte. A potom sa vynorila otázka. A ak je to naozaj tak, prečo doteraz nedošlo k žiadnemu kontaktu s mimozemšťanmi. Argumenty ufológov na túto tému, paleo- a neokontakty boli odmietnuté, pretože žiadny z týchto kontaktov nebol dokázaný. Takže najvážnejší argument, ktorý mnohých presvedčil, bol ten, že “čas priemyselno-technickej fázy vo vývoji každej civilizácie je taký obmedzený, že nemajú čas ísť do hlbokého vesmíru”. Možno teda vo vesmíre existuje mnoho civilizácií, ale objektívne je osamotený. Neexistuje žiadny kontakt.
Nový svetový poriadok, ktorý je nevyhnutný pre priemyselno-obchodno-informačnú civilizáciu, predstavuje smrteľnú hrozbu pre celý svet. Ako ukázala skúsenosť, socialistické alternatívy v rámci tejto civilizácie sú dočasné, na 2 – 3 generácie, a degenerujú na druh kapitalizmu, pretože taká je jej povaha, vyjadrená štruktúrou jej nezvratne krízového spôsobu reprodukcie: výroba -> výmena -> spotreba -> pokrok -> pokles zamestnanosti -> výroba fikcií -> rast dlhov -> revolúcia – > svetová vojna. A preto sa pozoruje Veľké ticho vesmíru – civilizácie sa nestávajú kozmicky významnými, pretože buď zahynú na konzum, alebo sa uzavrú, keďže zmenili svoju povahu z priemyselnej a obchodnej na biocenotickú bez miest a prestávajú byť civilizáciami.
Či je vôbec možné letieť do vesmíru na inom základe, táto otázka zostala čisto teoretická. Výlet za hranice priemyselnej civilizácie je niečo, čo je čisto teoretické. Tretia ríša bola možno na pokraji takéhoto skoku, ale vojna ho zablokovala. Možno bol ZSSR v 70. rokoch na pokraji takéhoto skoku, ale tento pokus zmarila nomenklatúra. To znamená, že takýto skok sa neuskutočnil. A teraz západné špičky zámerne likvidujú priemyselný rozvoj vo vlastnom záujme. To znamená, že čas existencie priemyselno-technickej civilizácie určuje predovšetkým energia, jej energetický potenciál. Takže súčasná pozemská civilizácia zvládla len 16 % energetického potenciálu planéty. A podľa prognóz, ak je možné postúpiť ďalej, bude to len o veľmi málo, len o niekoľko percent.
Už sme hovorili o konferencii v Santa Fe Complexity Institute v roku 2018, ktorá bola podľa mňa prelomovým bodom pre západné elity, prechodom od evolučného, takpovediac, postkapitalizmu – rýchlym, revolučným krokom. Teraz sa dotknem energetickej časti tejto konferencie. Téma energie bola súčasťou správy Jeffa Manna a Joela Wainwrighta. Prednáška sa volala “Kolaps komplexných spoločností 3.0. Klíma, energia, ekonomika a Zugzwang”. Mann a Wainwright zdôraznili dva body.
“Energetické problémy dnes patria k neriešeným a s najväčšou pravdepodobnosťou neriešiteľným problémom priemyselného výrobného rozvoja kapitalistického systému.”
Po druhé, “problémy svetovej energetiky nespočívajú vo vyčerpaní zásob ropy, plynu a kovov vrátane vzácnych zemín, ale v neustálom znižovaní efektívnosti ťažby energie, čo automaticky znižuje účinnosť výroby”.
Existuje takýto ukazovateľ ako EROEI (návratnosť energie na investovanú energiu). To znamená, že je to ukazovateľ energetickej rentability, teda koľko energie ste investovali na získanie energie. Podľa odborníkov priemyselne vyspelé krajiny prekročili vrchol energetickej návratnosti ropy. Na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia bol EROEI pri fosílnych palivách 50:1. Do znamená, že uhlie a rašelina, brané samostatne, boli na začiatku 60. rokov na úrovni 44,1. A v prípade plynu v polovici 60. rokov je EROEI 150:1. Výpočty ukazujú, že ak do roku 2050 nedôjde k nejakej globálnej katastrofe, EROEI bude len o niečo vyšší ako na začiatku 19. Storočia. Mann a Wainwright pripisujú katastrofu EROEI trom skupinám faktorov.
Prvý. Neustále zhoršovanie podmienok ťažby ropy a plynu, a to nielen ťažby, ale aj prieskumu a viazania infraštruktúry. Všetko sa rýchlo zdražuje. Ak bol EROEI pre saudskú ropu v polovici 60. rokov 120:1, teraz je to 15:1 a pre bridlicovú ropu a plyn je to 7,5:1.
Druhý dôvod. Negatívny vplyv zvyšovania tzv. obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe. To je niečo, čo majú “zelení” veľmi radi: slnko, vietor, voda, elektrické batérie. V niektorých západných krajinách dosiahol podiel týchto obnoviteľných zdrojov energie 25 – 27 %. Ide však o to, že obnoviteľné zdroje energie majú veľmi nízky EROEI, v prípade vetra 17:1, lítiových batérií pre elektromobily 7:1, geotermie 4:1 a slnečnej energie 3:1. Z tohto dôvodu účinnosť energie skokovo klesá a s ňou aj účinnosť výroby. Okrem toho, dnes je slnko, zajtra nie je, dnes fúka vietor jedným smerom a zajtra iným, a vy si nemôžete nič odoprieť….
Tretí dôvod, pokiaľ ide o jadrovú energiu, situácia je takáto: EROEI energie vyrobenej v rýchlych neurónových alebo tóriových reaktoroch je 75 – 60:1. Boli vyvinuté v ZSSR v 80. rokoch, ale napriek tomu, že sú veľmi bezpečné, prakticky nikde sa neuvádzajú do prevádzky. EROEI väčšiny jadrových reaktorov s rozptýleným obohacovaním je 10:1. To však stačí na zabezpečenie potrieb krajiny, ako je Francúzsko. Najsľubnejšou oblasťou energetiky, ktorá umožňuje oddialiť krízu aspoň o 50-70 rokov, je jadrová energia, ale práve proti jadrovým elektrárňam bojujú “zelení”.
Ak vezmeme do úvahy, že Zelení sú výtvorom západných tajných služieb, t. j. ultraglobalistov, všetko sa stáva celkom jasným. “Zeleným” je jedno, že postupný pokles EROEI pôsobí na znižovanie HDP a reálnych príjmov obyvateľstva. “Zelení” sú vo všeobecnosti prvou stranou v Európe, ktorá sľubuje budúce zhoršenie života, nie zlepšenie. Okrem toho obhajujú znižovanie spotreby v mene falošného hesla “záchrana prírody pred človekom”. A na to, aby sa aspoň udržala súčasná úroveň, je potrebné investovať čoraz viac peňazí do jej udržiavania. Ukazuje sa, že existencia kapitalizmu je prakticky nemožná nielen zo sociálno-ekonomických, ale aj z energetických dôvodov. V priebehu nasledujúceho štvrťstoročia bude HDP s klesajúcim EROEI neustále klesať; jadrová energia tento proces len na chvíľu spomalí. A tu Mann a Wainwright píšu:
“Neinformovaným sa situácia v energetickom sektore môže zdať ďaleko od kritickej. Pretože aj v tom najnepriaznivejšom prípade je nepravdepodobné, že by EROEI do roku 2035 bola nižšia ako 15- 10:1. Inými slovami, z každých 15-10 jednotiek vyrobenej energie sa len jedna jednotka použije na výrobu samotnej energie”. Autori správy však vopred namietajú voči “neinformovanosti”.
“Efektívnosť v energetike je len jedným z faktorov ekonomickej efektívnosti, tú zabezpečujú aj:
1) kvalita zdrojov používaných ako predmety práce, efektívnosť hlavných výrobných prostriedkov, úroveň rozvoja infraštruktúry. Pri EROEI 50:1 išla veľká časť efektívnosti energie na kompenzáciu celého radu nákladných operácií, školení, drahých projektov infraštruktúry. Pri EROEI 15 – 10:1 je to prakticky nemožné a hneď sa vyčerpá niekoľko hospodárskych oblastí. Samozrejme, v rámci socializmu, ako je teoreticky prijímaný, sú tieto problémy riešiteľné.
Rozprávka je postavená na určitom archeotype. Archeotypy sa od vzniku moderného ľudstva nezmenili. Preto nie je prekvapujúce, že rozprávky sovietskeho obdobia reprodukujú to, čo je už známe. Otázkou je, čo zo známeho sa reprodukuje a ako. A tu je príznačné, že celý komplex detských rozprávok sovietskeho obdobia možno podľa môjho názoru rozdeliť na dva typy – pohanské a sociálne. Pohanská klasika je pochopiteľná. Ale sociálne sú Buratino, Nevedko a ja by som k nim pridal ešte Čeburašku a Strýčka Fjodora. A v nich sa už prejavuje sovietsky archetyp vzťahov. To, že tieto zápletky, títo hrdinovia a tento typ vzťahov sú aktuálne, svedčí o tom, že sovietska idea je živá a logicky nadväzuje na nevyčerpateľné pohanské archeotypy, ktoré akoby presahovali buržoáznu kultúru. A tam, kde sa drží, ju prerába pod seba až do úplnej ideologickej odlišnosti.
Boli by riešiteľné, keby nešlo o zachovanie moci a privilégií svetovej vrchnosti, ktorá sa chystá zhoršiť život 90 % obyvateľstva. Je zaujímavé, že ak prvá priemyselná revolúcia položila základy priemyselného systému, ale obmedzený potenciál tohto raného priemyselného systému prinútil kapitalistov kompenzovať ho brutálnym vykorisťovaním proletárov, čo spomalilo rozvoj systému. Táto druhá priemyselná revolúcia, spaľovací motor a ďalšie veci, dramaticky zvýšili EROEI, uhlie – 75:1. A to viedlo ku kvalitatívnej zmene samotného kapitalizmu, umožnilo zvýšiť vyrobený produkt a časť z neho vynaložiť na zvýšenie blahobytu pracujúcich. A tým ich merať, integrovať do systému a netlačiť na nich tvrdo.
Samozrejme, triedny boj a koloniálna a polokoloniálna expanzia zohrali významnú úlohu v tomto minimálnom, ale pre pracujúci ľud dôležitom náraste. Ak však vytvorený produkt a energetický potenciál systému zostal na úrovni raného priemyslu prvej priemyselnej revolúcie, nebolo z čoho zvyšovať podiel. Inými slovami, tri skupiny faktorov: priemyselná revolúcia; koloniálna expanzia v polovici 19. Storočia; a triedny boj proletariátu zmenili kapitalistický spôsob z pokročilého na dominantný a sformovali systém do kapitalistického celku. V tejto podobe existoval 150 rokov. Dnes je expanzia v priestore nemožná. Priemyselný systém upadá, energetický potenciál systému tiež rýchlo klesá, a to všetko znamená, že historický priestor kapitalizmu sa zmenšuje ako šagrénova koža, a jedným z najjasnejších prejavov toho je energia.
A opäť sa pripomína Pobisk Kuznecov, ktorý 40 rokov pred konferenciou v Santa Fe predpovedal energetickú Koščejovu ihlu smrti kapitalizmu . Pripomínam, že na samom začiatku 80. rokov Pobisk Kuznecov na základe starostlivo kalibrovaných výpočtov vyslovil nasledujúcu predpoveď (pre Andropova):
“V rokoch 93-95 počet dolárov používaných vo svetovej ekonomike prekročí hraničné limity. V dôsledku toho sa začne hyperinflácia takého rozsahu, pri ktorej nebude môcť normálne fungovať kap-systém. Začnú sa rúcať banky.” A v analytickej poznámke Andropovovi Kuznecov napísal:
“Do roku 2000 sa kapitalizmus zrúti.” Táto predpoveď sa nenaplnila. Z jednoduchého dôvodu. ZSSR sa zrútil, či skôr bol zničený, a kapitalizmus si v ňom dal 15 – 20 rokov života tým, že vyraboval socialistický tábor. Ale všetko sa skončilo v roku 2008 a ďalej sa koniec prehlbuje. A aby si zachovali svoju moc a privilégiá, najvyšší svetoví predstavitelia začali takú transformáciu svetového systému, v ktorej všetky bremená padnú na 90 % svetovej populácie.
“Moderná postburžoázia, presýtená totálnou iróniou voči najvyšším nadľudským hodnotám, ako žalúdočná kyselina rozožiera skutočnú kultúru a civilizáciu, ktorá ju tvorí, pričom asimilované produkty rozkladu sa stávajú potravou liberálne vzdelaných filistrov informačnej konzumnej spoločnosti a katalyzátormi novej irónie. Lakmusovým papierikom takejto postbujarosti je postoj k tradícii a štátu, ktorého odmietanie sprevádza vylučovanie kyseliny a nostalgia za poručíkom Golicynom, ktorý už nie je knieža, ale hrdina februára 1917 a neskorých sovietskych anekdot.” Oleg Davydov.
Svet exponentov sa skončí a príde svet asymptoty. Ide však o to, že svet asymptoty môže byť iný. Môže to byť návrat k represívnym formám raného kapitalizmu alebo predkapitalizmu z 15. – 16. Storočia. Môže byť kastový. Ale môže byť aj relatívne rovnostársky. A to je otázka sociálneho boja. Je otázkou, nakoľko to masy na Západe budú schopné pochopiť, hoci sú konformné a nechcú náhle prevraty. Myslím si, že čoraz viac ľudí na Západe si uvedomuje, že nad nimi visí sekera a že ich čoskoro pošlú do najhoršej verzie asymptoty…
Ak to preložíme do jazyka Strugackého románu “Ostrovná ríša”, je to vonkajší kruh, ten najodpornejší. A podľa všetkého by sa ľudia, aspoň v to dúfam, mali začať brániť.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942