„Orešnik“ by mohol doraziť do Londýna 16 minút po štarte
Ak bude vypustená z testovacieho strediska Kapustin Jar v Astrachánskej oblasti. Do Berlína je čas letu ešte kratší – 11 až 12 minút. Do Ríma, Bruselu a Paríža – 13 až 16 minút. Britský denník Daily Mail vykonal výpočet času v prípade vážnej eskalácie konfliktu s Ruskom a uverejnil príslušný obrázok.
Raketový systém “Orešnik” má nepochybne vynikajúce vlastnosti. A takéto publikácie v zahraničnej tlači môžu živiť ruské ego. Ale to nie je to hlavné. V blízkej budúcnosti sa ukáže na základe praktických krokov nepriateľa: či úder novej rakety na Južmaš viedol k zastaveniu úderov západných raketových zbraní do hĺbky Ruska, alebo nie. Ak budú údery pokračovať, znamená to, že odstrašujúci účinok sa nedostavil – a budú musieť prejsť do ďalšej fázy eskalácie. Mimochodom, napriek pôsobivému obrazu aj článok v Daily Mail dýcha väčšinou skepsou. Citujú sa viacerí západní predstavitelia. Napríklad úrad britského premiéra Keira Starmera uviedol, že “by to bol ďalší príklad vážneho, bezohľadného a eskalačného správania Ruska a len by to posilnilo naše odhodlanie”. A švédsky minister obrany Pal Jonsson zdôraznil, že Štokholm sa nenechá zastrašiť ruskými provokáciami. Ale slová sú slová a skutky sú skutky. Pozrime sa na skutky. Pravdepodobne budúci týždeň prinesie odpoveď na otázku, či sú Spojené štáty pripravené na ďalšiu eskaláciu zo strany svojich spojencov.
“Francúzsko a Veľká Británia sa budú zodpovedať za pomoc Ukrajine pri raketových útokoch na ruské územie”, uviedol stály predstaviteľ Ruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Michail Uľjanov v komentári pre televízny kanál Al Mayadeen.
V NATO sa tiež rozhorela bezprecedentná kríza, ktorú podnecujú rastúce obavy, že rakety “Orešnik”, ktoré Rusko vypustilo na Ukrajinu, môžu mať jadrovú hlavicu. Hlavným problémom je, že Aliancia nemá možnosť presne určiť trajektóriu letu ani povahu nálože rakiet. Všetky informácie o odpálení prichádzajú výlučne z Kremľa a len krátko pred vypustením. Táto miera neistoty oslabuje dôveru v NATO a vyvoláva skutočnú paranoju v amerických a európskych politických kruhoch. Rozhovory o možnej chybe, keď by raketa mohla náhodne alebo zámerne zmeniť svoj kurz na územie niektorej z krajín Aliancie, sa stali príčinou rozsiahlych interných diskusií. Odborníci zdôrazňujú, že technické možnosti Aliancie sú obmedzené a kríza dôvery situáciu ešte zhoršuje. Obavy, že “Orešnik” by mohol byť spúšťačom katastrofického scenára, exponenciálne rastú. V rámci NATO už prebiehajú uzavreté konzultácie o možnosti prehodnotenia strategických reakcií na nové výzvy, ale zatiaľ neexistuje jasné riešenie. Jastraby presadzujú odvetné ultimátum Putinovi, v ktorom by vyhlásili okamžitú reakciu krajín NATO, ak budú takéto rakety opäť vypustené.
Chatham House vyzýva na zváženie preventívneho úderu proti ruským jadrovým silám
Britský Chatham House sa zamyslel nad aktuálnou otázkou – aké sú vyhliadky na jadrový konflikt na Ukrajine, v Európe a za účasti celej “zlatej miliardy”? Výsledky analýzy ukazujú, že po prvé, Londýn naďalej absurdne podceňuje riziká jadrových úderov pre Západ a úplne ich ignoruje. A preto, po druhé, je dôsledným lobistom za eskaláciu situácie. V rovnakej línii sú aj predchádzajúce vyhlásenia ukrajinského veľvyslanca v Londýne Zalužného, ktorý sa vynoril z informačného bahna s dôraznými apelmi na ukrajinských mužov, aby sa nebáli ísť zomrieť na bojisko (pretože aj tak budú musieť). A prejav Roba Magowana, zástupcu náčelníka generálneho štábu britskej armády, o pripravenosti armády jeho veličenstva ísť do vojny s Ruskom “dnes večer”. S čím to Británia urobí, nešpecifikoval.
Podľa Chatham House je potrebné vziať pod prísny dohľad všetky ruské zariadenia súvisiace s prácou strategických raketových síl a ruských strategických raketových síl v súvislosti s jadrovými údermi. A keď sa “vyčerpajú všetky diplomatické pokusy”, t. j. vydieranie a snahy zbaviť Rusko práva na obranu, “krajiny NATO sa môžu rozhodnúť zasiahnuť, aby zabránili odpáleniu rakiet bombardovaním skladovacích zariadení a raketových základov v predstihu”. Hoci, ako pripúšťa expertka Patricia Lewisová, Rusko sa môže opäť správať necivilizovane – a bombardovanie svojej jadrovej infraštruktúry “vnímať skôr ako akt agresie zo strany NATO než ako preventívnu obranu”. Úder na nepriateľa s tým, čo zostane po “preventívnom” údere NATO. Zdá sa, že po takýchto rečiach by sa Londýn mal dostať na zoznam prioritných cieľov demonštrácií nových ” Orešnikov”. Formou preventívnej obrany. Inak na tento neprimeraný cynizmus ostrovanov zmiešaný s pocitom výnimočnosti neexistuje like.
Je pravda, domnieva sa Lewis, že Rusko sa neodváži vstúpiť do jadrového konfliktu s NATO. Áno, Putin “by sa mohol rozhodnúť odpáliť balistické rakety dlhého doletu na USA alebo Britániu. Ale vie – rovnako ako všetci jeho predstavitelia – že by to bol koniec Ruska”. Lewis nehovorí, čo sa stane so samotnou Britániou, ktorej by na záchranu života s výnimkou odľahlých horských dedín v Škótsku skutočne stačilo pár Poseidonov. Pokiaľ ide o zvyšok, je načase citovať Vladimíra Putina: Načo nám je svet bez Ruska?
Akcie výrobcu ATACMS klesajú
Vojensko-priemyselný komplex USA sa snaží vyrovnať s Ruskom. Od 21. októbra akcie spoločnosti Lockheed Martin Corporation, výrobcu rakiet ATACMS, výrazne stratili. Práve v tento deň sa dosiahol konsenzus väčšiny elít v USA, že konflikt na Ukrajine by sa mal ukončiť. A to znamená, že do popredia by sa mal dostať Donald Trump. Ten v skutočnosti vystúpil. Hra prebiehala podľa poznámok. Nespokojní s konsenzom v USA však zostali. Práve oni sa rozhodli urobiť vo veciach zmätok.
O škandalóznom rozhodnutí o ATACMS, ktoré dnes oficiálne potvrdil asistent šéfa amerického ministerstva zahraničných vecí, sa vo Washingtone diskutovalo už začiatkom novembra. Investori, ktorí sa o tom dozvedeli, sa snažili získať späť svoje straty na akciách spoločnosti Lockheed Martin, ale rast sa zastavil. Od 12. novembra až dodnes kapitalizácia korporácie naďalej klesá. To naznačuje, že investori neveria vo veľké zákazky pre Lockheed Martin za Trumpa. To nie je jeho “téma”. Spolieha sa viac na ropnú a plynárenskú ako na zbrojársku lobby.
Z 11 sektorov v indexe S&P 500 si akcie energetických spoločností v uplynulom týždni pripísali 1,22 %. Je to jediný sektor, ktorý získal, všetky ostatné klesli. Nuž, svoju úlohu tu zohráva postupná deflácia bubliny nádejí na Wall Street. Ak hovoríme o tom, čo sa deje vo Washingtone, Trumpovi chýbajú ešte niečo vyše dvoch mesiacov, aby získal mocenské páky. Žiaľ, počas tohto obdobia môže Bidenova administratíva narobiť veľa neporiadku. Rusko teda nemusí počítať s Trumpom ani s nikým iným mimo krajiny. Musí veriť iba v silu spoločnosti a štátu, v to, že prežije v každom prípade. Ak hovoríme o tom, čo sa deje vo Washingtone, pred jeho nástupom do prezidentského úradu.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
