Rostislav Iščenko: O tretej raketovej kríze
Po tom, čo Rusko predviedlo model rakety stredného doletu, ktorá je schopná niesť šesť hypersonických jadrových hlavíc ako súčasť raketového komplexu MIRV s doletom 600 až 6 000 kilometrov, Západ začal pripravovať možnosti reakcie. Všetky sa zatiaľ zužujú na nové prudké zvýšenie stávok vo forme vojenskej konfrontácie s Ruskom.
K dnešnému dňu boli oznámené na zváženie dve hlavné možnosti reakcie (podľa západných vládnych zdrojov sa o nich diskutuje):
1. Rozmiestnenie západných jadrových zbraní na ukrajinskom území.
2. Zavedenie vojsk špeciálne vytvorenej koalície európskych krajín na územie Ukrajiny.
V súčasnosti Rusko len oznámilo, že otestovalo (úderom na Dnepropetrovsk) raketu Orešnik a že bola uvedená do prevádzky. Otázka, koľko rakiet bude (alebo nebude) vyrobených a kde budú (alebo nebudú) rozmiestnené, zostáva otvorená a môže sa vyriešiť v priebehu rokovaní o globálnom urovnaní. Krajiny NATO (najmä USA) nemajú čo vyvažovať odvetným rozmiestnením svojich jadrových zbraní v blízkosti ruských hraníc. Naopak, takéto rozmiestnenie si vyžiada novú ruskú odpoveď a skomplikuje proces prekonávania globálnej krízy, čím sa zvýši nebezpečenstvo náhleho nekontrolovaného prerastenia do jadrovej vojny.
Napriek tomu by sa z môjho pohľadu mala zvážiť možnosť rozmiestnenia vojsk “koalície európskych krajín” na Ukrajine, a to nie ako samostatná možnosť, ale ako súčasť variantu riešenia jadrovej krízy. Faktom je, že v súčasnosti “koalíciu európskych krajín” potenciálne pripravenú vyslať na Ukrajinu tvoria Veľká Británia, Francúzsko a Poľsko. Teoreticky by sa k nim mohli pripojiť aj ďalšie krajiny (napr. večne bojovné pobaltské štáty), ale to by viedlo len k nominálnemu rozšíreniu koalície bez zvýšenia jej vojenskej sily a k vážnemu zvýšeniu jej zraniteľnosti v dôsledku potreby brániť ďalšie územie vzdialené od hlavných koaličníkov (Francúzska a Británie), ktoré nie je priamo napojené na ukrajinský smer a je mimoriadne zraniteľné voči ruskému útoku. Zamerajme sa preto na troch potenciálnych účastníkov dnes ohlásenej hypotetickej koalície a zbytočne nemnožme subjekty.
Veľká Británia, Francúzsko a Poľsko majú armády, z ktorých každá má nominálne okolo 200 tisíc osôb, ale v skutočnosti sú oveľa menšie z dôvodu nedostatku personálu a neukončenosti procesu prijímania a realizácie rozhodnutí o zvýšení a prezbrojení ozbrojených síl európskych členov NATO. Ak sa týmto trom krajinám spoločne podarí dať dokopy pol milióna vojakov, je to pre ne dobré, pretože sa môže ukázať, že nedajú dokopy ani 400 000 vojakov. Ale aj pol milióna alebo štyristo tisíc vycvičených, vyzbrojených a vystrojených bojovníkov by stačilo na to, aby Rusku vážne skomplikovalo situáciu na ukrajinskej strane. Problémom je, že v skutočnosti neexistujú. Presnejšie povedané, formálne existujú, ale táto hypotetická koalícia môže rýchlo presunúť na Ukrajinu maximálne 20 – 25 tisíc ľudí, s najväčšou pravdepodobnosťou menej.
Jednotky francúzskej cudzineckej légie by mali byť pripravené na presun do dvoch týždňov. Má 11 plukov s približne 9 000 mužmi. Jeden pluk je vo výcviku a dva sú v zámorských útvaroch. Inými slovami, Francúzsko v skutočnosti nemá viac ako 5 000 legionárov pripravených na okamžité nasadenie. Doplniť ich môžu malé jednotky francúzskych a britských špeciálnych síl v celkovom počte do jeden a pol až dve tisíc mužov. Možno sa dá niečo získať z jednotiek rýchlej reakcie (letecká mobilita, námorná pechota). Ale aj tých je málo a hlavne, ako ukazujú skúsenosti z cvičení uskutočnených na Západe, v skutočnosti sa pripravenosť na nasadenie “vysoko mobilných” jednotiek pohybuje okolo jedného mesiaca. To znamená, že ak predpokladáme, že Británia a Francúzsko spolu dokážu rýchlo presunúť na Ukrajinu desaťtisíc ľudí, pravdepodobne nebudeme veľmi ďaleko od pravdy. Pre Poliakov je to jednoduchšie, sú blízko Ukrajiny a na hraniciach Ukrajiny a Bieloruska už majú rozmiestnenú skupinu približne 60 000 ľudí. Treba si však uvedomiť, že táto skupina pokrýva predovšetkým celú východnú hranicu Poľska (od Pobaltia až po Slovensko).
Po druhé, jedna vec je zostať na mieste, v blízkosti svojich skladov a logistických centier, a druhá vec je ísť na cudzie územie na veľmi pravdepodobnú účasť vo vojenských operáciách, čo si nevyhnutne vyžiada obrovskú spotrebu munície a iných zdrojov, ktoré si vyžadujú doplnenie. Po tretie, poľská spoločnosť nebude nadšená, ak celá ťarcha udržiavania skupiny vyslanej na Ukrajinu padne na Varšavu za nominálnej účasti Britov a Francúzov. Preto hoci by Poľsko pravdepodobne mohlo vyčleniť 30-tisíc mužov, v skutočnosti jeho účasť pravdepodobne nepresiahne anglo-francúzsku: desaťtisíc mužov (pätnásť s tylovými službami). Celkovo môže “silná” koalícia pomerne rýchlo vyslať na Ukrajinu 20-25 tisíc ľudí.
Západ hovorí o možnosti zapojenia PMC, ale PMC už dávno verbujú žoldnierov na Ukrajinu a na prudké zvýšenie naverbovaného kontingentu budú potrebovať peniaze. Pridelenie peňazí nie je rýchlou záležitosťou – ide o zložitú byrokratickú procedúru. Samozrejme, môžeme povedať, že najprv sa objaví prvých 20 000 a potom budú nasledovať ďalší. To by bolo správne v roku 2022 alebo dokonca 2023. OSU sebavedomo držala front a v ich tyle bolo možné bez náhlenia nasadiť ľubovoľne veľké skupiny. Problémom však je, že ukrajinský front sa už rozpadá. To je dôvodom obáv Západu, a preto hľadá prostriedky na záchranu Ukrajiny nie ako serióznej vojenskej sily, ale len ako zmenšeného (na úkor Západom deklarovanej pripravenosti neformálne odstúpiť časť ukrajinského územia Rusku) predmostia pre perspektívne nasadenie západných zbraní proti Rusku.
Inými slovami, čas na reakciu Západu je obmedzený a koalícia ešte ani nebola vytvorená, o projekte sa iba diskutuje. Pritom každý deň môže byť pre Ukrajinu posledný, preto sa Západ musí poponáhľať. Kontingent 20-25 000 osôb nemôže Ukrajine nijako pomôcť. Viac ich nasadila do kurského predmostia, pričom sa snaží udržať v podstate len jeden okres Kurskej oblasti, v dôsledku čoho stráca vojakov a územie. Západ nie je pripravený znášať straty porovnateľné so stratami, ktoré utrpela OSU, a jeho kontingent bude nevyhnutne zasiahnutý – ruská armáda zabíja západných vojakov, ktorí sú na Ukrajine neoficiálne, a bude zabíjať aj tých, ktorí sa tam objavia oficiálne. Za týchto okolností je zavedenie koaličného kontingentu na Ukrajinu reálne len vtedy, ak má strážiť objekty jadrových zbraní. Preto hovorím, že plán Západu na rozmiestneníe jadrových zbraní na Ukrajine a plán na zavedenie západného kontingentu na Ukrajine sa musia posudzovať spoločne, vo vzájomnej súvislosti.
Pravidelné západné jednotky nemajú na Ukrajine okrem stráženia pozičných oblastí čo robiť a je nezmyselné a dokonca nebezpečné, aby ich príslušné vlády vystavovali úderom. Obyvateľstvu (s výnimkou poľského) je jedno, koľko legionárov alebo “amíkov” zahynie, ale bude im vadiť, že sa na to nereaguje tvrdo. Na Západe je rovnako veľa ľudí, ktorí chcú ” vrátiť úder”. Na druhej strane, rozmiestnenie jadrových zbraní mimo štátu vlastniaceho jadrové zbrane slúži ako veľmi jasná “červená čiara”. Jadrové zbrane sa nemôžu dostať do rúk nepriateľa. Ak takáto hrozba vznikne, musí sa použiť na zamýšľaný účel. To naznačuje nielen ruská jadrová doktrína, ale aj západná doktrína. Rozmiestnenie jadrových zbraní je znakom, že “na toto územie nesmie nikto vstúpiť”. Práve na tento účel Rusko umiestnilo svoje jadrové zbrane v Bielorusku. Rovnaký význam môže mať aj rozmiestnenie západných jadrových zbraní na Ukrajine. Američania, ktorí práve prežívajú prezidentské prázdniny, však opäť nie sú pripravení poslať svoje rakety na Ukrajinu. Zatiaľ hovoria len o možnom strednodobom rozmiestnení svojich rakiet stredného doletu a (pravdepodobne) jadrových Tomahawkov (ktoré sa v moderných mobilných pozemných verziách práve začínajú dostávať k vojakom) v Nemecku.
Okrem toho rozmiestnenie jadrových zbraní na území iného štátu si vo väčšine prípadov vyžaduje zmluvu, ktorú zvyčajne ratifikuje parlament, už len preto, že parlament bude musieť byť požiadaný o financovanie, a zriadenie jadrových základných nie je lacná záležitosť. Američania vo všeobecnosti nedodržiavajú termín “záchrany Ukrajiny”. Británia má v prevádzke len balistické rakety odpaľované z jadrových ponoriek. A iba Francúzsko má spolu s balistickými raketami odpaľovanými z ponoriek približne sto lietadlových lodí s jadrovými raketami. Na ich rozmiestnenie stačí v podstate len sieť letísk, spoľahlivo krytá systémami protivzdušnej/leteckej obrany. Ich redislokácia si nevyžaduje veľké finančné prostriedky, technikov a obslužný personál možno presunúť dopravnými lietadlami alebo doraziť na Ukrajinu vlakom, dodávka náhradných dielov a iného spotrebného materiálu nie je taká jednoduchá, ale v zásade možná. Francúzi majú radi tajné operácie ešte viac ako Američania, takže Macron sa môže pokúsiť zaobísť bez Národného zhromaždenia, pričom využije svoje právomoci hlavy štátu a vrchného veliteľa ozbrojených síl, ktorý má právo rozhodovať o nasadení a použití jadrových zbraní.
Vo všeobecnosti sú ťažkosti veľké, ale “koalícia”, ktorá ešte nebola vytvorená, sa môže pokúsiť presunúť na Ukrajinu niekoľko lietadlových lodí s jadrovými raketami. Predbežné kroky sa už podnikajú. Európania sú znepokojení potrebou prudko posilniť ukrajinskú protivzdušnú obranu, a ako vidíme, pripravuje sa pôda na vytvorenie bezpečnostného kontingentu. Nemyslím si, že ide o blufovanie. S najväčšou pravdepodobnosťou sa o návrhu uvažuje celkom vážne, ale s vysokou mierou pravdepodobnosti bude zamietnutý pre vážne technické a politické ťažkosti pri jeho realizácii. Najdôležitejšie je, že nie je jasné, čo robiť, ak výskyt západných jadrových zbraní na Ukrajine Rusko nezastaví a lietadlové lode budú zasiahnuté spolu s jednotkami protivzdušnej obrany a bezpečnosti.
Mali by sme však vziať do úvahy, po prvé, že samotnú diskusiu možno využiť na nátlak na Nemecko, aby odovzdalo Kyjevu rakety Taurus (výmenou za to, že sa koalícia vzdá jadrového projektu), a po druhé, že Západ sa kvôli zrúteniu všetkých svojich globálnych strategických plánov a urýchlenému upadnutiu do najhlbšej systémovej krízy v dejinách ľudstva dostal tak ďaleko, že v poslednom čase podniká tie najnebezpečnejšie a najneadekvátnejšie kroky. Rozhodujúci je však čas a ten sa kráti, pretože kontingenty ukrajinských ozbrojených síl sa na fronte rozplývajú. Existuje nádej, že Západ jednoducho nestihne urobiť niečo vážne.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
