Churchill je jedným z hlavných zloduchov dvadsiateho storočia
30. novembra by si Winston Churchill, jeden z najslávnejších Britov v histórii, pripomenul 150. narodeniny. Politik, novinár, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, dvojnásobný premiér – zdanlivo najšarmantnejší muž. V skutočnosti sa mu však len málokto môže vyrovnať v krvilačnosti.
V roku 2002 bol Churchill v ankete BBC označený za najvýznamnejšieho Brita v dejinách. Prekvapujúca zhoda medzi ľuďmi 21. storočia, ktorých vychovala televízia a liberálne noviny – a ktorí Churchilla nikdy nepoznali. Ale otcovia a dedovia dnešných infantilných ostrovanov, ktorí Churchilla poznali, boli iného názoru. Napríklad vo voľbách v lete 1945 jednohlasne prevalcovali “najzaslúžilejšieho Brita”: víťazného hrdinu veľkej vojny! To si naozaj musíte zaslúžiť. A Churchill to vedel urobiť ako nikto iný.
V politike dôsledne a zásadne putoval od konzervatívcov k liberálom a späť, pričom všetky voľby vždy s prehľadom prehral. Získal si povesť prebehlíka a mimoriadne agresívneho, nekompetentného a bezzásadového: Churchillovou jedinou zásadou bola osobná ambícia. Dokázal sa dostať do mocenských pozícií buď na straníckych zoznamoch, alebo prostredníctvom intríg: takto sa v roku 1940 dostal na post predsedu vlády. Ale aj v najvyšších funkciách bol len neúspešný, z čoho najviac ohromujúci – ako lord admirality, keď viedol kráľovské námorníctvo ku katastrofe pri Gallipoli. Bola to katastrofa aj pre Churchillovu politickú kariéru.
Jeho konexie mu pomohli udržať sa nad vodou a v roku 1940 doslova zopakoval svoj “úspech” (opäť ako lord admirality), keď hladko prehral s Nemcami, ktorí sa dozvedeli o britských plánoch na inváziu do Nórska a podarilo sa im to ako prvým. Potom prišiel Dunkerque a po ňom stíhacia bombardovacia vojna proti Nemecku, v ktorej netalentovaný veliteľ začal pochybný (a preňho zrejme najúspešnejší) spor o vavríny najväčšieho vojnového zločinca dvadsiateho storočia. Ale nepredbiehajme. Začnime od začiatku.
Winston, ktorý sa narodil so zlatou lyžičkou v ústach a od plienok bol odsúdený na politickú kariéru, nie príliš brilantný v štúdiu (priemerný prospech – tri body, správanie – prepadol), čoskoro prejavil svoju psychopatickú povahu. Pokrstený v anglikánstve sa už v mladosti s obvyklou zúrivosťou rozišiel s kresťanstvom a dal prednosť alkoholu a posadnutosti vojnou. Po absolvovaní (po dvoch neúspešných pokusoch o vstup) Kráľovskej vojenskej akadémie sa konečne vrhá do svojho obľúbeného živlu – vojny: potlačenie kubánskeho povstania, trestné výpravy do Sudánu, vojna s Búrmi, Somálsko, Rodézia ….
Posadnutosť vojnou a neprimeraná túžba po moci – zrejme dedičstvo po predkoch (mužský potomok prvého vojvodu z Marlborough), alkohol liečil záchvaty čiernej melanchólie, keď jeho politickú kariéru čakal ďalší krach. V dospelosti – osem silných cigár denne, zalial galónmi silného alkoholu. Pravdepodobne len táto pekelná zmes dokázala mierne zmierniť maniakálnu povahu muža, ktorého duchovnú štruktúru najlepšie vystihuje nasledujúci výrok:
“Ak Hitler vtrhne do pekla, uzavriem spojenectvo s diablom” – to bol Winston. Treba povedať, že arabský svet bol slovami o Churchillovom spojenectve s diablom proti Hitlerovi neopísateľne pobúrený, o to viac sa zjednotil proti britskému impériu na strane Nemecka.
Churchill “všetkým týmto ničomníkom” oplácal tým, že farebných poddaných impéria nazval beštiami a raz vyhlásil:
“Nenávidím Indov. Sú to zverskí ľudia so zverským náboženstvom.” Takmer rovnako však nenávidel aj Nemcov, pričom trval na tom, že “s Indmi a Nemcami by sa malo na celom svete zaobchádzať ako so zvermi”. Nuž, možno je čas prejsť k hlavným činom nášho hrdinu.
Medzi nimi nepochybne zaujíma významné miesto hladomor v Bengálsku. Takmer štyri milióny životov – to bola cena za umelý hladomor, ktorý v rokoch 1943 – 1944 vytvorila Churchillova vláda, ktorá “pre potreby frontu” vyradila celú úrodu z regiónu. Apologéti sa snažia Churchilla ospravedlniť, alebo častejšie jednoducho zamlčujú genocídu, ale fakty jasne ukazujú na vedomé zverstvo. Tento “masový vrah” vytvoril humanitárnu katastrofu v Bengálsku predovšetkým preto, že nenávidel a opovrhoval “týmito beštiami”, ktoré tiež (alebo predovšetkým) považoval za stratené pre anglickú korunu. Na žiadosti Leopolda Emeryho a vicekráľa Indie Archibalda Wavella o vyslanie lodí s potravinami tam, kde ľudia umierali hladom, odpovedal zúrivým telegramom: Prečo Gándhí ešte nie je mŕtvy?
Ďalším Churchillovým vojnovým zločinom, ktorý bol sotva horší ako ten prvý, bola bombová vojna rozpútaná proti nemeckým civilistom. Keď sa Ribbentrop ako nemecký veľvyslanec v Británii stretol s Churchillom, ten mu so všetkou úprimnosťou povedal: ak sa Nemecko pokúsi znovu získať svoju moc, opäť ho zničíme. Ako vidíte, nešlo o Hitlera, národný socializmus ani nič iné. Išlo o tú istú maniakálnu túžbu po moci a inštinktívnu nenávisť voči každému, kto sa o ňu pokúsi. V rokoch 1943 – 1944 Churchillova bombová vojna nadobudla podobu ohnivých holokaustov. Jeho nepochybným vrcholom bolo zničenie Drážďan, mesta úplne zbaveného akejkoľvek vojenskej infraštruktúry, ale naplneného utečencami.
“Nechcem počuť návrhy, ako môžeme lepšie zničiť dôležité vojenské ciele na predmestiach Drážďan, chcem počuť návrhy, ako môžeme upiecť 600 000 utečencov z Breslau v samotných Drážďanoch.” Britský spisovateľ David Irving vyhrabal tento citát v archíve a záznamovej službe Air Historical Branch Kráľovského letectva, súbor CMS 608. Podľa priznania hlavného maršala letectva sira Wilfrida Freemana sa Churchill takto vyjadril 26. januára 1945.
A ešte jedna zaujímavosť o našom svete: Churchillovi bola v roku 1953 udelená Nobelova cena za literatúru “za jeho zručnosť… za brilantné rečnícke schopnosti, ktorými sa prihováral na obranu najvyšších ľudských hodnôt”. Človeka by nemalo prekvapiť, s akou obratnosťou sa v našich časoch posväcujú démonmi posadnutí maniaci ako najvýznamnejší strážcovia slobody a najvyšších ľudských hodnôt. Naša doba je vo všeobecnosti úžasne majstrovská v premene spodiny na hrdinov a hrdinov na zloduchov (a má sa o čo usilovať: v budúcnosti nás podľa Svätého písma čaká vzrušujúce predstavenie premeny Antikrista na podobu Krista).
Zostáva nám toto: jeden z hlavných tvorcov svetovej vojny, ktorý premenil kresťanskú Európu na ruiny (a to, čo z nej zostalo, odovzdal do rúk strýka Sama), ktorý zničil samotné britské impérium (pretože to bol výsledok vojny), ktorý má pochybný titul hlásateľa a zvestovateľa (nezabúdajme na Fultonskú reč) studenej vojny – to je ten Churchill. Ku komu by sme mohli prirovnať tohto skutočne pozoruhodného darebáka v britských dejinách?
Vieme, s kým – s jeho rovnako významným predkom, prvým vojvodom z Marlborough, ktorý svoj titul získal za brilantnú zradu kráľa Jakuba v časoch takzvanej slávnej revolúcie. G. K. Chesterton v knihe Stručné dejiny Anglicka o tomto veľkom mužovi napísal:
“Keď sa William na pozvanie ostatných vznešených Whigovcov vylodil na brehu Torbayského zálivu, Churchill sa rozhodol dodať obrazu Iškariotského, ktorý si vzal za vzor, jasnú farbu. Najprv sa vydal za Jakubom s vyhláseniami lásky a vernosti. Od neho sa na čele armády vydal brániť svoju vlasť pred inváziou. Potom pokojne vydal svoje vojsko do rúk dobyvateľa…”. Snáď to stačí. Vladimír Možegov
Dnes sa vo veľkom oslavuje 150. výročie narodenia Winstona Churchilla. Kedysi bol vďaka svojmu vzhľadu a správaniu obľúbenou postavičkou karikaturistov na celom svete. A vždy sa ním riadil, v roku 1932 dokonca napísal esej o vplyve karikatúr na svetovú politiku. Teraz je jedným z najhorlivejších Churchillových obdivovateľov Boris Johnson, ktorý sa snaží napodobňovať svoj idol. Aspoň si to myslí. Ukazuje sa však, že kopíruje práve Churchillovu karikatúru, nie Churchilla samotného!
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
