Je ešte aktuálny Jaltsko-Postupimský bezpečnostný systém?
Jaltsko-Postupimský bezpečnostný systém v Európe sa rodil v krvi druhej svetovej vojny začatej hitlerovským nemeckom. Jeho tvorcami boli víťazné mocnosti ZSSR, USA, Veľká Británia a Francúzsko. Jedným z výsledkov bolo, že bolo emecko rozdelené na okupačné zóny medzi tieto mocnosti. Podstatným výsledkom bolo potrestanie zločinov nacistického nemecka a jeho strojcov. Dodnes zostalo len torzo Jaltsko-Postupimského systému.
Namiesto toho, aby sa Nemecko denacifikovalo, tri západné mocnosti vytvorili z ich okupačných zon okupovaný štát Nemeckú spolkovú republiku, bolo to v marci roku 1949. Ďalším krokom k porušeniu prijatého systému bolo vytvorenie vojensko politického zoskupenia NATO, ktoré na začiatku zahŕňalo trinásť západoeurópskych štátov USA ako riadiacu silu a Kanadu. Pakt bol deklarovaný ako mierový systém na obranu mieru v Európe v duchu charty OSN. Proti komu mal byť ten mier bránený? Proti ZSSR, ktorý sa tiež pokúsil požiadať o členstvo v tejto organizácii,ale nebol akceptovaný. Tak sa ukázalo v plnej nahote proti komu bol vytvorený tento spolok. Odpoveďou ZSSR na vytvorenie nemeckej spolkovej republiky bolo vytvorenie Nemeckej demokratickej republiky 1.októbra roku 1949. Takže na zjednotenie Nemecka nedošlo. Pokračovaním smerovania NATO proti ZSSR a rodiacim sa socialistickým štátom bolo prijatie NSR do nato. Bola prijatá na deň porážky fašizmu 9.mája roku 1955. Odpoveďou bolo vytvorenie obrannej organizácie socialistických štátov Varšavská zmluva. Takže Európa sa rozdelila na dva protikladné bloky, USA a ZSSR.
Úroveň napätia stúpala. Ekonomická aj vojenská sila bola na strane NATO. Nemecko riadené USA sa stalo vedúcou ekonomickou silou v západnej Európe. Nakradnuté nazbíjané peniaze putovali spať do rozvoja priemyslu a tak isto z USA, pretože vačšina priemyslu bolo v rukách US kapitálu. To sa udialo od roku 1925 podľa tzv Dullesovho plánu. Na tieto fakty sa nejako zabúda. Nemecká demokratická republika bola vytvorená na preváže poľnohospodárskom územi cisárského Pruska. Bolo tiež najviac zasiahnuté bojmi pri porážke Nemecka. Takže takto sa nám začal rozvíjať nový bezpečnostný systém. Do toho zapadali aj závery Postupimskej konferencie o rozdelení hraníc a vyrovnanie národnostných sporov.
Poslednou otázkou bola hranica medzi Nemeckom a Poľskom na riekach Odra a Nisa. Po dlhých rokovaniach sa túto hranicu podarilo stabilizovať v sedemdesiatych rokoch. Pozitívnym krokom na upevnenie stability a zníženia napätia bola Helsinská mierová konferencia, ktorá potvrdila nemennosť hraníc v Európe. To platilo až do roku 1990, keď po rokovaniach dochádza k spojeniu Nemecka. Právo následníka si uzurpovalo Západné Nemecko a Východné Nemecko bolo anektované. O tom sa nejako nehovorí. Pozitívnym javom bolo prijatie zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu a manévrujúcich striel s pozemnými vojskami. Mali sme mier na sude prachu.
Rozpad Jaltsko-Postupiského bezpečnostného systému
Politické zmeny v ZSSR priniesli nástup deformačných reforiem Gorbačovského vedenia. Okrem tých vnútorných deštrukcií nastali zmeny aj v zahraničnej politike, za čo im tlieskal Západ. Ako sa hovorí, keď ťa chváli nepriateľ má sa na pozore. Nestalo sa tak. Na dobré slovo bolo zjednotené Nemecko aj s tým, že bude členom NATO. Po rozpustení Varšavskej zmluvy síce Gorbačov dostal ústny prísľub o nerozširovaní NATO na východ od G. Busha, ale čo neskôr poprel Bush. Že klamal ho neskôr usvedčil jeho minister zahraničia Baker. Politické zemetrasenia priniesli rozpad socialistického tábora a nakoniec aj rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1991. Čo lepšie si mohli priať anglosionistické kruhy na západe. Cítili sa ako víťazi.
Začali buržoázne reformy spojené s kradnutím národného hospodárstva spojené so sľubmi o rozvoji a začlení do západného ekonomického systému. Tak sa začalo diať veľa vecí, ktoré doliehajú na nás doteraz. Nemecko sa síce zjednotilo, preto naše Československo sa rozdelilo. V koho prospech? Došlo k rozpadu Juhoslovanskej zväzovej republiky, kde začali boje. Namiesto zväzových republík došlo k vytvoreniu samostatných štátov, za vydatnej rozbíjačskej politiky USA a Nemecka. Vyvrcholením bolo napadnutie Srbska agresívnym NATO v roku 1999. Samozrejme bez súhlasu rady bezpečnosti OSN. Pekné sľuby USA priniesli vznik iniciatívy partnerstvo pre mier. Ako hovoria bratia Česi, sliby, chyby. Namiesto partnerstva pre mier došlo k rozširovaniu NATO.
V prvom slede o Česko, Maďarsko a Poľsko v roku 1999. Slovensko nebolo poslušné, preto ho USA zaradilo až do druhého sledu v roku 2004 spoločne s pobaltím aj s balkánskymi štátmi. Tie však neboli pre jastrabov z USA až tak podstatné. Hlavný cieľ,nasmerovanie na Rusko sa plnil. Zostávala Ukrajina ako hlavný nástupný priestor útoku na Rusko. Všetko v duchu nacistických tradícií. Nedarilo sa to, až nakoniec v roku 2014 sa USA spoločne s celým západom podarilo uskutočniť puč, majdanizáciu, ktorá priniesla nacifikáciu ukrajiny a vzniku separistických republík na Donbase a Luhansku. Tie sa vzopreli prevratu a bojovali o svoju zákonnú existenciu. Nebyť Minských dohôd, pravdepodobne by sa im podarilo poraziť pučistov. Tu im nechtiac pomohla Moskva, opať uverila sľubom západu.
Garanti Minských dohôd Nemecko aj Francúzsko skryto bránili naplnanie dohôd až to nakoniec vyústilo k protiútoku ruských vojsk 24.2.22, keď zasiahli do bojov proti ukrajinskej armáde, ktorá začala od 17.2.22 rozvíjať útočnú operáciu proti Donbasu a Luhansku na celej línii dotyku. Ukrajina tu sústredila cca 150 tisíc vojakov a cca 600 tankov. Proti nim stálo 30 tisíc slabo vyzbrojených,ale preto odhodlaných bojovníkov. Takáto bola realita,ktorá je dnes a denne prekrucovaná západom.prestal tu fungovať aj systém pozorovateľov OBSE. Tí nezabránili ukrajinskej armáde v rozvíjaní bojovej činnosti. Namiesto toho ušli preč. Dočkali sme sa dnešných dní, keď prebiehajú boje na Ukrajine v zástupnej vojne USA a NATO proti rusku. Hrozí nám jadrová vojna, pretože ukrajincom hrozí porážka a západ sa snaží tomu zabrániť za každú cenu. Krajným riešením pre nich je vyslanie pravidelných jednotiek NATO na priestor vojnovej činnosti. Takže súhrnne je možné povedať, že Jaltsko-Postupimský systém sa rozsypal začiatkom deväťdesiatych rokov. Prerástlo to až na pokraj tretej svetovej vojny.
V ostatných sférach tiež prebieha, vidieť ju najmä v ekonomickej oblasti. Vidíme ju v praxi aj na olympiáde v Paríži, kde Rusko ani Bielorusko nesmú vystupovať pod svojimi vlajkami a farbami. Začalo to už v roku 2016. Absurdity pokračujú dodnes. Len tí praví vinníci z USA doteraz neboli ani raz potrestaní. Takýto máme bezpečnostný systém v Európe. Opäť je tu nálož ďalšej svetovej vojny v prospech kapitálu a v neprospech obyčajných pracujúcich ľudí, ktorí to odnesú svojimi životmi.
pplk.v.v. RSDr. Juraj Kramara
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942