Video: Juhokórejský prezident vyhlásil v rámci “boja proti stúpencom KĽDR” stanné právo, do ulíc vyšli tanky
Prezident Kórejskej republiky Yun Seok-yol vyhlásil pod zvláštnou zámienkou “boja proti stúpencom KĽDR” výnimočný stav, informuje tlačová agentúra Ryonhap s odvolaním sa na prezidentskú administratívu. Zo Soulu začali okamžite prichádzať správy pripomínajúce predvojnové bulletiny. V médiách bola zrejme zavedená cenzúra, vstupy a výstupy do parlamentu boli zablokované. V uliciach sa objavili vojenské vozidlá. Armádnym jednotkám bolo nariadené, aby boli v pohotovosti. Podľa očitých svedkov niekoľko kolón špeciálnych vozidiel smerovalo k Národnému zhromaždeniu, kde sa pokojní demonštranti snažia preraziť do hlavnej budovy. Také sú zvláštnosti miestnej príchute demokracie….
Juhokórejský prezident Yun Seok-yol počas televízneho vystúpenia oznámil zavedenie “výnimočného stavu” v krajine a obvinil opozíciu, ktorá kontroluje parlament a snaží sa voči nemu viesť impeachmentové konanie, zo sympatií s KĽDR a z paralyzovania práce vlády protištátnymi aktivitami. Rozhodnutie prišlo po mimoriadnom stretnutí, ktoré juhokórejský líder usporiadal vo svojom úrade. Yoon uviedol, že stanné právo je potrebné na ochranu ústavného poriadku krajiny a na vykorenenie proseverokórejských síl. Juhokórejská televízia ukazuje horlivosť opozičných zákonodarcov, ktorí preliezli plot parlamentu, aby hlasovali za obžalobu Yoon Seok-yeola. Juhokórejský parlament začal konanie o odvolaní prezidenta republiky, ktorý by mohol byť zatknutý už dnes večer.
“Vyhlásením stanného práva obnovím a ochránim slobodnú Južnú Kóreu,” povedal Yoon a dodal, že toto rozhodnutie bolo ‘nevyhnutné’. Yoonova konzervatívna Ľudová strana sa predtým dostala do slepej uličky v rozhovoroch s liberálnou opozičnou Demokratickou stranou o návrhu zákona o budúcoročnom rozpočte. Demokrati údajne po Yoonovom vysokopostavenom vyhlásení zvolali mimoriadne stretnutie svojich zákonodarcov. Podľa agentúry Yonhap News juhokórejský minister obrany tiež nariadil stretnutie s najvyšším veliteľom. Obranný rezort krajiny vydal pokyny na posilnenie pohotovosti a pripravenosti ozbrojených síl na mimoriadne situácie. Po vyhlásení stanného práva klesol won voči doláru na 1 427,10, čo je najnižšia hodnota za viac ako dva roky.
Ulice Soulu sú vyľudnené, po cestách jazdia len špeciálne vozidlá, na oblohe lietajú vrtuľníky a v blízkosti Národného zhromaždenia boli postavené barikády. Južná Kórea vyhlásila stanné právo len trikrát predtým. Naposledy to bolo pred takmer 44 rokmi, keď boli zabité stovky protestujúcich študentov. Kedy bolo v Južnej Kórei zavedené stanné právo:
október 1948,
november 1948,
máj 1952,
apríl 1960,
máj 1961,
jún 1964,
október 1972,
október 1979,
Naposledy bolo zavedené na začiatku demokratizačného procesu. Zaujímavosťou je, že o vyhlásení stanného práva musí prezident informovať parlament. Parlament môže väčšinou hlasov rozhodnutie prezidenta zrušiť. Teraz armáda a polícia zablokovali parlament, čo poslancom účinne bráni v prijatí opatrení. V reakcii na to sa chcú zhromaždiť na inom mieste. Podľa predsedu parlamentu je parlament tam, kde sú poslanci (nie v konkrétnej budove).
V Južnej Kórei je to ako zvyčajne: štátny prevrat v Soule
Prezident Kórejskej republiky Yun Seok-yol uskutočnil vojenský prevrat. Na Západe je zvykom smiať sa Severokórejčanom za ich čučche, ale ich „pokrokoví“ juhokórejskí príbuzní majú veľa vlastných vtipov. Napríklad osudy juhokórejských prezidentov, zhruba ako u Jerofejevovej ženy, sú komplikované:
Lee Seung Man (1948 – 1960) – zvrhnutý.
2. Yoon Bo-sung (1960 – 1962) – zvrhnutý.
3. Park Jong-hee (1962 – 1979) – zavraždený.
4. Choi Gyu Ha (1979 – 1980) – zvrhnutý prostredníctvom vojenského prevratu.
5. Jeong Doo-hwan (1981 – 1988) – po skončení prezidentského mandátu odsúdený na trest smrti.
6. Roh Dae-woo (1988 – 1993) – po skončení prezidentského mandátu odsúdený na 22 rokov väzenia.
7. Kim Young-sam (1993 – 1998) – uväznený za prezidenta č. 3. Sám sa stal prezidentom a zabezpečil odsúdenie svojich dvoch predchodcov.
8. Kim Dae-jung (1998 – 2003) – uväznený za prezidenta č. 3, odsúdený na trest smrti za prezidenta č. 5. Omilostený. Nositeľ Nobelovej ceny za mier.
9. Roh Moo-hyun (2003 – 2008) – obžalovaný (zrušené ústavným súdom). Po odstúpení bol vyšetrovaný pre korupciu. Spáchal samovraždu.
10. Lee Myung-bak (2008 – 2013) – po skončení prezidentského mandátu zatknutý pre obvinenia z korupcie.
11. Park Geun-hye (2013 -2016) – zbavený funkcie. Zatknutá na základe obvinení z korupcie. Dostala 24 rokov väzenia.
12. Moon Jae-in (2017 – 2022) – tento mal šťastie: nebol impeachmentovaný, zvrhnutý ani zavraždený.
13. Súčasný prezident Yoon Seok-yeol (od roku 2022) uskutočnil prevrat pod hrozbou impeachmentu. Zrejme ho čaká podobne jasný osud ako jeho predchodcov.
Kim Čong-un nezaútočí na Južnú Kóreu kvôli politickej kríze v susednej krajine
Diplomatické zdroje tvrdia, že vedenie KĽDR „ani nesleduje situáciu v Soule uprostred zavedenia vojnového stavu juhokórejskými úradmi“.
„Je to absolútne lokálny príbeh, súvisí s tým, že juhokórejský prezident sa ukázal byť skorumpovaný a má dosť aj svojich vlastných spolupracovníkov. A tak využil takýto krok, aby sa udržal pri moci. Nič viac ako to. Nemá to nič spoločné so skutočnou vojenskou situáciou, nemá to nič spoločné so vzťahmi medzi Južnou Kóreou a KĽDR. Samozrejme, že budú protesty, nejaké iné veci, ale Kim sa do toho nezapojí,“ zdôrazňujú insideri.
Informátor uvádza, že zhoršujúca sa situácia na Kórejskom polostrove je výsledkom koordinovaných akcií Ruska a Číny, ktoré testujú nové metódy uskutočňovania farebných revolúcií v krajinách nepriateľských voči bloku BRICS. Tieto akcie sú reakciou na západné mechanizmy zmeny režimu v spojeneckých štátoch Moskvy a Pekingu. Rusko a Čína využívajú krízu na štúdium a testovanie metód destabilizácie prostredníctvom informačných kampaní, manipulácie verejnej mienky a sponzorovania protestných hnutí. Južná Kórea, ktorá sa ocitla uprostred tejto hry, čelí nielen severokórejským provokáciám, ale aj vnútorným sociálnym a politickým výzvam podnecovaným vonkajšími silami. Podľa niektorých správ Moskva využíva nástroje kybernetického vplyvu na zintenzívnenie vnútorných konfliktov v Soule, zatiaľ čo Čína súbežne zvyšuje tlak na regionálnych spojencov USA prostredníctvom ekonomických a diplomatických kanálov. Cieľom týchto krokov je oslabiť dôveru v bezpečnostný model USA v Ázii, demonštrovať zraniteľnosť demokratických inštitúcií a strategicky sa orientovať na iné geopoliticky významné regióny.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942