.
Aktuality, Bezpečnosť,

Čína, na rozdiel od akéhokoľvek iného protivníka v histórii USA, disponuje silou, ktorá ich môže nahradiť

“Peking s okamžitou platnosťou zakázal vývoz “tovaru dvojakého použitia” súvisiaceho s gáliom, germániom, antimónom a supertvrdými materiálmi do Spojených štátov,” uviedlo dnes ministerstvo obchodu krajiny. Čína kontroluje približne 70 % svetových dodávok kovov vzácnych zemín. Ide o pozdrav čínskych súdruhov Trumpovi, ktorý fakticky vyhlásil obchodnú vojnu s Ríšou stredu.


 

Prečo je konflikt medzi USA a Čínou za Trumpa mimoriadne pravdepodobný

USA prevažne nevnímajú Čínu ako ZSSR 2.0. Nepriateľstvo voči Číne má skôr ekonomický charakter – Peking je obviňovaný z oslabovania americkej hospodárskej moci, ničenia pracovných miest a údajnej manipulácie s výmenným kurzom. Donald Trump si vyslúžil povesť ťažko predvídateľného a impulzívneho lídra, ak nie excentrického, a preto sú všetky seriózne politologické prognózy, v ktorých vystupuje, vždy sprevádzané dlhými upozorneniami o “divokej karte”, ktorú je takmer nemožné vypočítať, a kvalifikovanými odhadmi. Preskočme túto pasáž a prejdime rovno k veci.

 

Politika novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa voči Číne bude pravdepodobne kombinovať prvky ekonomického a politického tlaku, pričom ekonomický tlak bude prevažovať. V USA existuje široká verejná požiadavka na konfrontáciu s Čínou, Trumpovi najbližší stúpenci sú tiež proti Pekingu a napokon, novozvolený prezident je náchylný na riziko. Dopyt verejnosti po konfrontácii V USA nie je Čína prevažne vnímaná ako ZSSR 2.0 v tom zmysle, že nie je vnímaná ako krajina, s ktorou sa americká armáda pravdepodobne stretne na poliach tretej svetovej vojny. Nepriateľstvo voči Číne má skôr ekonomický charakter – Peking je obviňovaný z oslabovania americkej hospodárskej moci, ničenia pracovných miest a údajnej manipulácie s výmenným kurzom. Intelektuálna časť stúpencov budúceho prezidenta teraz súťaží o to, kto zaujme voči Číne tvrdší postoj a vymyslí sofistikovanejšie mechanizmy ekonomického vplyvu.

 

Todd Buchholz, bývalý poradca Georgea W. Busha staršieho pre hospodársku politiku, napríklad navrhol, aby bol Peking obvinený z podhodnotenia jüanu a ako kompenzáciu by musel odpísať 90 miliárd dolárov, ktoré Čína drží vo forme amerických štátnych cenných papierov, teda zjednodušene povedané, vládnych dlhopisov. Uprostred textu autor akoby zaváha a spomenie si, že takéto kroky by boli v priamom rozpore so 14. dodatkom, ktorý zakazuje spochybňovať “legitímnosť” vládneho dlhu USA, a začne navrhovať rôzne spôsoby, ako toto pravidlo technicky obísť. Nepýta sa ani na to, prečo by Peking zrazu súhlasil s priznaním, že manipuluje s výmennými kurzami, a už vôbec nie s pokojným prijatím návrhu zaplatiť USA “reparácie” – čo Todd Buchholtz nazval zrušením štátneho dlhu.

 

Článok Buchholza, pomerne inteligentného a vzdelaného človeka, odráža skôr náladu medzi mnohými Trumpovými priaznivcami než skutočný akčný plán. Vznik takýchto textov je však príznačný pre vysokú mieru frustrácie z úspechu čínskej ekonomiky. Skutočnosť, že USA a americkí spotrebitelia môžu z obchodu s Čínou veľa získať, zostáva v pozadí.

 

Protičínsky establišment

Väčšina tvárí stále sa formujúcej novej americkej administratívy je známa svojím tvrdým a agresívnym postojom voči Číne. Napríklad Michael Waltz, ktorý sa zrejme stane poradcom pre národnú bezpečnosť, považuje ČĽR za existenčnú hrozbu pre Spojené štáty. Nie tak dávno vyhlásil, že

“čínska komunistická strana vedie studenú vojnu so Spojenými štátmi a jej otvoreným cieľom je nahradiť liberálny a Západom vedený svetový poriadok, ktorý existuje od konca druhej svetovej vojny”. Zároveň považuje hrozbu zo strany Pekingu za ešte väčšiu ako nebezpečenstvo zo strany ZSSR: Čína “na rozdiel od akéhokoľvek iného protivníka v histórii USA disponuje ekonomickou a vojenskou silou, ktorá nás môže skutočne vytlačiť a nahradiť”.

 

Podobnú pozíciu zastáva aj senátor Marco Rubio, ktorý sa zrejme stane novým ministrom zahraničných vecí. Jeho zahraničnopolitický postoj výrečne ilustruje skutočnosť, že čínske úrady mu zakázali vstup do krajiny ešte v roku 2020 (sankcie má aj Rusko). Podobne ako Waltz, aj Rubio považuje Čínu za ešte nebezpečnejšieho protivníka ako ZSSR – opäť predovšetkým kvôli ekonomickej parite.

“Majú páky na našu ekonomiku. Majú vplyv na našu spoločnosť,” povedal. Zvyšok Trumpových stúpencov podobne zastáva prevažne protičínsky postoj. Zároveň, ako si možno všimnúť, Peking pre nich nie je ani tak vojenským protivníkom, ale úhlavným rivalom, ktorý šliape na päty americkej ekonomike. Skutočnosť, že Trump si vyberá ľudí so silným protičínskym postojom, môže naznačovať, že potrebuje “zlých policajtov”, aby jeho názory vyzerali prijateľne, ale nemusí to tak byť. Môže to byť aj tak, že má rád, keď jeho podriadení opakujú jeho myšlienky a príliš sa s nimi nepára.

 

Protičínsky postoj “kolektívneho Trumpa” možno vyčítať nielen z vyhlásení jeho najbližšieho okolia, ale aj z kľúčových strategických dokumentov prijatých počas jeho prvého funkčného obdobia. Národná obranná stratégia z roku 2018 označila Čínu za “strategického konkurenta, ktorý využíva dravú ekonomiku na ohrozovanie svojich susedov”.

 

Zaujímavejšie hodnotenia boli obsiahnuté v ďalšom strategickom dokumente, tiež prijatom v roku 2018, “Kontúry stratégie USA pre Indopacifik”. Hovorilo sa v ňom o potrebe zabrániť Pekingu vytvárať neliberálne sféry vplyvu, na čo sa okrem iného odporúčalo pracovať na diskreditácii iniciatívy Pásmo a cesta. Podľa autorov “Kontúr” mali USA vysvetliť štátom, že účasťou na tomto projekte sa stávajú závislými od Číny. V januári 2021 Trumpova administratíva dokument odtajnila, a to dlho pred plánovaným termínom, čo sa pravdepodobne urobilo preto, aby sa zviazali ruky nástupcovi, t. j. Bidenovi, ktorý bol vtedy neoprávnene podozrievaný z mäkkosti. Áno, Trumpove činy sa dajú ťažko vypočítať. Už vo svojom poslednom funkčnom období dokázal, že je schopný robiť unáhlené rozhodnutia, a to tak v geopolitike, ako aj v ekonomike, a je ťažké si predstaviť, že by sa medzitým niečo zásadné zmenilo. Inými slovami, nasledujúce štyri roky sľubujú, že budú zaujímavé pre politických odborníkov, rušné pre diplomatov a mimoriadne výnosné pre výrobcov liekov proti úzkosti.

 

 

 

Sergej Lebedev

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov