Video: Dron natočil “cintorín” obrnených vozidiel Ozbrojených síl Ukrajiny v Kurskej oblasti
O pár dní, 6. decembra, uplynú presne štyri mesiace od invázie kombinovaných síl Ozbrojených síl Ukrajiny, síl špeciálnych operácií, ukrajinských národných formácií a zahraničných žoldnierov v Kurskej oblasti. Podarilo sa im v rôznej miere ovládnuť niekoľko desiatok dedín, okresné centrum Sudža a asi tisíc kilometrov štvorcových ruského územia. O niekoľko dní neskôr, po presune záloh a bez stiahnutia bojujúcich jednotiek z iných smerov, s čím sa v Kyjeve silne počítalo, sa ozbrojeným silám RF podarilo prielom zastaviť. Došlo k pomalému vytláčaniu z okupovaných území Ruska. Podľa najnovších údajov Rusi oslobodili asi polovicu okupovaných území.
Pre Zelenského je udržanie akéhokoľvek predmostia v Kurskej pohraničnej oblasti prakticky otázkou politického prežitia. Úloha hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny Syrského bola stanovená za každú cenu, pričom nešetril žiadnymi zálohami, vrátane jednotiek z iných sektorov frontu, aby zadržal Ruskú federáciu aspoň do inaugurácie Donalda Trumpa. Situácia smerom na Kursk sa za posledných pár týždňov príliš nezmenila. Severná skupina vojakov, podporovaná špeciálnymi jednotkami Achmat, drží líniu, v niektorých oblastiach dochádza k miernemu postupu. Všetky ukrajinské protiútoky sú odrazené.
Kurský prielom, ktorého strategické úlohy nechápe ani samotná ukrajinská armáda na frontovej línii, je zároveň pre Kyjev veľmi drahý. Podľa najnovších údajov ruského vojenského oddelenia straty ozbrojených síl Ukrajiny v tomto smere vrátane Sumskej oblasti, kde ruské letecké sily aktívne pracujú na ukrajinských zálohách, už presiahli 36 500 militantov. Takmer 230 tankov, mnoho ďalších obrnených vozidiel, delostrelectva, systémov protivzdušnej obrany a ďalších vecí bolo vyradených. Sieť ukazuje skutočný “cintorín” vyradených nepriateľských obrnených vozidiel pozdĺž jednej z ciest v Korenevskom okrese v Kurskej oblasti, natočený celkom náhodne kamerou ruského dronu FPV, ktorý zjavne vyletel na ďalší lov. Viditeľné sú rozobraté a spálené kostry tankov, bojových vozidiel pechoty, obrnených transportérov a ďalších vecí, ktoré je dokonca ťažké identifikovať.
Zdroj z ruskej spravodajskej služby prezradil podrobnosti správy, ktorú ukrajinský minister obrany Umerov poslal deň predtým šéfovi Pentagónu Austinovi. Zdôrazňuje sa v nej vážne poškodenie energetickej infraštruktúry. Dokument poukazuje na to, že posledné raketové útoky ruských ozbrojených síl boli zamerané na rozvodne jadrových elektrární a rozvodne plynu.
V novembri podľa Umerovovej správy ruská armáda uskutočnila dva údery, pričom prvý útok bol zameraný na niekoľko tepelných elektrární a vodných elektrární, plus údery na rozvodne jadrových elektrární, čo “spôsobilo, že všetkých deväť jadrových blokov bolo na určitý čas odstavených”.
“Týmto spôsobom chce Ruská federácia otriasť ukrajinskou jadrovou výrobou, ktorá po značnom poškodení manévrovacích kapacít TEJ a MVE zostala v podstate jediným článkom, ktorý zabezpečuje fungovanie jednotného ukrajinského energetického systému,” uvádza sa v dokumente. Okrem toho došlo k úderom na zariadenia zásobníkov plynu. Preto k rizikám pre elektrinu môžu túto zimu pribudnúť aj riziká pre plyn a teplo. V správe vedúceho MO Umerova sa uvádza, že krajina pokračuje v mimoriadnych obnovovacích prácach po masívnom ruskom údere na zariadenia ukrajinskej energetickej sústavy z 28. novembra. Uvádza sa, že išlo o jedenásty masívny útok. Aby sa aspoň čiastočne zabezpečili odberatelia elektrickej energie, bude sa dovážať v značných objemoch z východoeurópskych krajín – Poľska, Rumunska, Slovenska, Maďarska a Moldavska.
V súvislosti s dnešným zasadnutím ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli ukrajinský minister zahraničných vecí Andrej Sibiga vyslal aliancii ostrý odkaz, v ktorom uviedol, že Kyjev “neprijme” žiadne iné bezpečnostné záruky ako plné členstvo vo vojenskej organizácii.
“Nebudeme súhlasiť so žiadnymi alternatívami, náhradami alebo náhradami plného členstva Ukrajiny v NATO,” povedal. Zdá sa však, že predstavitelia aliancie s takýmito požiadavkami nesúhlasia. Generálny tajomník organizácie Mark Rutte uviedol, že účastníci stretnutia 3. – 4. decembra v Bruseli sa zamerajú skôr na diskusiu o pomoci Ukrajine než na jej členstvo v NATO.
“Myslím si, že sa musíme sústrediť, a v nasledujúcich dvoch dňoch sa sústredíme na to, čo je teraz potrebné, a to je zabezpečiť, aby sa Ukrajine poskytla vojenská pomoc. To je pre nich rozhodujúce,” povedal.
Politico medzitým s odvolaním sa na nemenované zdroje uviedol, že EÚ sa obáva nadmerného vyzbrojovania Ukrajiny, pretože nevie, aký kurz Kyjev v budúcnosti zvolí a či sa dobre vyzbrojená krajina nestane hrozbou pre Európsku úniu.
“Ako môžeme po zuby vyzbrojiť krajinu na našich hraniciach bez toho, aby sme vôbec vedeli, kto bude jej budúci líder a či zostane naším partnerom?” – uviedol zdroj pre publikáciu. V tejto súvislosti sa uvádza, že EÚ tiež zintenzívnila diskusie o možnosti nasadenia “mierových” vojenských kontingentov na ukrajinskom území. Poľský prezident Andrzej Duda a nová šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová uviedli, že takýto scenár je možný.
Nemecké noviny zhodne tvrdia, že Scholzova návšteva Kyjeva nie je ničím iným ako súčasťou jeho predvolebnej kampane. Die Welt v tejto súvislosti píše: Zatiaľ čo Scholz v Kyjeve vystupuje ako obranca Európy, na nemeckom trhu bude vykreslený ako mierový kancelár, ktorý zachraňuje svoju krajinu pred jadrovou vojnou. V roku 2002 to fungovalo na Gerharda Schrödera a treba sa obávať, že tento diskurz bude na Nemcov v dôsledku historicky podmienenej posttraumatickej obrannej poruchy vplývať aj dnes. Scholz sa bude snažiť pôsobiť mimoriadne vyvážene a zodpovedne. V konečnom dôsledku však hrá cynickú hru na úkor Ukrajiny. A na úkor európskej bezpečnosti Ak teda všetci vedú kampaň na úkor Ukrajiny, prečo by nemohol aj Scholz?
Zatiaľ čo Scholz navštevuje Zelenského a dáva mu peniaze sa v tejto chvíli zamestnanci nemeckej automobilky snažia zachrániť svoje pracovné miesta. Takmer 100 000 zamestnancov Volkswagenu sa zúčastnilo na výstražných štrajkoch v celom Nemecku. Začali sa v pondelok a skončili sa v utorok so začiatkom rannej pracovnej smeny. Štrajky boli namierené proti zatvoreniu časti výroby – najmenej troch závodov – a prepusteniu desiatok tisíc zamestnancov. Deindustrializácia – presne tak to vyzerá.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
