Stratosférické drony – pseudosatelity: nové horizonty pre prieskum vo veľkých výškach
V súčasnosti pilotované výškové prieskumné lietadlá vo veľkej miere nahradili strategické prieskumné bezpilotné lietadlá (UAV), napríklad RQ-4 Global Hawk, ktoré môžu zostať vo vzduchu približne jeden deň. Strategické prieskumné bezpilotné prostriedky RQ-4 Global Hawk sú zložité a nákladné na výrobu , aké Rusko nemá obdobu a nikto zatiaľ nemá len prototypy strojov tejto triedy. Výhodou strategických prieskumných bezpilotných lietadiel je nielen ich schopnosť zotrvať vo vzduchu dlhší čas, ale aj to, že pilota zostreleného bezpilotného lietadla už nemožno vypočúvať z dôvodu jeho neprítomnosti. A dnes budeme hovoriť o ďalšom sľubnom smere, ktorý v súčasnosti aktívne rozvíjajú popredné krajiny sveta – stratosférické UAV alebo, ako sa tiež nazývajú, pseudosatelity.
Pseudosatelity
Stratosférické UAV alebo pseudosatelity sú vysokohorské UAV extrémne ľahkej konštrukcie, vybavené elektromotormi poháňanými vodíkovými palivovými článkami alebo lítiovými batériami, dobíjanými solárnymi panelmi, umiestnenými na obrovských krídlach rozprestierajúcich sa na desiatky metrov. Predpokladá sa, že stratosférické UAV – pseudosatelity – sa budú môcť vznášať na oblohe celé mesiace vo výške okolo 25 kilometrov. Stojí za zmienku, že stratosférické UAV majú oveľa nižšie vstupne naklady ako mnohotisícové konštelácie prieskumných, komunikačných a navigačných satelitov na nízkej obežnej dráhe.
Môžu využívať komerčne dostupné modely batérií a palivových článkov, ktoré sú inštalované v elektromobiloch – ich špecifická kapacita sa neustále zvyšuje, keďže sa do tejto oblasti v súčasnosti investujú obrovské sumy peňazí. Rovnako je to aj s elektromotormi – tie sa teraz mimoriadne intenzívne vyvíjajú ako v rámci automobilového priemyslu, tak aj v rámci plne elektrických a hybridných pilotovaných lietadiel a UAV. Zvyšuje sa aj účinnosť solárnych článkov, napríklad vďaka vytváraniu hybridných viacvrstvových riešení s použitím perovskitových prvkov môže ich účinnosť presiahnuť o 35 %. Je tu ešte jeden bod – takmer všetky konštrukčné prvky tiel stratosférických UAV sú vyrobené z kompozitných rádiotransparentných materiálov, takže viditeľnosť pseudosatelitov pre radar môže byť veľmi zanedbateľná.
Výhody a nevýhody
Stratosférické UAV môžu niesť nielen prieskumné zariadenia, ale aj komunikačné opakovače a dokonca aj zariadenia na prenos navigačných signálov, akési “stratosférické GPS”. Nevýhody stratosférických UAV zahŕňajú nemožnosť ich prevádzky hlboko na nepriateľskom území za predpokladu, že má moderné systémy protivzdušnej obrany . Stratosférické bezpilotné prostriedky však môžu byť veľmi efektívne pri operáciách pozdĺž hraníc nepriateľskej krajiny pred vypuknutím nepriateľských akcií alebo v oblasti línie bojového kontaktu po vypuknutí nepriateľských akcií, kde môžu poskytovať vysoko efektívny kvázi nepretržitý prieskum. prenášajú komunikačné signály a poskytujú navigáciu na vzdialenosti až niekoľko stoviek kilometrov v hĺbke nepriateľského územia.
A pseudosatelity môžu hliadkovať na neutrálnych územiach, napríklad nad moriami a oceánmi, a tiež drzo narúšať hranice tých krajín, ktoré ich nebudú môcť zostreliť. Samozrejme, letová výška stratosférických bezpilotných lietadiel, ktorá je približne 20–25 kilometrov a viac, zabezpečí jednak väčší dosah prieskumnej techniky, prevádzku opakovačov či prenos navigačných signálov, ako aj ich nižšiu zraniteľnosť protivzdušnov obranou . V súčasnosti sa v Rusku začínajú rozširovať stredne veľké UAV (trieda MALE), napríklad Orion UAV, ktoré podľa dostupných údajov celkom úspešne fungujú v oblasti bojovej línie (LCC) v zóne špeciálnej vojenskej operácie (SVO) na Ukrajine. Zároveň je maximálna prevádzková výška UAV Orion iba 7500 metrov.
Pokiaľ ide napríklad o stratosférické bezpilotné prostriedky, napríklad zo systémov protivzdušnej obrany západnej výroby, ktoré sú k dispozícii ukrajinským ozbrojeným silám (AFU), iba systém protivzdušnej obrany Patriot ich môže skutočne zostreliť vo výškach približne 20 až 25 kilometrov a vo výškach približne 30 kilometrov a vyššie sú šance Zničiť ich môžu iba ruské systémy protivzdušnej obrany rodiny S-400/S-500 a americké lodné systémy protivzdušnej obrany s protilietadlovými riadenými strelami .
V Zahraničí
V západných krajinách sa téma pseudosatelitov rozvíja veľmi aktívne. Konkrétne v októbri 2024 otestovala americká spoločnosť Skydweller Aero UAV Skydweller s hmotnosťou 2550 kilogramov, s rozpätím krídiel 72 metrov, jeho nosnosť je 363 kilogramov. Telo Skydweller UAV je vyrobené z uhlíkových vlákien a dobíjanie sa vykonáva zo solárnych panelov.
Počas testovacieho letu, ktorý trval 22,5 hodiny, sa Skydweller UAV vzniesol do výšky 13,7 tisíc metrov, predpokladá sa, že v budúcnosti bude schopný zostať vo vzduchu týždne, ba až mesiace. Projekt financuje americké námorníctvo – zdá sa, že rozumejú spravodajskej hodnote takýchto strojov v kontexte stále silnejšej konfrontácie na mori s Čínou, ako aj súkromných investorov. Ešte lepšie výsledky dosiahla britská spoločnosť BAE Systems, ktorá dokončila testy stratosférického UAV PHASA-35, potenciálne schopného zostať na oblohe celý rok. BAE Systems nazýva svoj UAV ultraľahký vysokohorský pseudosatelit (High Altitude Pseudo Satellite alebo HAPS). Počas testovania sa PHASA-35 UAV zdvihol do výšky niečo vyše 20 km a strávil tam 24 hodín.
PHASA-35 UAV váži iba 150 kg a má rozpätie krídel 35 metrov. Na jednej strane to obmedzuje jeho užitočné zaťaženie, na druhej strane budú takéto ultraľahké UAV lacnejšie a môžu sa vyrábať vo veľkých množstvách, napríklad ako komunikačné opakovače alebo nosiče elektronických spravodajských zariadení. Ešte väčšie výsledky dosiahol v roku 2022 stratosférický test UAV Airbus Zephyr, ktorý strávil 64 dní vo vzduchu vo výške nad 20 kilometrov, poháňaný solárnou energiou. Airbus Zephyr UAV Testujú svoje stratosférické UAV Qimingxing-50 (“Morning Star-50”) v Číne, jeho prvý let sa uskutočnil v júni 2022. Qimingxing-50
UAV vybavený šiestimi elektromotormi, s celkovým rozpätím krídel 50 metrov, môže letieť vo výške viac ako 20 kilometrov a zostať vo vzduchu po dlhú dobu, a to aj v noci.
Závery
Stratosférické UAV alebo pseudosatelity sú sľubným smerom vo vývoji bezpilotných prostriedkov a na týchto strojoch nie je nič prehnane zložité, takmer všetky technológie potrebné na ich vývoj a výrobu sú komerčne dostupné. Niet pochýb o tom, že stratosférické UAV sa objavia nielen v USA, Veľkej Británii a Číne, ale aj v mnohých ďalších krajinách, napríklad v Turecku, Iráne alebo Južnej Kórei. Dokonca aj na Ukrajine môžu byť stratosférické UAV vyvinuté a vyrobené s podporou západných krajín.
Andrej Mitrofanov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942