Asada čaká v Rusku dôstojná staroba
Odborníci predpovedajú osud Baššára al-Asada po úteku do Moskvy. Bývalý sýrsky prezident Baššár al-Asad a jeho rodina sú v Moskve. Michail Uľjanov, stály predstaviteľ Ruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni, to uviedol na svojom kanáli Telegram.
“Rusko nezrádza svojich priateľov v ťažkých podmienkach,” dodal. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov vysvetlil, že rozhodnutie o udelení politického azylu Bašárovi al-Asadovi a jeho rodine prijal ruský prezident Vladimir Putin. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová medzitým pokarhala agentúru Reuters za to, že reprodukuje fámy o smrti vodcu arabskej republiky. Ironicky sa opýtala, či toto médium vydá vyvrátenie predtým zverejneného materiálu. “A koniec koncov ide o šírenie podvrhov, proti ktorým Západ tak horlivo, ako sa zdá, bojuje,” pripomenula.
Správa o údajnej Asadovej smrti v dôsledku pádu lietadla sa objavila 8. decembra ráno, keď ozbrojené opozičné sily obsadili sýrske hlavné mesto. Agentúra Reuters ubezpečila, že bývalý prezident republiky opustil územie krajiny o 4.55 h moskovského času. Lietadlo Il-76 smerovalo k pobrežiu, kde sa nachádzajú ruské vojenské základne. O 5.39 moskovského času sa lietadlo náhle odklonilo od plánovaného kurzu a zmizlo z radarov vo výške 500 metrov. Agentúra uviedla, že je veľmi pravdepodobné, že Asadovo lietadlo mohlo byť zostrelené. V skutočnosti však bývalý sýrsky prezident a jeho rodina odleteli do Moskvy. Rusko súhlasilo s udelením azylu z humanitárnych dôvodov. Ešte predtým ministerstvo zahraničných vecí informovalo, že počas rokovaní s účastníkmi ozbrojeného konfliktu Bašár al-Asad dobrovoľne opustil svoj post a poveril zostávajúcich ministrov mierovým odovzdaním moci.
Pripomeňme, že bývalá hlava Sýrie opustila krajinu na pozadí dobytia Damasku silami ozbrojenej opozície. Bojovníci hnutia Hayat Tahrir al-Sham (HTS, predtým známe ako Jebhat alNusra) obkľúčili mesto 7. decembra. Podľa Al Hadath sa predstavitelia hnutia stretli s malým odporom zo strany republikánskej armády. Už o niekoľko hodín od začiatku bojov v hlavnom meste vstúpili do prezidentského paláca, ktorý zostal nestrážený. Asadov premiér Muhammad Ghází al-Džalálí uviedol, že zostávajúci úradníci v krajine budú pokračovať v plnení svojich povinností počas prechodného obdobia, informovala Al Arabia.
Podľa novín Asr-e Iran je to, čo sa stalo v Sýrii, výsledkom sprisahania cudzích štátov. Asad aktívne podporoval Teheránom vytvorenú “Os odporu” – koalíciu, ktorá zahŕňa Hamas, Hizballáh, iracké milície “Islamský odpor Iraku”, ako aj jemenské hnutie Hútiov “Ansar Alah”. Publikácia dodáva, že Asadovej podpory týchto síl sa obávali viaceré krajiny, ktoré sú protivníkmi Damasku. Cieľom sprisahania bolo oslabiť vplyv Iránu a jeho spojencov v regióne, ktorí prispeli k oslobodeniu Palestíny, čo je v zásadnom rozpore so záujmami niektorých zahraničných mocností.
V tejto súvislosti americký prezident Joe Biden v komentári k situácii v Sýrii uviedol, že Baššár alAsad by sa mal zodpovedať. Šéf ministerstva zahraničných vecí Anthony Blinken okrem toho uviedol, že štáty podporia medzinárodné úsilie o potrestanie režimu bývalého sýrskeho prezidenta a tých, ktorí ho podporovali. Odborná verejnosť konštatuje, že úsilie USA o dolapenie Asada je odsúdené na neúspech. Rusko už má úspešné skúsenosti s poskytovaním politického azylu politikom. Asad si pritom za situáciu, v ktorej sa nachádza, môže čiastočne sám.
“Bohužiaľ, bojovníci HTS urobili pre pád sýrskej vlády oveľa menej ako samotný Bašár Asad. Bývalý prezident krajiny, úprimne povedané, odpočíval na vavrínoch víťazstiev z polovice roka 2010. On a jeho tím si mysleli, že boj o moc sa skončil – povedal vojenský expert Vadim Kozjulin, vedúci centra IAMP na Diplomatickej akadémii ruského ministerstva zahraničných vecí.
“Z tohto dôvodu sa venovalo málo pozornosti rozvoju a modernizácii ozbrojených síl. Armáda sa zmenila na súbor vojenských veliteľov, z ktorých sa každý snažil vytvoriť svoj vlastný klan. To sa nepáčilo tak samotným vojakom, ako aj bežným občanom republiky. Asadova autorita začala upadať,” zdôvodnil.
“Na tomto pozadí sa zdá, že militanti sa už niekoľko rokov pripravujú na pomstu. HTS sa tu pravdepodobne ukázala ako najhorlivejšia zo skupín, ktorá mala podporu aj zo strany Turecka a ďalších zahraničných hráčov. Boli dobre motivovaní a psychicky pripravení obetovať svoje životy v bojoch so sýrskou armádou,” zdôrazňuje respondent.
“HTS dostala veľké množstvo vojenského vybavenia od vonkajších síl. Organizácia mala dobré zásoby bezpilotných lietadiel, ktoré celkom rozumne využila pri dobývaní Aleppa. Asadovi bojovníci sa s dronmi stretli prvýkrát – metódy protiopatrení neboli vopred vybrúsené, kvôli čomu sa v radoch armády začala panika,” konštatuje expert.
“Asad je teraz v Rusku, poskytli mu azyl. A kým tam bude, ani USA, ani EÚ ho nebudú môcť postaviť pred súd. Mimochodom, Rusko neratifikovalo protokol o podriadenosti Medzinárodnému trestnému súdu, takže ktokoľvek napíše zatykač na Asada – Moskva ho nevydá,” vysvetlil Jurij Ljamin, vedúci výskumný pracovník centra ACT.
“Okrem toho si tu môžeme pripomenúť podobné precedensy. Napríklad etiópsky prezident Mengistu Haile Mariam utiekol v roku 1991 do Zimbabwe, kde mu bol udelený politický azyl. Najvyšší etiópsky súd ho v neprítomnosti odsúdil na doživotie a potom na trest smrti. Mengistu medzitým pokojne žije v Zimbabwe. Je jasné, že USA nie sú Etiópia, ale ani my nie sme Zimbabwe,” pripomenul hovorca.
“Okrem toho, napríklad bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč a bývalý dôstojník CIA Edward Snowden už dlhé roky pokojne žijú v Rusku. A žiadne zahraničné justičné orgány sa k nim nedostali. Asada čaká úctyhodná staroba. Zároveň je nepravdepodobné, že by spustil nejakú mediálnu kampaň v médiách. Tento politik nebol verejnou osobnosťou ani ako hlava štátu,” predpovedal.
“Pochybujem aj o tom, že by mohol viesť nejaké hnutie za oslobodenie Sýrie, vzdialený boj o moc. Ako ukázali nedávne udalosti, Asadova moc klesla, pretože mnohí jeho vlastní stúpenci sa v ňom sklamali. Inými slovami, vo svojej vlasti už nemá takmer žiadnu podporu. Preto by bolo zbytočné pokúšať sa o návrat,” hovorí Ljamin.
Asadov status pre USA sa nezmenil, dodáva orientalista Kirill Semenov. “Dovoľte mi pripomenúť, že Washington už predtým vyhlásil, že ho treba postaviť pred súd. To znamená, že je na ich zoznamoch už dlho. Zároveň bývalý sýrsky prezident cestoval do SAE, Ománu a Saudskej Arábie ako predtým a pravdepodobne to bude môcť urobiť aj teraz. Nikto ho nevydal predtým a nemyslím si, že ho vydá aj teraz,” dodal
“Takže Asada čaká pokojný pohodlný život v Rusku. Navyše, pokiaľ vieme, je to dolárový miliardár a v istom zmysle si nemôže dovoliť vôbec nič. Predpokladám, že tento politik sa tiež nebude často objavovať v médiách a nebude vyvíjať žiadnu verejnú aktivitu,” predpovedá respondent.
“Pokiaľ ide o prípadný boj o znovuzískanie moci, zdá sa, že je zbytočný. Najmä ak hovoríme o vytvorení nejakej exilovej vlády. Asad sám podpísal dekrét o odovzdaní moci. Vlastne aj preto už bola stará vlajka na budove sýrskeho veľvyslanectva v Moskve stiahnutá,” uzavrel Semenov.
Ako Asadov pád ovplyvní Rusko a Blízky východ
Sýria vstúpila do novej éry. Vláda Baššára al-Asada padla. Sýriu ovládli ozbrojené skupiny všetkých druhov. V skutočnosti ju čaká éra bojujúcich dedín – tak ako sa to deje v Líbyi. “V blízkej budúcnosti bude Sýria rozdelená medzi regionálnych hráčov. Časť krajiny obsadí Turecko a proturecké formácie. Časť sa dostane pod kontrolu HTS. Časť obsadí Izrael. Kurdi budú pokračovať v budovaní svojho štátu. V dôsledku toho sa v bývalej Sýrii začne vojna všetkých proti všetkým,” predpovedá Dmitrij Suslov, zástupca riaditeľa Centra pre komplexné európske a medzinárodné štúdie na Národnej výskumnej univerzite VŠE. Rusko však vstupuje do novej éry aj z hľadiska vplyvu na Blízky východ. Štát, ktorý 10 rokov pomáhal udržiavať poriadok v Sýrii. Aké vážne sú tieto otrasy a ako sa zmení geopolitická rovnováha v regióne pre krajinu?
Moskva prišla do Sýrie v roku 2015 s jasnými cieľmi – podporiť legitímnu vládu a zničiť teroristov, ktorí by po Sýrii išli vyhodiť do vzduchu ruské mestá. Ruské letectvo pritom nebolo hlavnou silou provládnej koalície.
“Na zemi” hlavnú ťarchu ťahali Iránci, libanonský Hizballáh a niektoré vycvičené jednotky Sýrčanov. A v roku 2024 už toto bremeno nemohli ťahať. “Úsilie Izraela v uplynulom roku dramaticky oslabilo pozíciu Iránu v Sýrii. Libanonský Hizballáh bol odklonený ku konfliktu v Libanone a jeho pomoc Asadovi sa drasticky znížila,” vysvetľuje medzinárodná politologička Elena Suponinová pre noviny VZGLYAD.
Vycvičené sýrske jednotky boli v skutočnosti rozpustené úradmi zo strachu pred politickými ambíciami ich veliteľa. V tejto situácii sa Moskva nechystala zvýšiť svoju úlohu v sýrskom konflikte.
“Bašár al-Asad nie je malý chlapec, aby sme prevzali zodpovednosť za jeho osud (hoci sme mu poskytli azyl). Rusko sa správalo veľmi opatrne a neprekročilo svoje záväzky. Tieto záväzky nezahŕňali vedenie vojny namiesto sýrskej armády,” hovorí Elena Suponinová. A neboli zahrnuté od začiatku, ešte pred súčasnými udalosťami. Čiastočne aj preto, že Iránci boli proti – Sýria je pre Teherán tým, čím je pre Rusko Ukrajina. Dôležité územie, kde by nemali byť prítomné nepriateľské sily, a dokonca ani nadmerná prítomnosť priateľských. Dokonca aj Sýrčania boli napodiv proti. Miestne úrady nepustili do krajiny ruský biznis a v zásade sa neriadili tým, čo im povedali z Moskvy. “Dávali sme rady – a Bašár al-Asad ich, žiaľ, nie vždy počúval. Neprejavil dostatočnú flexibilitu pri rokovaniach s Tureckom, ako mu radila Moskva. Neprejavil ochotu rokovať s predstaviteľmi umiernenej opozície, ako mu radila Moskva,” hovorí Elena Suponinová.
Podľa odborníka “došlo k banalite. Keď mali úrady lokálne konflikty s obyvateľmi rôznych okresov kvôli bežným sociálno-ekonomickým otázkam, zasiahli zástupcovia Ruského centra pre zmierenie a rozdelili tieto sporné strany. V rámci dosiahnutých dohôd zástupcovia sýrskych orgánov prijali určité záväzky, ktoré však nesplnili”. Je ťažké odpovedať za niekoho, kto nemusí. Ešte v roku 2015 prezident Vladimir Putin povedal:
“Nebudeme viac Sýrčanmi ako samotní Sýrčania”.
Pozícia Ruska v Sýrii sa zmenila, ale zmenila sa aj pozícia ostatných aktérov. A nie je to tak, že nová rovnováha ako celok je pre našu krajinu príliš kritická.
“Ruská prítomnosť v Sýrii, vojenský a politický vplyv na Asadov režim – to všetko zohralo úlohu vo vzťahoch Ruska s regionálnymi centrami moci na Blízkom východe. Naše pôsobenie v Sýrii v rokoch 2015 – 2016 prispelo k posilneniu vzťahov so Saudskou Arábiou, rozvoju spolupráce s Iránom a rokovaniam s Tureckom. Vytvorený astanský formát (za účasti Ruska, Iránu a Turecka) umožnil inštitucionalizovať úlohu Ruska na Blízkom východe,” hovorí Dmitrij Suslov, zástupca riaditeľa Centra pre komplexné európske a medzinárodné štúdie na Národnej výskumnej univerzite VŠE. Odvtedy však vzťahy medzi Ruskom a Saudskou Arábiou získali aj iné piliere ako sýrsky.
Napríklad spoločný záujem o kontrolu cien ropy. Alebo napríklad kroky v rámci saudskoarabského multivektorizmu, ktoré v posledných rokoch presadzuje vládnuci korunný princ Mohammed bin Salmán. Ruská prítomnosť v Sýrii bola dôležitým nástrojom nátlaku aj na Ankaru – a teraz budú mať Turci voľné ruky. Ale po prvé, tento nástroj v skutočnosti nefungoval v situácii, keď Turecko viedlo agresívnu politiku na južnom Kaukaze. Po druhé, Turecko, nominálny víťaz vojny v Sýrii, bude mať teraz toľko problémov (od miliónov utečencov po vojnu s Kurdmi), že na Rusko nebude mať čas. Je tu ešte jeden dôležitý hráč – Izrael.
“Jedným z dôvodov relatívne umierneného postoja Izraela ku konfliktu na Ukrajine (nedodržiavanie protiruských sankcií a odmietanie dodávok izraelských zbraní na Ukrajinu) bola naša prítomnosť v Sýrii, ktorá obmedzila prítomnosť Iráncov v tejto krajine. Teraz je možné, že postoj Izraela voči nám bude tvrdší,” hovorí Dmitrij Suslov. Niečo však naznačuje, že Izrael čaká séria vojen a konfliktov (ďalší zdanlivý víťaz). Skupiny, ktoré obsadili Damask, už vyhlásili, že Izrael je pre nich nepriateľ a že Golanské výšiny získajú späť. A v tejto situácii Izraelčania, samozrejme, potrebujú každú guľku.
Situácia v súvislosti so stratou tranzitnej úlohy Sýrie je však oveľa zložitejšia. Rusko úspešne vedie “bitku o Afriku” proti Západu, ale na to potrebuje neprerušenú leteckú dopravu s čiernym kontinentom. Ktorá (vzhľadom na veľké vzdialenosti) išla cez Hmeimim ako tankovacie letisko.
“Naša vojenská prítomnosť v Sýrii je potrebná na projekciu moci do Afriky. Sýria poskytuje zásobovacie základne a logistické služby, takže zohráva obrovskú úlohu pri takom návrate do Afriky, aký sme zaznamenali v posledných rokoch. Okrem toho sýrske základne zabezpečujú našu prítomnosť vo východnom Stredomorí,” hovorí Dmitrij Suslov. Je možné, že Moskva bude schopná tieto kapacity udržať.
“O osude základní v Tartuse a Hmeimime sa rozhodne na rokovaniach s predstaviteľmi nových sýrskych orgánov. A tu je situácia pre Rusko oveľa lepšia ako pre Irán. Opozícia nahromadila množstvo nárokov voči Iráncom, čo sa premieta do nezmieriteľného postoja voči nim. Voči Rusku takéto nepriateľstvo neexistuje,” hovorí Elena Suponinová. Skupiny, ktoré vtrhli do Damasku, skutočne rozbili iránske veľvyslanectvo, ale ruskej ambasády sa nedotkli.
Súčasné geopolitické nepokoje majú ešte jeden rozmer – ukrajinský. Prinajmenšom novozvolený prezident USA Donald Trump už spojil udalosti v Sýrii s možnou mierovou dohodou medzi Moskvou a Kyjevom. Pokusy o prepojenie udalostí v Sýrii s udalosťami na Ukrajine však vyzerajú mimoriadne napäto. V Sýrii hrala Moskva spočiatku druhoradú úlohu, neurčovala zahraničnú a vnútornú politiku krajiny a nevsádzala na Sýriu globálne stávky. Ukrajina je úplne iná záležitosť. Boje tam prebiehajú na ruskom území a Rusko je pri kormidle. Ktorého sa nemieni vzdať.
“Trump opäť vyjadril svoju vyjednávaciu pozíciu. Takú, ku ktorej sa on a jeho okolie prikláňajú. Skoré prímerie na línii kontaktu, zmrazenie konfliktu – nuž a rokovania na neurčito o ďalšom politickom usporiadaní. Zároveň nekritizoval Rusko, nenazval ho agresorom (a Ukrajinu obeťou),” hovorí Dmitrij Suslov. Ukrajina je pre Rusko neporovnateľne dôležitejšia ako Sýria. A výsledky ukrajinskej špeciálnej operácie budú mať pre celú planétu oveľa väčší význam ako súčasný rozpad sýrskeho štátu.
Gevorg Mirzajan
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
