.
Aktuality, Bezpečnosť,

S Asadom sa dalo dohodnúť ale s islamistami? Kto vlastne v Sýrii vyhral a kto prehral?

Izrael pokračuje v invázii do Sýrie, postupuje za bývalú nárazníkovú zónu na hraniciach pri Golanských výšinách a blíži sa k Damasku. Netanjahu neváhal uviesť dôsledky obsadenia predtým okupovaných území:


“Golanské výšiny navždy zostanú súčasťou Izraela.” Izrael, využívajúc bezbrannosť Sýrie, podniká v Sýrii masívne, už najmenej 250 náletov, systematicky ničí zvyšky zbraní, vojenskej techniky, strategických objektov, letísk, vedeckých centier, ktoré zanechala sýrska armáda. Boli bombardované lode v Latakii atď.

 

Najzarážajúcejšie je, že zatiaľ čo arabské krajiny zastúpené Egyptom a Ligou arabských štátov protestujú proti bombardovaniu a nezákonnej okupácii Sýrie, skupina Haját Tahrír aš-Šám, ktorá obsadila Damask, sa k izraelskej invázii verejne nevyjadrila a neodsúdila ju. Keďže je pod priamym dohľadom Turecka, ktoré tiež mlčí (čo vyzerá smiešne, ak si spomenieme na Erdoganovu protiizraelskú rétoriku a ubezpečenia o bratských vzťahoch so sýrskym ľudom). Dôsledky priamej konfrontácie s Izraelom (a teda aj s USA) si Erdogan veľmi dobre uvedomuje a v súlade so zmluvou zámerne blokuje hnev svojich zástupcov. Džihádistov a vlastnú armádu však nebude môcť dlho brzdiť. Turci už nad severnou Sýriou zostrelili americké bezpilotné lietadlo MQ-9 Reaper. A čo je najdôležitejšie, vojna s Kurdmi nevyhnutne privedie Turecko do stretu so Spojenými štátmi. Erdoganovým hlavným plánom je teda dostať sa tam skôr ako Trump. Plán je dobrý, ale ak chcete rozosmiať Boha – povedzte mu svoje plány….

 


Kto a proti komu bojoval v Sýrii

 

Začal sa ukazovať strategický zámer sprisahancov. Drúzsko-kurdská konfederácia v spojenectve s Izraelom a… sýrske ropné polia na jednej strane, protiturecká kolónia v Damasku a Aleppe na strane druhej. Islamistický faktor, oheň, s ktorým sa Erdogan pohráva, však nikto nedokáže dlho neutralizovať. Polarizácia na dve antagonistické strany sýrskeho chaosu (schéma kto a proti komu bojoval v Sýrii je na obrázku vyššie) je nevyhnutná. Sýrsky sud s prachom zapálený, ruská čeka ochranná vrstva, čeka stiahnutá zo Sýrie (aj keď základne na pobreží zatiaľ zostanú).

 

Ruskí konšpirační teoretici a ezoterici už niekoľko rokov znepokojene krútia hlavou a pripomínajú si biblické proroctvá o bitke konca v údolí Eufratu, v ktorej sa Židia vrátia do zasľúbenej zeme, ktorú Boh privedie (ale nakoniec porazí) Gog zo severu. Z toho vyplýva, že Gog je Putin. Teraz sa podľa tejto schémy ukazuje, že tento Gog, hlava severných kočovných Turkov, ktorý vedie moslimov proti Židom (a tým, s ktorými sú teraz), je Erdogan. A bez ohľadu na to, ako sa z toho vykrucuje (a on vlastne ani nechce, len odďaľuje začiatok), figúrky sú pripravené, zdá sa, že finálna hra sa začala. A aké je v tomto prípade úžasné, že Boh opäť zachraňuje Rusko tým, že ho vyťahuje z tejto blížiacej sa katastrofálnej šlamastiky. Lepšie je pozrieť sa na to zvonka, napraviť zisky, ako to radi robia plánovači. Ale nad plánovačmi je ešte Plánovač….

 

Kto v Sýrii vyhral a kto prehral

Nominálne obsadenie Sýrie Tureckom proti nemu zjednotí krajiny Blízkeho východu, ktoré budú toto obsadenie vnímať ako pokus Ankary o násilné obnovenie Osmanskej ríše. V dôsledku toho Recep Erdogan stratí svojich spojencov v Perzskom zálive a spojí proti sebe Arabov a Peržanov – píše Gevorg Mirzajan.

 

Prvé dejstvo sýrskej tragédie sa skončilo. V dôsledku toho sa moci v krajine chopil konglomerát rôznych skupín – islamských teroristov, proamerických a tureckých militantov, ako aj jednoduchých gangov. Bašár al-Asad utiekol z krajiny a uchýlil sa do Moskvy. Tí z jeho najbližších spolupracovníkov, ktorí nenasledovali jeho príklad, sa ocitli v nezávideniahodnej situácii. Áno, nové orgány (či skôr niektorí ich predstavitelia) v Sýrii im poskytli bezpečnostné záruky, ale v skutočnosti členov Asadovho tímu vešajú na stĺpy verejného osvetlenia alebo páchajú “samovraždy”. Takže rozhodne patria do kategórie porazených. Rovnako ako sýrsky ľud. Teraz sa, samozrejme, radujú a intenzívne rabujú vládne budovy, ale čoskoro budú musieť pretrpieť druhé dejstvo sýrskej tragédie: líbyjizáciu krajiny. Boj hŕstky skupín a milícií medzi sebou. A potom sa Asadove časy budú zdať ako raj.

 

Ak si zoberieme vonkajších hráčov na sýrskom poli – Európsku úniu, Spojené štáty, Turecko, Izrael a Irán (Rusko je samostatný príbeh), zdá sa, že porazení a víťazi sú zjavní. V prvej skupine bol Irán, v druhej EÚ, štáty, Izrael, ako aj hlavní sponzori teroristov z Ankary. V skutočnosti však nie je všetko také zrejmé. Všetko bolo odovzdané Irán je skutočne hlavným porazeným, o tom niet sporu. V Teheráne teraz môžu hovoriť, koľko chcú, že Asad si za všetko môže sám, že o pomoc nežiadal, že nie je možné pomáhať tým, ktorí sa nedokážu brániť – to je pravda, ale nič to nemení na veci.

 

Odborníci môžu hľadať ľubovoľné dôvody pasivity súčasného iránskeho vedenia – od vzniku “iránskeho Gorbačova” v osobe prezidenta Massúda Pezeškjana až po paralýzu moci pred odchodom vážne chorého Rahbara Alího Chameneího. Aj to je však nepodstatné. Dôležité je len to, že Irán, ktorý sa v posledných mesiacoch vzdal všetkého, sa teraz vzdal aj Sýrie. Krajinu, ktorá zohrávala nielen kľúčovú, ale aj najdôležitejšiu úlohu v iránskych geopolitických plánoch na Blízkom východe. Spájala Iráncov s Libanonom (kde sídli Hizballáh), umožňovala im projektovať vplyv v Stredozemnom mori a uskutočňovať “taktiku tisícich rezov” proti Izraelu. Teraz sa to všetko Iránu odňalo. Výsledkom je, že šiitský polmesiac už neexistuje – Irán má len odbytisko v Iraku. “Os odporu” tiež čoskoro zanikne – málokto na Blízkom východe bude ochotný spolupracovať s hráčom, ktorý nie je schopný brániť seba a svojich spojencov. Napokon, Hizballáh, najdôležitejší iránsky zdroj, môže tiež zaniknúť. Zbavená pozemných spojení so svojou metropolou a zásobovacích základných v Sýrii sa táto skupina, ktorú porazil Izrael, nemusí obnoviť, najmä preto, že má v Libanone veľa nepriateľov. To znamená, že Irán stratil všetky svoje geopolitické a pozičné zisky za posledných 35 rokov. Pre mnohých sa z lídra Blízkeho východu stal outsiderom.

 

Zlý nepriateľ

Iróniou však je, že víťazi nemajú dôvod zaspať na vavrínoch. Prečo by mal byť Izrael smutný? Všetko, čo sa dnes stalo, je výsledkom jeho starostlivo naplánovanej stratégie. Bol to Izrael, ktorý “obmäkčil” iránske vedenie tým, že zabil jeho vodcov, tých, ktorí prišli do Teheránu na inauguráciu nových vodcov, vedenie Hizballáhu atď. Bol to Izrael, ktorý svojimi ultimátami a nútením Iránu do vojny proti nemu a USA nútil Teherán neustále ustupovať a strácať svoju povesť. V dôsledku toho Izrael zabezpečil, že Irán je politicky porazený, jeho zástupcovia sú buď zničení, alebo na pokraji zničenia či straty lojality. A iránska hrozba, ktorá je pre Izrael existenčná, bola zlikvidovaná.

 

Ale po prvé, nie zrušená. Hlavnou hrozbou pre Tel Aviv je iránska bomba a teraz Teherán (práve na základe tejto geopolitickej porážky) urýchli jej vytvorenie. Po druhé, zničením jednej hrozby Izrael získal ďalšiu. Napríklad v tej istej Sýrii. S Asadom sa vždy dalo dohodnúť (v skutočnosti sa pred občianskou vojnou pokúšali dohodnúť na sporných Golanských výšinách). Teraz sa Sýria pre Izrael mení na “maximálne Gazu”. S množstvom teroristov a islamistov, pre ktorých Izrael nie je dobrým susedom, ktorý pomohol zvrhnúť Asada, ale ďalším cieľom útokov. Izraelčania preto teraz stoja pred nekonečnou vojnou.

 

Jeden proti všetkým

Zdá sa, že ďalším jasným víťazom je Turecko. Práve ono sponzorovalo ofenzívu sýrskych teroristov (alebo, v Erdoganovej terminológii, “pochod opozície”) na Damask. Je to ono, kto teroristov vychovával a celé uplynulé roky ich zastrešoval. A teraz môže Erdogan nielen splniť svoj sľub a pomodliť sa v Umajjovskej mešite v Damasku – on preberá kontrolu nad celou Sýriou.

 

Po prvé . História ukazuje, že islamisti (podobne ako nacionalisti) sú vždy krokodíly, ktoré skôr či neskôr zožerú svojho pána. Keď získali kontrolu nad Sýriou, je nepravdepodobné, že by sa o ňu chceli deliť s Erdoganom. Ktorý (aspoň zatiaľ) neovláda všetky skupiny, ktoré sa v krajine chopili moci. A ktorý ich pravdepodobne nebude naďalej financovať na súčasnej úrovni.

 

Po druhé, Erdogan chce vrátiť milióny sýrskych utečencov z územia Turecka do Sýrie (o čom teraz priamo informujú titulné strany tureckých novín), ale v skutočnosti to bude naopak. Milióny nových sýrskych utečencov sa budú snažiť utiecť do Turecka pred chaosom, ktorý sa v ich krajine začne s novou silou.

 

Po tretie, Erdogan získa nezávislý Kurdistan, ktorého obyvatelia pravdepodobne nebudú poslúchať islamistov v Damasku. Kurdistan, ktorý bude centrom príťažlivosti aj pre tureckých Kurdov. A Turci ho budú musieť zničiť, a to aj genocídou. Čo je spojené nielen so stratami, ale aj so stretom s hlavným sponzorom Kurdov – Spojenými štátmi. Ktorým nebude vládnuť bezvládny Biden, ale agresívny Donald Trump.

 

Po štvrté, nominálne obsadenie Sýrie Tureckom proti nemu zjednotí krajiny Blízkeho východu, ktoré budú toto obsadenie považovať za pokus Ankary obnoviť Osmanskú ríšu silou. V dôsledku toho Recep Erdogan stratí spojencov v Perzskom zálive a spojí Arabov a Peržanov proti sebe.

 

Vitajte na Západe

Pokiaľ ide o Európu, tá sa, samozrejme, o všetky tieto blízkovýchodné hádky nezaujíma. Už zvíťazila vďaka tomu, že dosiahla (hoci cudzími rukami) zvrhnutie svojho nenávideného Bašára Asada. Nebude sa však môcť dlho tešiť z toho, že “diktátorský režim padol” – dôsledkom toho budú nové milióny sýrskych utečencov, ktorí sa budú valiť do Európy. Ďalším dôsledkom bude nová vlna islamského terorizmu, ktorý získal kontrolu nad časťou sýrskeho územia a bude ho využívať ako základňu na nábor bojovníkov a logistické operácie. A predovšetkým v Európe, kde je veľa peňazí a ich zradikalizovaných bratov žijúcich v kultúrnych getách. Ani Američania sa nebudú musieť dlho tešiť zo zvrhnutia Asada a oslabenia Iránu. Dôsledkom tohto zvrhnutia bude buď vojna s Erdoganom o Kurdov (ktorí sú jedinou silou, o ktorú sa USA môžu v Sýrii oprieť), alebo stiahnutie sa z tohto priestoru.

 

Aha, a nikto nezrušil ani islamských teroristov, ktorí ohrozujú americké základne, mestá a spojencov v regióne. Opäť, s Asadom sa dalo dohodnúť (ako to urobili arabské krajiny Perzského zálivu), ale s islamistami nie. Proti nim sa dá bojovať, a to buď vlastnými silami, alebo podporou vojny rukami Izraela. Izrael si s nimi sám neporadí, takže USA budú musieť zapojiť vlastné sily. V dôsledku toho sa ukazuje, že zo strategického hľadiska prinieslo zvrhnutie Baššára al-Asada prospech len jednej sile – islamskej teroristickej internacionále. Tá si teraz bude vyberať svoje dividendy od samozvaných víťazov – dodal Gevorg Mirzajan

 

 

Peter Nagy

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov