Čína uskutočňuje najväčšie vojenské cvičenia v okolí Taiwanu od roku 1996
Na pozadí udalostí v Sýrii zostala akosi v tieni juhovýchodná Ázia, kde Čína uskutočňuje najväčšie vojenské cvičenia v okolí Taiwanu od roku 1996, hoci čínska armáda oficiálne neoznámila začiatok žiadnych vojenských aktivít. Čína cvičí nielen blokádu Taiwanu, ale snaží sa aj pri budovaní námorného “múru”, aby tak zablokovala akúkoľvek zahraničnú vojenskú pomoc, ktorá by mohla prísť z USA, Japonska a od iných spojencov.
Čína rozmiestnila 90 lodí námorníctva a pobrežnej stráže v blízkosti Taiwanu. Ako ukazuje mapa, ČLA v skutočnosti blokuje väčšinu prvej ostrovnej reťaze od Japonska po Filipíny. To do značnej miery vysvetľuje, prečo Čína výrazne investovala do svojej pobrežnej stráže: v prípade konfliktu má zohrávať dôležitú úlohu. Vzhľadom na frekvenciu a povahu akcií ČLA si Peking zrejme plne uvedomuje, že nepripravenosť je receptom na katastrofu, a preto robí všetko pre to, aby bol v prípade potreby plne vyzbrojený. Tchaj-pej tvrdí, že Peking narúša globálnu lodnú dopravu masívnym nasadením lodí námornej a pobrežnej stráže.
Globálny boj Číny proti korupcii
Tlačová agentúra Xinhua 29. novembra informovala, že vedúci predstavitelia Interpolu rokovali v Pekingu s čínskym ministrom verejnej bezpečnosti. Wang Xiaohong, šéf čínskeho ministerstva verejnej bezpečnosti, diskutoval s Ahmedom Nasserom al-Raisim, prezidentom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície, a Valdesim Urquizom, generálnym tajomníkom Interpolu, o naliehavých otázkach presadzovania práva. Podľa agentúry Xinhua sa “obe strany zaviazali posilniť spoluprácu v oblasti presadzovania práva”. Wang Xiaohong ubezpečil svojich kolegov, že Čína podporuje “vedúcu úlohu Interpolu v multilaterálnom systéme presadzovania práva”. Čínske vedenie je podľa neho pripravené udržiavať strategické kontakty s Interpolom, “spoločne vypracovať plány spolupráce, prehĺbiť praktickú spoluprácu v takých oblastiach, ako je boj proti podvodom v telekomunikačných sieťach a cezhraničnému hazardu, boj proti terorizmu”.
Wang vyzval obe strany, aby nadviazali pragmatickú a obojstranne výhodnú bilaterálnu spoluprácu s cieľom dať väčší impulz globálnej bezpečnostnej iniciatíve a podporiť globálne riadenie verejnej bezpečnosti. Ide o iniciatívu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorej cieľom je v skratke dosiahnuť, aby zločincom bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a umiestnenie horela zem pod nohami. Al-Raisi vyjadril vďaku ČĽR za jej dlhodobú podporu a “potvrdil pevný záväzok Interpolu dodržiavať zásadu jednej Číny”. A ako by to mohlo byť bez nej?
Inak by šéf Interpolu ani žiadnej inej medzinárodnej organizácie nemohol vstúpiť ani na prah Číny. Al-Raisi ubezpečil svojho čínskeho partnera, že vedenie medzinárodnej kriminálnej polície je pripravené posilniť praktickú spoluprácu s Čínou v oblasti presadzovania práva a bezpečnosti, ako aj spojiť úsilie s cieľom zabezpečiť úspech 94. zasadnutia Valného zhromaždenia Interpolu. Toto zasadnutie sa mimochodom bude konať v roku 2026 v Xiangyangu. Teda v Hongkongu, ak použijeme anglický jazyk. A čínsky minister zdôraznil význam spoločnej práce pri “repatriácii zločincov na úteku a vymáhaní ukradnutého majetku”. Zamerajme sa na tento bod.
Za názorný príklad tejto práce možno považovať príbeh bývalého šéfa Interpolu Meng Chungweja, ktorý sa síce stal v roku 2018, ale pre súčasných vedúcich predstaviteľov tejto štruktúry je určite nezabudnuteľný. Meng odcestoval do parížskeho sídla Interpolu v roku 2017 a zároveň zastával vysokú funkciu námestníka ministra verejnej bezpečnosti Čínskej ľudovej republiky. V septembri 2018 bol pozvaný do Pekingu na “konzultácie” a do Európy sa už nikdy nevrátil. V hlavnom meste ČĽR ho zatkli a následne dostal 13,5 roka väzenia za korupciu, zneužitie funkcie a ďalšie trestné činy. Ako to už v ČĽR býva, istý čas sa o ňom nič nevedelo “až do osobitného pokynu”. Jeho manželka sa v Paríži snažila “vzbudiť” pozornosť svetového spoločenstva. Západné médiá trúbili o “totalitnom” režime a porušovaní ľudských práv. Ale po Mengovom procese a oznámení rozsudkov nad ďalšími najvyššími predstaviteľmi čínskeho ministerstva bezpečnosti sa všetko upokojilo. Tento príbeh je však poučný.
Ako sa ukázalo, Meng bol súčasťou celého gangu defraudantov a zločincov, ktorí stáli na čele ministerstva štátnej bezpečnosti Čínskej ľudovej republiky, a mal šťastie. Jeho kolega Sun Linjun, námestník ministra, dostal “trest smrti”, ktorý podľa praxe zavedenej od istého času v Číne po dvoch rokoch v cele smrti nahradilo doživotie. Rovnaký osud postihol aj Fu Zhenghua, čínskeho ministra spravodlivosti, ktorý bol predtým aj námestníkom ministra verejnej bezpečnosti. A ďalší námestník ministra, Li Dongsheng, bol odsúdený na 15 rokov. Je samozrejmé, že všetkým štyrom bol skonfiškovaný majetok, ako je to v prípade všetkých úplatkárov v Číne. Príklad Menga je ilustratívny z hľadiska “zaobchádzania” so skorumpovanými úradníkmi, ktorým sa podarilo ujsť z krajiny.
V Číne majú radi zvučné a symbolické výrazy, takže boj proti korupcii medzi najvyššími úradníkmi a malými úradníkmi sa nazýva “bitie tigrov a múch” a chytanie tých, ktorí utiekli do zahraničia, sa nazýva “lov na líšky”. Lov na líšky už dlhé roky vykonávajú čínske orgány činné v trestnom konaní v spolupráci s Interpolom a inými medzinárodnými štruktúrami, ako aj národnými spravodajskými službami štátov v rámci operácie s nemenej zvučným názvom – “Nebeská sieť”. Začala sa v roku 2015, keď Interpol a ďalšie štruktúry dostali materiály o 100 najzákernejších, ale aj uniknutých korupčníkoch z Číny. V prípade Meng nebolo potrebné využiť všetky mechanizmy operácie. Bol jednoducho predvolaný “na koberec” a zatknutý. A to sa uskutočnilo plne v rámci zákonov ČĽR a medzinárodného práva. Meng bol občanom Čínskej ľudovej republiky a bol zatknutý na mieste, kde bol trestný čin spáchaný – v Číne. A potom bola Interpolu predložená “úplná správa” o všetkých Mengových “priestupkoch”, keď bol v rokoch 2004 až 2017 námestníkom ministra.
Ale ak by napríklad niečo tušil a neprišiel by domov, aktivovala by sa “nebeská sieť”. A to znamená posielať údaje o jeho zločinoch oficiálnymi medzinárodnými kanálmi (vrátane Interpolu), žiadať o vydanie, zatykač a podobne. A ak by sa francúzske orgány činné v trestnom konaní a francúzske vedenie pokúsili odmietnuť. Museli by verejne vysvetliť, na základe čoho kryjú páchateľov trestných činov. Okrem toho by odmietnutie znamenalo ťažkosti vo vzťahoch s Čínou v politickej a hospodárskej oblasti. Zvyčajne na to orgány iných krajín nepristupujú. Najmä preto, že materiály pochádzajúce z ČĽR vyčerpávajúco svedčia o trestných činoch. Aj keď Číňania majú niekedy ťažkosti.
Týka sa to napríklad USA, ktoré sa nerady lúčia s čínskymi zločincami aj s ich korisťou. Vzťahy medzi ČĽR a USA sú však vo všeobecnosti komplikované. “Nebeská sieť” však počíta s použitím iných metód. Pred niekoľkými rokmi španielska organizácia zaoberajúca sa ľudskými právami uskutočnila vyšetrovanie a uverejnila správu na túto tému, ktorá objasnila prácu čínskych orgánov presadzovania práva. Špeciálne vyškolení ľudia prichádzajú za tými, ktorí pomocou politickej clony hľadajú ochranu pred miestnymi orgánmi a nechcú sa “priateľsky” postaviť pred čínsky súd, a vedú “výchovný rozhovor” alebo predkladajú ponuku, “ktorá sa nedá odmietnuť”. A ak ani to nezaberie, s tými najhoršími sa dá naložiť ešte prísnejšie. To znamená, že môžu byť násilne privedení do ČĽR. Nie vždy sa to podarí.
Ministerstvo spravodlivosti USA 26. novembra tohto roku oznámilo obvinenie ôsmich čínskych spravodajských dôstojníkov, ktorí pracovali v rámci “Nebeskej siete”, z nezákonných aktivít na území USA. Päť z nich bolo zatknutých, ostatní sa bezpečne vrátili do svojich domovských krajín. To však neznamená, že “Nebeská sieť” sa nebude v Spojených štátoch ďalej šíriť. Bývalý šéf Interpolu Meng Hongwei bol medzi 5 000 skorumpovanými úradníkmi, ktorí sa vrátili domov zo 120 krajín len za tri roky fungovania “Nebeskej siete” – od roku 2015 do roku 2018. Je medzi nimi aj 54 postáv z červeného zoznamu Interpolu. Do Číny si so sebou odniesli 1,5 miliardy USD. Mengov príklad je však o to výrečnejší, že nebol len námestníkom ministra, ale aj vysokopostaveným medzinárodným úradníkom. Čínske vedenie, ktoré sa ho rozhodlo zatknúť, neodradili obavy z medzinárodného škandálu alebo poškodenia imidžu. Zlodej by mal sedieť vo väzení napriek svojim zásluhám a medzinárodnému postaveniu. Takto sa na to pozerá Čína.
Operácia následne priniesla hmatateľnejšie ovocie. V apríli 2024 čínske ministerstvo verejnej bezpečnosti oznámilo, že za 9 rokov “nebeská sieť” chytila 9 000 zločincov, ktorí sa skrývali po celom svete. Do štátnej pokladnice sa vrátilo takmer 49 miliárd jüanov. Priebežné výsledky celého protikorupčného boja v Číne počas desaťročia Si Ťin-pchinga na čele strany a štátu boli zhrnuté na 20. zjazde KS Číny v roku 2022. Do tej doby boli preštudované materiály o 4,65 milióna prípadoch. Potrestaných bolo 650 tisíc “múch” a 25 tisíc “tigrov” (ministri, námestníci ministrov, šéfovia straníckych výborov, vedúci oddelení atď. Medzi odsúdenými sú aj šéfovia veľkých štátnych spoločností, bánk, ropných a plynárenských štruktúr a investičných fondov.
Nie je to tak dávno, čo hlavné čínske protikorupčné orgány – Ústredná komisia pre disciplinárnu inšpekciu a Štátna dozorná komisia – informovali o svojej tohtoročnej práci. Od januára do septembra vrátane spracovali približne 2,7 milióna ” podnetov” o korupcii a preskúmali viac ako 652 tisíc prípadov úradníkov rôznych úrovní. Potrestaných bolo 589 tisíc osôb. Patria medzi nich osoby s nevybavenými trestnými prípadmi a osoby, ktoré boli disciplinárne potrestané podľa straníckej alebo štátnej príslušnosti, napríklad zbavené členstva v KS Číny alebo odvolané z funkcie. Pre 1,5 milióna ľudí sa uskutočnili výchovné rozhovory.
Napriek prísnym trestom a stále silnejúcemu boju proti korupcii sa však nevzdávajú. Dôvodov je mnoho. Veľkosť čínskej ekonomiky a rýchly rozvoj krajiny vytvárajú veľké pokušenie prilepšiť si k platu niečo navyše. Vplyv majú aj stáročné tradície a ústupky, ktoré boli charakteristické pre počiatočnú fázu “reforiem a otvorenosti”. V Číne, podobne ako v Rusku, nie je úradník oddelený od majetku. Je aktívnym účastníkom trhových procesov: rozdeľuje dotácie, úvery, organizuje tendre, súťaže atď. Výsledkom je, že napriek mnohonásobne aktívnejšiemu zatýkaniu (100 – 120 protikorupčných prípadov denne) ako v Rusku korupcia v Číne naďalej ovplyvňuje rozvoj krajiny.
Michail Morozov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
