Väzby západných spravodajských služieb na Moslimské bratstvo
Moslimské bratstvo založil v roku 1928 v Egypte učiteľ Hasan al-Banna a stalo sa akousi uzavretou tajnou spoločnosťou. Takmer okamžite po jeho vzniku prejavili o túto štruktúru záujem britské spravodajské služby. Vysvetlenie bolo celkom jednoduché – 28. februára 1922 britská vláda zverejnila vyhlásenie o zrušení britského protektorátu a uznaní Egypta ako nezávislého štátu, pričom si vyhradila niekoľko práv: ochranu Suezského prieplavu, ochranu Egypta pred cudzím zasahovaním, ochranu záujmov cudzincov a spoluvládu nad Sudánom.
Nezávislosť Egypta bola do značnej miery fiktívna. Británia potrebovala monitorovať rodiace sa politické trendy vo svojej bývalej kolónii. Ako píše Stephen Dorril v knihe MI6: Inside the Secret World of Her Majesty’s Secret Service, pred druhou svetovou vojnou sa britskej rozviedke podarilo nadviazať úzky kontakt s Moslimským bratstvom prostredníctvom svojej agentky Freye Starkovej, britskej spisovateľky, cestovateľky a archeologičky. V 30. rokoch 20. storočia sa tieto kontakty využívali na monitorovanie rastúcej nemeckej prítomnosti v severnej Afrike. Po druhej svetovej vojne sa aj CIA začala zaujímať o Moslimské bratstvo.
V roku 1954 sa v Egypte dostal k moci panarabista Džamál Abd el Násir a začal presadzovať nezávislú politiku, ktorá nebola v súlade so záujmami Veľkej Británie a Spojených štátov. Preto v tom istom roku začali MI6 a CIA pripravovať plány na zavraždenie Násira. Podľa Milesa Coplanda, agenta CIA pôsobiaceho v Egypte, americká spravodajská služba podporovala Moslimské bratstvo od roku 1955, pretože “ichwáni(príslušníci radikálneho nábožensko-vojenského hnutia, ktoré sa nazýva po arabsky al-ichwán (príp. al-achwán – bratia, bratstvo, a ktoré bolo rozšírené medzi beduínmi začiatkom 20. storočia na Arabskom polostrove) boli schopní Násira zhodiť”.
Sir Evelyn Shuckburghová vo svojej knihe “Návrat do Suezu: Denníky z Fiorinových úradov, 1951 – 1956” napísala, že v júni 1955 sa aj britská spravodajská služba MI6 zblížila s Moslimským bratstvom, aby spoločne bojovali proti Násirovmu režimu v Egypte. Tento boj sa stal obzvlášť naliehavým po tom, ako Násirova vláda v roku 1956 uzavrela Suezský prieplav. V súlade s tým sa kontakty medzi CIA a MI6 na jednej strane a Moslimským bratstvom na strane druhej ešte viac posilnili. “Moslimské bratstvo bolo nespokojné s Násirovou politikou a stalo sa blízkym spojencom Západu v boji proti egyptskému prezidentovi. Atentát na Násira v roku 1954 bol neúspešný a Moslimské bratstvo bolo v Egypte postavené mimo zákona. Násir považoval Moslimské bratstvo za nástroj Británie, a určite nie bezdôvodne. Podľa bývalého tajného agenta britskej tajnej služby Johna Colemana Moslimské bratstvo vytvorili významní dôstojníci britskej tajnej služby Thomas Lawrence, Arnold Toynbee, John Philby a Bertrand Russell a poslaním egyptskej organizácie bolo “vrátiť región späť v čase, aby sa ľahšie využívali ropa a iné prírodné zdroje regiónu”, ako Coleman napísal v knihe “Čo sa skutočne stalo v Iráne?”.
V 50. rokoch 20. storočia vláda prezidenta Eisenhowera nadviazala úzke kontakty s Moslimským bratstvom. V roku 1953 bolo niekoľko desiatok islamských teológov pozvaných na Princetownskú univerzitu na akademickú konferenciu. Američania totiž plánovali získať podporu duchovných vodcov islamských krajín v boji proti “komunistickej hrozbe” na Blízkom východe. Ako poznamenal Ian Johnson, bývalý reportér denníka The Wall Street Journal, medzi pozvanými bol aj jeden z hlavných predstaviteľov vtedajších Ichwanov, Saud Ramadán, ktorého Američania podporovali aj v nasledujúcich rokoch. Vo svojom článku “Tajná história vzťahov Washingtonu s Moslimským bratstvom”, uverejnenom v časopise The New York Review of Books, Johnson poznamenal, že záujem USA o Moslimské bratstvo vzrástol najmä po sovietskej invázii do Afganistanu v roku 1979, a to napriek tomu, že Moslimské bratstvo otvorene podporovalo “islamskú” revolúciu v Iráne v roku 1979. Američania podporovali Moslimské bratstvo až do útokov z 11. septembra 2001. Po útokoch bolo Moslimské bratstvo obvinené z napomáhania teroristom a boli zmrazené všetky kontakty s touto organizáciou.
V druhom funkčnom období prezidenta Georgea W. Busha však neokonzervatívna administratíva usúdila, že obnovená spolupráca s Moslimským bratstvom by mohla byť plodná, najmä vzhľadom na dianie v Afganistane a Iraku. V roku 2006 sa preto v Bruseli za sprostredkovania ministerstva zahraničných vecí USA uskutočnila konferencia, na ktorej sa stretli americké moslimské komunity s európskymi pobočkami Moslimského bratstva. S príchodom Baracka Obamu do Bieleho domu sa táto úzka spolupráca ešte zintenzívnila. Nie je to prekvapujúce, najmä preto, že Obamova administratíva si ponechala ľudí z tímu Georgea W. Busha mladšieho, ktorí pripravovali stratégiu zbližovania s Moslimským bratstvom.
“Moslimské bratstvo – medzinárodná sieť Moslimské bratstvo má dnes veľký vplyv nielen na Blízkom východe, ale aj v Európe a USA. Moslimské “bratstvo” je veľmi dobre organizované. Ian Johnson v jednom rozhovore charakterizoval toto spoločenstvo takto:
“Sú to vysoko vzdelaní ľudia, mnohí z nich sú právnici. Veľmi dobre vedia, ako vybudovať systém, ako získať peniaze, ako pracovať s miestnou byrokraciou. A pracujú veľmi dlhodobo. Nemohli by v Egypte prežiť tak dlho, keby sa nezaoberali dlhodoboplánovaným plánovaním. Desaťročie za desaťročím, napriek prenasledovaniu, prežili v Egypte. Prežili mnohých diktátorov – Násira, Sadata, Mubaraka. Sú to strategickí myslitelia. A táto ich vlastnosť sa veľmi podceňuje.”
“Moslimské bratstvo je skutočná medzinárodná sieť s desaťročiami bohatých skúseností a odborných znalostí. Najvplyvnejším duchovným skupiny bol donedávna Júsuf Qardawi; jadro organizácie sa nachádza v Katare. V Európe sú centrami organizácie Londýn, Mníchov a mnohé ďalšie veľké mestá. Ako uvádza Johnson, “mníchovský projekt je článkom európskej siete islamistických nadácií a organizácií. Nemeckou vetvou tejto siete je takzvaná Islamská spoločnosť Nemecka; tá je zasa súčasťou európskej organizácie Federácia islamských organizácií Európy so sídlom v Bruseli. Vlastnia zverenecké fondy, centrá na vzdelávanie imámov a radu vydávajúcu fatvy. Je to skutočne fungujúca sieť.”
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
