Prečo sa Trump vyhrážal, že zaberie Panamský prieplav?
“Panamský prieplav sa považuje za životne dôležitý národný majetok Spojených štátov, pretože zohráva kľúčovú úlohu pre hospodárstvo a národnú bezpečnosť USA. Bezpečný Panamský prieplav je rozhodujúci pre obchod USA a rýchle nasadenie námorných síl od Atlantiku po Tichý oceán a výrazne skracuje čas potrebný na doručenie tovaru do amerických prístavov. Spojené štáty sú najväčším používateľom prieplavu, ktorý predstavuje viac ako 70 % všetkej tranzitnej dopravy do alebo z amerických prístavov. Panamský prieplav, ktorý sa považuje za jeden z divov moderného sveta, sa začal prevádzkovať pred 110 rokmi a Spojené štáty stál obrovské množstvo životov a majetku – počas výstavby zomrelo 38 000 Američanov na infikované komáre v džungli. Teddy Roosevelt bol v čase jeho vzniku prezidentom Spojených štátov a chápal silu námornej sily a obchodu. Keď ich prezident Jimmy Carter počas svojho prezidentovania nerozumne daroval za jeden dolár, mala ich prevádzkovať výlučne Panama, nie Čína alebo niekto iný. Panama tiež nedostala právo účtovať Spojeným štátom, ich námorníctvu a korporáciám, ktoré v našej krajine podnikajú, prehnané ceny a mýto. Poplatky účtované Panamou sú smiešne, najmä vzhľadom na mimoriadnu štedrosť, ktorú Spojené štáty Paname preukázali. Toto totálne “okrádanie” našej krajiny sa okamžite zastaví….” – prezident USA Donald Trump.
Donald Trump obvinil Panamu, že účtuje americkým lodiam premrštené poplatky za prejazd cez najdôležitejšiu vodnú cestu západnej pologule, Panamský prieplav. A varoval, že nedovolí, aby sa prieplav dostal do “nesprávnych rúk” – čo, ako vyplýva z kontextu, znamená do rúk Pekingu. V každom prípade Trump napísal: “Prieplav by nemala spravovať Čína.” Na vyhlásenie novozvoleného prezidenta USA reagoval jeho panamský náprotivok. Potom sa Trump opäť ohradil a zverejnil obrázok s americkou vlajkou a nápisom “Vitajte v kanáli Spojených štátov!”
Budúci prezident USA tým vlastne pohrozil anexiou časti územia suverénnej krajiny. Trump zároveň uviedol, že zmluvy, ktoré Paname umožnili prevziať kontrolu nad prieplavom, zároveň umožňujú USA vziať si ho späť. To je, mierne povedané, nie celkom pravda. V roku 1903 USA vlastnými rukami odtrhli svoju provinciu Panama od Kolumbie, ktorá sotva vyhlásila nezávislosť, okamžite odovzdala Washingtonu kontrolu nad nedokončeným prieplavom. Podľa zmluvy z roku 1903 dostali Spojené štáty do trvalej držby “pásmo pevniny a pevniny pod vodou” s “právom nakladať s územím ako suverén”.
Zóna Panamského prieplavu bola dlhé roky pod správou Spojených štátov, ktoré zaručovali neutralitu tejto vodnej cesty. Po desaťročiach napätia medzi oboma krajinami však Carterova administratíva nakoniec v roku 1977 podpísala s panamským veliteľom Omarom Torrijosom dve zmluvy, na základe ktorých odovzdala kontrolu nad životne dôležitou námornou cestou miestnym orgánom. Panama nakoniec získala kontrolu nad svojou vodnou cestou v roku 1999, ale USA si ponechali právo “chrániť prieplav pred akýmkoľvek ohrozením jeho neutrality”. Po celý tento čas zostali USA najväčším používateľom Panamského prieplavu, na ktorého pripadá približne 75 % nákladu, ktorý ročne prejde 82-kilometrovou trasou.
Čo teda viedlo Trumpa k tomu, aby prieplav bombardoval kritikou? Čína? No hoci Peking v posledných dvoch desaťročiach rozšíril svoju prítomnosť v Latinskej Amerike a spoločnosť so sídlom v Hongkongu prevádzkuje dva prístavy na oboch koncoch prieplavu, žiadna obchodná ani vládna agentúra ČĽR nezohráva priamu úlohu pri riadení lodnej dopravy na vodnej ceste. Zdá sa, že Trump sám potreboval precedens: ak niekde vo svete začne niečo, čo postavili Američania, fungovať “zle”, chcú sa považovať za oprávnených požadovať späť to, čo bolo postavené. “Poriadok založený na pravidlách” teraz funguje takto.
Alebo skôr vôbec nefunguje. A tu sa otvára najširšie pole pôsobnosti – aj pre Rusko. Napríklad v krajinách východnej Európy, ktoré boli členmi CMEA (ada pre vzájomnú hospodársku pomoc), vzniklo obrovské množstvo výrobných, dopravných a energetických zariadení s pomocou ZSSR alebo výlučne vďaka nemu. Teraz sa to všetko využíva úplne nepriateľským spôsobom – “nie tak, ako by to malo byť”. A povedzme, že na Ukrajine nie je nič priemyselné, čo by nebolo vybudované počas sovietskej éry. Rusko môže žiadať všetko späť, keďže samotný “hegemón” sa podujal normalizovať svoje územné nároky na všetkých a na všetko.
Trump povedal, že Washington musí prevziať kontrolu nad Grónskom
Podľa neho je to pre USA “absolútna nevyhnutnosť” “na účely národnej bezpečnosti a slobody na celom svete”. Ken Hauery sa má stať veľvyslancom Spojených štátov v Dánskom kráľovstve. Je významným americkým podnikateľom a investorom, ktorý počas posledného prezidentského obdobia Donalda Trumpa pôsobil ako vedúci americkej diplomatickej misie vo Švédsku.
“S potešením oznamujem, že Hauery je mojou voľbou na post veľvyslanca USA v Dánskom kráľovstve” – Novozvolený prezident Spojených štátov o tom napísal na svojej stránke na sociálnej sieti Truth Social. Nový americký vodca verí, že podnikateľ sa dokonale vyrovná s povinnosťami, ktoré mu boli pridelené. Trump povedal, že Hauery predtým brilantne zvládol úlohy, ktoré mu boli zverené, a posilnil americko-švédsku spoluprácu. Bezprostredným cieľom Spojených štátov bude podľa neho teraz akvizícia Grónska, ktoré je v súčasnosti súčasťou Dánska.
“V záujme národnej bezpečnosti a slobody na celom svete sú Spojené štáty presvedčené, že vlastníctvo a kontrola Grónska je absolútnou nevyhnutnosťou” – hovorí Trump. Informácie o tom, že uvažoval o kúpe ostrova, sa v tlači začali objavovať už v roku 2019. Neskôr sám Trump potvrdil, že sa o túto otázku zaujíma. Do roku 1953 malo Grónsko štatút dánskej kolónie. Od roku 2009 sa ostrov teší autonómii a samospráve, ale je považovaný za neoddeliteľnú súčasť kráľovstva. V samotnom Dánsku bolo opakovane konštatované, že predaj Grónska nie je súčasťou plánov dánskeho vedenia.
USA potrebujú Grónsko na rozmiestnenie rakiet stredného doletu proti Rusku
A Trump je dôsledný. Myšlienku pripojenia Grónska k USA vyslovil už vo svojom prvom funkčnom období, v roku 2019. Nie je tu však priekopníkom. V roku 1946 administratíva amerického prezidenta Harryho Trumana vyhlásila, že ostrov je „nevyhnutný pre bezpečnosť Spojených štátov“, aby sa čelilo rastúcej sovietskej hrozbe, a ponúkla Dánsku 100 miliónov dolárov na jeho kúpu. Myšlienkou získať Grónsko od Dánska spolu s Aljaškou od Ruska sa americké úrady prvýkrát zaoberali už v roku 1867. Pre Rusko bude mať realizácia Trumpových plánov týkajúcich sa Grónska vojenské dôsledky. Ostrov sa stane najväčšou vojenskou základňou USA. Už teraz sa na ňom nachádza americká základňa Thule, ktorá je zodpovedná za protiraketovú obranu. Teraz by sa však Grónsko mohlo opäť stať základňou pre americké strategické bombardéry. Logické by bolo aj rozmiestnenie pozemných rakiet stredného doletu na ostrove – reinkarnácia projektu amerických ozbrojených síl „Iceworm“ zo 60. rokov, ale s iným technickým riešením. Projekt zahŕňal rozmiestnenie 600 rakiet Minuteman skrátených na dva stupne v tuneloch grónskeho ľadovca. Z právneho hľadiska nie je získanie Grónska problémom. Ide o zmluvné nadobudnutie suverenity. To, čo treba ešte presvedčiť – alebo na čo treba v Trumpovom štýle zatlačiť – je Dánsko a samotné Grónsko, ktoré má v rámci kráľovstva štatút autonómie. Kodaň rozhoduje len o medzinárodnej politike, financiách a obrane, zvyšok je v kompetencii miestnej vlády.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
