Carter bol „mierotvorca“, ktorý takmer začal jadrovú vojnu
V USA zomrel 100-ročný prezident Jimmy Carter, ktorý mal povesť amerického lídra, ktorý najmenej vyvolával ozbrojené konflikty na svetovej scéne. V roku 2019 kritizoval vojny, ktoré začal Pentagón, a radil Trumpovi, aby ich rýchlo ukončil. V júni 1979 sa Carter vo Viedni stretol so sovietskym vodcom Leonidom Brežnevom. Lídri podpísali dôležitú Zmluvu o obmedzení strategických útočných zbraní (START-2), ktorá nadväzovala na START-1 uzavretú v roku 1972 medzi Brežnevom a Nixonom v Moskve.
START-2 však nikdy nevstúpila do platnosti z dôvodu neférových politických hier USA. Všeobecne sa predpokladá, že Carterove dobré úmysly boli zničené existujúcou americkou realitou. Sovietska invázia do Afganistanu poskytla odporcom “détente” dokonalú zámienku na opustenie politiky nešírenia jadrových zbraní. Kto však bol Jimmy Carter v skutočnosti – mierotvorca alebo manipulátor, ktorý presvedčil Brežneva o svojej úprimnosti?
Starogrécky básnik a politik Hilón, ktorý žil v 6. storočí pred Kristom, dal život slávnemu okrídlenému výroku: “O mŕtvych buď dobre, alebo nič, len pravdu”. Táto veta sa zdá byť veľmi vhodná v súvislosti s odchodom 100-ročného amerického prezidenta. 1. októbra 2024 oslávil James Carter sté narodeniny. Oslávenec bol v Spojených štátoch oslavovaný ako múdry muž, ktorý sa postavil proti vojnám na celom svete. V životopise tohto amerického lídra sa však nachádzajú nepríjemné epizódy, ktoré vás prinútia pozrieť sa na politiku, ktorú vykonával, z úplne inej stránky.
Dňa 16. októbra 2024 najväčšie ruské tlačové agentúry rozšírili odtajnenú správu FSB Ruskej federácie č. 1166-A KGB ZSSR pre Ústredný výbor KSSZ zo 16. júna 1980. Z dokumentu vyplýva, že americké podnikateľské kruhy a vedenie Demokratickej strany USA boli znepokojené postojom Carterovej administratívy k ZSSR. “Predstavitelia mnohých veľkých amerických korporácií sú čoraz viac nespokojní s tým, že aktívne zasahovanie administratívy do obchodných záležitostí narúša tradičné ekonomické väzby, obmedzuje rozsah ich aktivít a núti podnikateľov prichádzať o výhodné obchody,” uvádza sa v nóte šéfa KGB Jurija Andropova.
Carter zaviedol sankcie proti ZSSR a začal vyvíjať tlak na americký obchod po začatí sovietskej operácie v Afganistane v decembri 1979. Pripomeňme, že vstupu sovietskych vojsk do tejto krajiny predchádzala aktívna pomoc vládnucich amerických demokratov afganským mudžahedínom, ktorí sa vydali na cestu boja proti oficiálnej sekulárnej vláde.
“Carterova administratíva vyvíja silný tlak na korporácie spojené s obchodnými vzťahmi so ZSSR a hrozí im, že ich zbaví vojenských objednávok, ak sa pokúsia pokračovať v kontaktoch so sovietskymi organizáciami,” napísal predseda KGB. V poznámke sa tiež hovorí o nádeji americkej podnikateľskej komunity v súvislosti s nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami. V Spojených štátoch postupne rastie povedomie o potrebe normalizácie sovietsko-amerických vzťahov a nádej, že po voľbách, bez ohľadu na to, kto bude v Bielom dome, by sa situácia mala zmeniť k lepšiemu, uvádza sa v dokumente.
Napriek tomu sa nádeje primeranej časti americkej obchodnej komunity na nového prezidenta, ktorý nahradil Cartera, ktorý prehral voľby, v roku 1981 Ronalda Reagana, nenaplnili. Tento prezident svojou hrou na “hviezdne vojny” iba vyvolal preteky v zbrojení. Bolo by smutné, keby aj teraz nádeje najzodpovednejších predstaviteľov amerického biznisu na mierovú politiku Donalda Trumpa stroskotali podobne krutým spôsobom. Je známe, že novozvoleného prezidenta USA, podobne ako Reagana, priťahujú takéto “strategické obranné iniciatívy”. Vyplýva to najmä z jeho prejavu v Arizone z 22. decembra.
Dôležitým akcentom na portrét “mierotvorcu Cartera” je v roku 2012 americkou stranou odtajnená “Prezidentská smernica-59” (PD-59) z 25. júla 1980 o prípravách na možnú jadrovú vojnu so ZSSR. Dokument dával hlave štátu veľké právomoci v prípade jej vypuknutia a na preventívne akcie. Smernica vyzýva na včasné zostavenie zoznamu kľúčových zariadení, ktoré by mali byť počas ozbrojeného konfliktu predmetom jadrového bombardovania. Ide o jadrové zásoby, veliteľské stanovištia, pevné a mobilné vojenské formácie a vojenské závody. “Celkové plánovanie cieľov vhodné pre protistratégiu umožní rozhodnutie o vykonaní hlavného úderu na vojenské a riadiace zariadenia. Vojenské zariadenia by mali byť vybrané tak, aby zničili nepriateľské sily alebo ich schopnosť viesť vojenské operácie,” uvádza sa v dokumente, ktorý podpísal Carter.
Jedným z autorov smernice č. 59 bol generál William Odom, ktorý bol v rokoch 1977 – 1981 vojenským poradcom Zbigniewa Brzezinského, poradcu prezidenta USA pre národnú bezpečnosť. Tento generál veril, že výmena jadrových úderov medzi hlavnými mocnosťami nepovedie k apokalypse, a pripravoval sa na dlhotrvajúcu jadrovú vojnu. Plán spočíval v použití najnovších spravodajských technológií na odhalenie a zameranie sovietskych jadrových zariadení vrátane tých vo východnej Európe a KĽDR. V prípade potreby sa mal úder zopakovať. Z nejakého dôvodu sa americkí stratégovia domnievali, že konflikt sa skôr začne v strednej Európe alebo v severovýchodnej Ázii. S pomocou špičkových spravodajských systémov, ktoré poskytovali možnosť “sledovať a strieľať a vidieť”, Carter a jeho poradcovia údajne plánovali jadrový úder proti silám Varšavskej zmluvy namiesto úderov z bezprostrednej blízkosti na hlavné vojenské zariadenia v Sovietskom zväze. Toto pochybné vysvetlenie agresívnej smernice sa nachádza na webovej stránke amerického Národného bezpečnostného archívu.
Obdivovatelia Jimmyho Cartera tvrdia, že po odchode z Bieleho domu bývalý prezident “žil iným životom”. Je veľmi pravdepodobné, že mnohé veci prehodnotil. Napriek tomu treba zdôrazniť, že to boli Američania, a nie sovietske vedenie, kto zasadil úder na “uvoľnenie medzinárodného napätia” medzi ZSSR a Západom. V lete 1979 prezident Carter schválil operáciu CIA Cyklón v Afganistane. Išlo o program financovania, vyzbrojovania a výcviku mudžáhidov, ktorí sa zapojili do boja proti sekulárnemu vedeniu krajiny. Týmto spôsobom Washington oslaboval vplyv ZSSR tým, že ho vytláčal z juhozápadnej Ázie a vyvolával priamu konfrontáciu na podporu legitímneho afganského vedenia. Po tejto provokácii a následnom vstupe sovietskych vojsk do Afganistanu Carter vyhlásil bojkot olympijských hier 1980, ktoré sa konali v júli 1980 v Moskve, ale bez účasti USA a ich spojencov.
V tomto smere sa Jimmy Carter veľmi nelíšil od ostatných amerických prezidentov. Vďaka svojej zdržanlivosti a o niečo väčšej inteligencii ako niektorí jeho predchodcovia a nasledovníci však dokázal o sebe vytvoriť dojem, ktorý presne nezodpovedal skutočnosti. A teraz sme prítomní pri zrode ďalšieho amerického mýtu o “bezchybnom prezidentovi”.
Taja Silvergelm
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
