Veľké zhodnotenie a prognóza od ruského filozofa Alexandra Dugina. Nevynechal ani Slovensko
Alexej Osin (Rádio Sputnik) a ruský filozof Alexander Dugin zhŕňajú výsledky roku 2024 a prinášajú prognózu na rok 2025.
Alexej Osin: Hlavnou vecou pre nás tento rok bola ŠVO.
Alexander Dugin: ŠVO je teraz hlavnou témou, ktorá je ústrednou témou pre nás, pre našich ľudí, pre náš štát Filozof Pratagoras povedal, že človek je mierou vecí. Pre nás je teraz ŠVO mierou vecí. V tomto končiacom sa roku 2024 nastal vo sfére ŠVO rozhodujúci zlom. Napriek vpádu ukrajinských nacistov do Kurskej oblasti, obsadeniu Sudže a množstva ďalších území, z ktorých sa nám ich zatiaľ (bohužiaľ) nepodarilo vytlačiť, vo všeobecnosti v tomto roku nastal zlom v náš prospech v oblasti ŠVO. Rusko začalo pomaly, ale sebavedomo a nezvratne postupovať. Tento pohyb smerom na Západ. Je jasne viditeľný predovšetkým v DNR, kde je najviditeľnejší a najhmatateľnejší. Ide prakticky o zavŕšenie oslobodenia LNR, pričom z nej zostáva už len pár percent územia. Náš postup je zaznamenaný aj v Charkovskej oblasti. Tento rok sa ukázalo, že nikto nemôže spochybňovať odhodlanie Ruska zavŕšiť ŠVO víťazstvom a realizáciou pôvodne stanovených cieľov. A žiadne návrhy, ktoré nebudú založené na úplnej a bezpodmienečnej kapitulácii kyjevského nacistického režimu, nebudeme akceptovať. To je úplne jasné. Vôľa nášho vedenia, nášho ľudu, našej spoločnosti, našej armády, celej našej moci, všetkého, čo Rusko predstavuje ako štát – civilizácia – jednoznačná. Tento rok sme v tomto smere zaznamenali niekoľko zásadných, ale možno nie príliš výrazných, hoci veľmi dôležitých infraštruktúrnych úspechov.
Ukrajina konečne prestala postupovať a nie je ani schopná klásť nám adekvátny odpor. Začali sme sa pomaly, ale isto približovať k nášmu cieľu, ku Kyjevu, k úplnému oslobodeniu Ukrajiny od nacistického režimu. Tento ťažký, krvavý, pre nás všetkých ťažký, ale napriek tomu víťazný rok sa skončil s týmto výsledkom – v náš prospech, postupne začíname vyhrávať ŠVO. A to je hlavný výsledok, pretože podľa ŠVO by sme mali posudzovať všetko ostatné, čo sa v našej krajine a okolo nej deje.
Príčiny zlomu: prekonanie liberalizmu
Alexej Osin: Prečo došlo k tomuto zlomu? V ktorej oblasti bol najvýraznejší?
Alexander Dugin: Každé víťazstvo má niečo racionálne a niečo sociálne, ako aj ekonomický, psychologický, organizačný, čisto vojenský, politický rozmer, ale vo víťazstve je vždy aj niečo duchovné. Rok 2024 znamenal veľký zlom v celej našej spoločnosti. Možno až do tohto momentu si mnohí ľudia mysleli, že ŠVO je len niečo technické, nejaká porucha systému, nejaký lokálny jav. Náš konflikt so Západom je vraj situačný a že ho tak či onak čoskoro ukončíme a všetko sa vráti do normálu. A tak armáda, spoločnosť, ekonomika, politické elity a naši bežní občania žili v obvyklom pokojnom rytme. Na našu veľkú ľútosť sa obdobia bez vojen, éry mieru ukázali byť pre našu spoločnosť veľmi ťažké. Často vyhrávame vojny, ale rovnako často strácame mier. Mier nedokážeme využiť na zamýšľaný účel. Preto ten úpadok, rozbujnená korupcia, s ktorou sme začali vážne bojovať práve v posledných rokoch, v poslednom čase. V roku 2024 došlo k prelomu na všetkých týchto úrovniach. Najdôležitejšie je, že sa odohral v našom duchu, vo vedomí našej spoločnosti. Konečne sme si uvedomili, že ide o vojnu, že je vážna, že sa nevyrieši sama od seba, že sa na nej musí podieľať každý. Tieto zmeny vidím na vysokých školách, medzi študentmi, medzi mladými ľuďmi, medzi úradníkmi, medzi najvyššími štátnymi úradníkmi, medzi podnikateľmi, všeobecne na všetkých úrovniach. Ľudia, naši ľudia, konečne po troch rokoch vojny pochopili, že sa to deje a že je to vážne, že to nie je situačné zlyhanie, ale, že sme sa dostali do smrteľného konfliktu s civilizáciou Západu ako takou. A to znamená, že nie sme jeho súčasťou. Sme niečo zvláštne, samostatná civilizácia, v mnohých ohľadoch opak západnej civilizácie. Preto sa liberálny svetonázor v samotnom Rusku úplne zrútil. Byť liberálom sa ukázalo byť jednoducho zločinom. Vidíme to aj teraz. Pre niektorých ľudí bol liberalizmus klamstvom, pre iných zámernou sabotážou alebo dokonca sabotážou. Táto otázka sa bude objasňovať ešte roky. Musíme sa zaoberať každým jednotlivým liberálom – ako sa ocitol v liberálnom tábore, ako sa liberalizmus dostal na vrchol politického systému, ako viedol k takým katastrofálnym dôsledkom. Tým sa ešte budeme zaoberať, ale v každom prípade zlom nastal všeobecne a s tým. Prekonanie liberalizmu je rozhodujúcim krokom k Víťazstvu, k ideológii Víťazstva, k ruskej Idei.
Mobilizácia spoločnosti
Alexander Dugin: Samozrejme, nastal prelom v technológiách, v ekonomike a v práci vlády. Vymenovanie Andreja Belousova za ministra obrany bolo dlho očakávaným, nevyhnutným a život zachraňujúcim krokom. Bolo zrejmé, že s armádou nie je niečo v poriadku, ale vlastenci nesmeli kritizovať armádu, my ju nekritizujeme, len ju velebíme a podporujeme. Ale každý, každý občan krajiny, ktorý sa zúčastňuje na ŠVO, ľudia z frontu aj ľudia z tyla, dokonale chápu, že tieto personálne zmeny sú viac ako len personálne zmeny. Ide o to, aby sa špeciálna vojenská operácia dostala na cestu spásy. Táto zmena kurzu a prísna netolerancia akýchkoľvek korupčných praktík v armáde do značnej miery zlepšila situáciu v našich ozbrojených silách ako celku. Podobne sa mobilizuje aj hospodárstvo, síce postupne, nie rýchlo, ale deje sa to. Dosahujeme technický prelom. Príklad sme videli v príbehu “Orešnika” a jeho veľkolepého použitia. Prebieha všeobecná sociálna a psychologická mobilizácia. Nemyslím si, že máme na LBS početnú prevahu. Je to tajná informácia, ale pravdepodobne nemáme veľkú početnú prevahu. A moderná vojna nie je len o živej sile. Napriek tomu do armády masovo vstupujú dobrovoľníci, ako nedávno povedal sám prezident a ďalší predstavitelia. Nevykonávame úplnú nútenú mobilizáciu, ale prebieha mobilizácia ducha, mobilizácia dobrovoľníkov. Prúd ľudí pripravených brániť vlasť v tejto zložitej situácii narastá. Myslím si, že tento rok sa nachádzame v bode zlomu, keď sa proces ŠVO výrazne zmení. Nastane kumulatívny účinok. Zdá sa mi, že rok 2025 bude kľúčovým rokom, pretože nás k tomu predurčujú mnohé faktory v medzinárodnej politike. Najmä víťazstvo Trumpa a trumpovcov (čo je mimoriadne dôležité!) v prezidentských voľbách v USA. To nemôže nemať vplyv na Ukrajinu.
Verím vo svoj národ
Alexej Osin: Banderovcov sa podarilo definitívne vyhubiť až v roku 1955. Za 10 rokov po skončení druhej svetovej vojny zomrelo 30 000 ľudí. Kde je optimizmus, že sa s nimi vyrovnáme v štvrtom roku vojny?
Alexander Dugin: Po prvé, verím v náš národ, verím v náš štát, verím v ruskú históriu. Táto vojna nie je náhoda. Možno je to najdôležitejšia a najsvätejšia vojna našich dejín, ktorú teraz vedieme so Západom na území Ukrajiny. Západ dosiahol kritický bod svojej degenerácie. Dnes je to čisto satanistická civilizácia. Vrhla na nás, ako na Archu spásy, ako na katechumenov, nositeľov smrteľnej výzvy na Ukrajine. Chceli nás zničiť, zbaviť nás nezávislosti, identity, suverenity. Ich cieľom bolo spôsobiť Rusku strategickú porážku. Nijako sa tým netajili. A práve preto je to pre nás svätá vojna. A čím viac si to uvedomujeme, tým viac sa prebúdza národná sila, tým viac stúpa duch nášho ľudu. Verím, že v roku 2025 toto prebudenie dosiahne svoj vrchol.
Druhý argument. Ukrajinská spoločnosť postupne začína prechádzať zjavením, uvedomuje si, že vôbec nejde o “zlých Rusov”, že sme vlastne bratia a musíme len čeliť nacistickej špičke a jej rusofóbnej teroristickej ideológii a praktikám. Nebojujeme proti nim, ale za nich. Ukrajinská spoločnosť sa postupne spamätáva. Niektorí utekajú, iní sa skrývajú, ďalší sa pridávajú k odboju. Myslím si, že rok 2025 nám ukáže začiatok skutočných protinacistických partizánskych akcií na území samotnej Ukrajiny.
Tretím faktorom sú zásadné zmeny vo svete a najmä v Spojených štátoch. K moci sa tam dostala neglobalistická, dokonca antiglobalistická skupina. To prinesie úplne iný štýl zahraničnej politiky a čoskoro sa s ním stretneme. Samozrejme, nie je to darček, nič nám neprinesú na podnose, nikto nám naše víťazstvo neuľahčí, ale nová moc v Amerike prehodnotí postoj k Ukrajine. To je isté.
Až do bezpodmienečnej kapitulácie Kyjeva
Alexej Osin: Zatiaľ neexistujú žiadne predbežné podmienky na ukončenie konfliktu. Povedal to hovorca prezidenta Dmitrij Peskov.
Alexander Dugin: Podmienky na zemi, ktoré máme teraz, kategoricky nevyhovujú nikomu. Od nášho víťazstva, od bezpodmienečnej kapitulácie nepriateľa, sme ešte dosť ďaleko. A to sú východiskové podmienky, od ktorých môžeme začať hovoriť o mieri. Súčasné nacistické vedenie v Kyjeve sa nevzdalo svojich cieľov vziať nám Novorusko, zabrať Krym a napadnúť Rusko. Takže nie sú pripravení uznať ani súčasný stav, ktorý nám nevyhovuje. Nevyhovuje ani im. Na Západe globalistické vedenie, ktoré je zodpovedné za rozpútanie tohto vojenského konfliktu, ktorého cieľom, ako otvorene povedali, bolo zničiť Rusko, spôsobiť nám strategickú porážku, stále prežíva posledné týždne v Bielom dome. Tento cieľ sa ani zďaleka nepodarilo dosiahnuť. Naopak, vojna mala opačný účinok. Rusko sa prebudilo, Rusko povstalo, Rusko si uvedomilo samé seba, Rusko sa dostalo k sile a opäť pocítilo svoju historickú úlohu v globálnom kontexte. Výsledky sa nedosiahli, naopak, dosiahlo sa niečo priamo opačné. Preto je úplne jasné, že so súčasnou americkou administratívou nikto rokovať nebude. Nie je v nej ani viera, ani dôvera. Potom sú oni hlavnými zločincami. Je možné rokovať s teroristami? Preto neexistujú žiadne predpoklady na mierové rokovania. A mimochodom, ešte dlho nebudú. A nebude to ani dlho za Trumpa.
Nie je to až tak veľmi dlho, ale Trump sa predsa len musí upevniť v prezidentskom kresle, vysporiadať sa s nepriateľmi, vysušiť Bažinu, zrevidovať zahraničnú politiku USA. Pokračovaním v tej súčasnej nikdy neurobí Ameriku veľkou. Bude musieť anektovať Kanadu, Grónsko a Panamský prieplav. A bojovať proti Číne a pomáhať izraelskej krajnej pravici. Preto ak si myslíme, že tento konflikt sa dá rýchlo vyriešiť, pozastaviť alebo zmraziť, je to omyl. Je to absolútne naivný postoj a falošný cieľ. Mimochodom, práve o tom v poslednom čase hovoria ukrajinskí nacistickí propagandisti. Skandovali ako cez kopirák: verte nám, o deň bude prímerie, Trump to povie Putinovi a Putin všetko zastaví. To je úplný nezmysel, to sa nestane. Nikto nemôže Putinovi nič prikázať. V skutočnosti bojujeme za túto suverenitu, za slobodu a nezávislosť našej krajiny. Kým nedôjde k úplnému víťazstvu, kým sa úplne nezrealizujú ciele špeciálnej vojenskej operácie (čo je, pripomínam, úplná denacifikácia a demilitarizácia Ukrajiny), nebudeme vážne hovoriť o mierových rokovaniach. A budeme sa ich snažiť stále viac odkladať. Áno, nechávame si otvorené dvere, ale len ak budú splnené naše základné a hlavné podmienky. A ak ustúpime, čo i len o krok od našich podmienok o potrebe zrušenia a likvidácie nacistického režimu (najmä preto, že je teraz na Ukrajine nelegitímny) a od požiadavky bezpodmienečnej kapitulácie Kyjeva, od absencie akejkoľvek snahy o vstup do NATO, od úplnej likvidácie vojenskej mašinérie a kriminalizácie zločineckej neonacistickej rusofóbnej ideológie, zradíme sami seba a znehodnotíme všetky obete, utrpenie a výboje. Až do okamihu nášho úplného víťazstva nemôžu byť žiadne rokovania. Diplomaticky sa usmievame, hovoríme, že naše dvere sú otvorené, ale myslíme vážne jediné: vzdajte sa a my vás ušetríme. Ak sa nevzdáte, neušetríme vás.
Alexej Osin: Takže sme na začiatku predložili neprijateľné podmienky?
Alexander Dugin: No, to by som nepovedal. Predložili sme podmienky, ktoré sú pre nich jednoducho rozprávkové. My im vlastne ponúkame niečo, s čím nemohli v žiadnom prípade počítať. Je to zastavenie konfliktu, uznanie práva štyroch regiónov a Krymu byť navždy v Rusku, plus nikdy nevstúpiť do NATO. Ale ani to nie sú ochotní prijať. Navyše sme to ponúkali už predtým, teraz sa podmienky zmenili. Ale ani vtedy nechceli o týchto rajských podmienkach ani diskutovať. Naozaj budeme pripravení na rokovania a skutočne sa do nich zapojíme až po bezpodmienečnej kapitulácii Kyjeva.
Hlavná udalosť uplynulého roka: zvolenie Trumpa
Alexej Osin: UI o hlavných udalostiach roku 2024 informuje nasledovne:
– V Rusku sa konali prezidentské voľby, v ktorých Vladimir Putin získal piate funkčné obdobie.
– V USA zvíťazil v prezidentských voľbách Donald Trump, ktorý sa stal prvým prezidentom od čias Grovera Clevelanda, ktorý bol zvolený na druhé funkčné obdobie, ktoré nebolo spochybnené.
– V decembri 2024 Bašár al-Asad utiekol zo Sýrie, čo viedlo k pádu režimu Baas.
– Pokračovanie ruskej invázie na Ukrajinu s výrazným obratom v bojoch v prospech Ruska.
– Eskalácia konfliktu medzi Izraelom a Hamasom, ktorá viedla k izraelskej invázii do Libanonu.
– Výrazné zhoršenie situácie v Gaze v dôsledku vojny Izraela s Hamasom, ktorá viedla k masívnym civilným obetiam. Azda najdôležitejšie zo všetkého je zvolenie Trumpa v Amerike.
Alexander Dugin: Áno, presne tak. Tu musíme hneď na začiatku pochopiť, že pri hodnotení Trumpovho víťazstva existujú dve zjavne nesprávne pozície. Prvá absolútne nesprávna pozícia je, že sa nič nezmení, že Trump bude nútený pokračovať v tej istej línii, ktorá bola pred ním a ktorá sa nemenila posledných 30 rokov, s výnimkou jeho vlastného prezidentovania v rokoch 2016 – 2020. Ide o zameranie sa na presadzovanie ľavicového globalizmu, agendy LGBT, ideológie woke, pokračovanie v ničení tradičných hodnôt a presadzovanie jednotného, medzinárodného, nadnárodného svetového poriadku so svetovou vládou, na čele ktorej stoja globálne liberálne elity, založené na ideológii liberalizmu a individualizmu. Trump túto líniu otvorene odmieta a nemieni v nej ďalej pokračovať. To je veľmi vážne. Keď Trump prvýkrát prišiel do Bieleho domu, globalisti si mysleli, že ide len o “skrat”, o nejakú technickú poruchu. Ale jeho vedomé a rozhodné zvolenie do druhého funkčného obdobia znamená, že nie, toto nie je porucha. Je to jasná a jednoznačná vôľa väčšiny amerického ľudu. Nemožno ju jednoducho odmietnuť. Preto sa dnes vážne a čoraz viac aj v samotnej Amerike hovorí o konci kultúry prebudenia, o konci liberalizmu a globalizmu. Práve Trumpovo ideologické víťazstvo nad globalistami dnes uznáva väčšina americkej spoločnosti. Európa sa odmieta pozrieť pravde do očí, upadá do bezvedomia, ale americká spoločnosť to uznáva. Trump a trumpismus je nová ideológia. A to, čo odmieta, je jasné – je to ľavicový liberalizmus a globalizmus. Ale to, čo potvrdzuje, je menej jasné. Predpoklad, že všetko zostane po starom, je teda úplne nesprávny a všetky predpovede a analýzy založené na tomto zjednodušenom rámci – “áno, nič sa pre nich nezmení, áno, bude to ako zvyčajne, áno, zaplatíme za naše nádeje” – sú primitívne a nereálne.
Ale je tu aj druhá nerealistická pozícia, akoby Trump bol predstaviteľom svetonázoru podobného tomu nášmu. Môže byť podobný, pokiaľ ide o popieranie woke, LGBT, popieranie liberalizmu, túžbu vrátiť sa k tradičným hodnotám, ale faktom je, že ich hodnoty sú úplne odlišné. Americké tradičné hodnoty majú k našim veľmi nepriamy a vzdialený vzťah. Áno, Trump zmení svoju ideológiu, zmení svoje geopolitické priority, ale americké – dokonca tradičné – hodnoty, ako ich chápe on, nemajú s nami nič spoločné. Takže dúfať, že s Trumpom sa veci zlepšia hneď a okamžite, je rovnako naivné, rovnako nesprávne. Správnejšie je myslieť si, že Trump zmení svoju politiku o 90 stupňov v porovnaní s Bidenom. Presne o 90 stupňov, nie o 180 stupňov. To je na jednej strane veľmi dobré, pretože 90 stupňov k lepšiemu, ale na druhej strane je to dosť zlé, pretože len 90 stupňov, nie 180. A, samozrejme, k mieru nás to hneď tak nedovedie. Bude veľmi ťažké budovať vzťahy s novou administratívou. A predsa treba pochopiť, že v Amerike sa uskutočnila skutočná ideologická revolúcia, že ideológia, ktorá dominovala do poslednej chvíle, založená na hyperindividualizme, dehumanizácii, rodovej politike, prebudení, zrušení kultúry, nenávisti k vlastným koreňom, bola zavrhnutá. Internacionalistický liberálny globalizmus Trump a trumpovci rezolútne opúšťajú. To znamená, že do Bieleho domu a Spojených štátov, a v širšom zmysle na Západ, prišla postliberálna ideológia. A mnohé veci, myšlienky, heslá, hnutia, postoje, ktoré boli predtým vlastne zakázané, budú teraz povolené.
V skutočnosti to, čo ľavicoví liberáli nemilosrdne označovali svojich ideologických oponentov za “fašistov”, za “extrémnych pravičiarov”, teraz podpisujú Jay Dee Vance, Ilon Musk, Pete Hegseth, Tucker Carlson, Kash Patel, Vivek Ramaswamy, Robert Kennedy, Tulsi Gabbard, Mat Gatz, Steve Bannon, teda vlastne celý vnútorný okruh trumpovcov. V USA sa dostala k moci antiliberálna, postliberálna pravica. Teraz sa nazývajú “prebudená pravica”, “ostražitá pravica”, ktorá bude voči liberálnej ľavici rovnako netolerantná, ako bola netolerantná voči sebe, kým zostávala v opozícii a na okraji spoločnosti. Nie je možné to nebrať do úvahy. A, samozrejme, ovplyvní to vzťahy s Európou, s nami, s Čínou, s Blízkym východom. A nie tak, ako by sme chceli vidieť multipolárny svet, v ktorom by Západ zaujal svoju medzeru a ostatné civilizácie svoju. Nie, hegemónia Západu bude pokračovať. Ale táto hegemónia získa iné črty, iné ideologické formy, iné nástroje a iné priority. Pre Trumpa a trumpovcov sú hlavnými vnútornými nepriateľmi liberáli a globalisti – zločinecká a prehnitá špička Demokratickej strany, Soros a jeho siete, Bill Gates a ďalší. Fauci, ktorý vypustil biologické zbrane a otrávil polovicu ľudstva svojimi vakcínami, prebudení ideológovia a globalistické médiá atď. Vonkajšími nepriateľmi sú v prvom rade Čína a v druhom rade islamský svet a najmä Irán.
Trumpova bezpodmienečná podpora Netanjahua bude bezpodmienečná. Proti čínskej ekonomike bude tvrdý odpor, a to až do takej miery, že, ako teraz hlásajú trumpovci, čínski podnikatelia budú zbavení takmer všetkého majetku v Spojených štátoch, kde vlastnia polovicu ekonomiky. Trump má absolútne grandiózne horizonty reforiem, vojen, konkurencie a čistiek. Pre Číňanov sú tieto vyhliadky veľmi znepokojujúce, pre Iráncov ešte znepokojujúcejšie. Ale my sme na tomto zozname až niekde na treťom alebo štvrtom mieste. Nie je to tak, že by sa Trump správal k Rusku dobre, skôr sa k nemu správa ľahostajne. Ale je tu dôležitá vec: nie sme pre neho prioritným cieľom. Nie sme pre neho ani priateľ, ani nepriateľ. A už vôbec nie hlavný nepriateľ, ako pre globalistov. To je podľa mňa veľmi dôležité. Je tiež nevyhnutné, aby sme brali do úvahy novú ideológiu trumpismu, ktorú reprezentujú nielen tradiční americkí paleokonzervatívci a nacionalisti ako Steve Bannon (trad right), ale aj to, čomu sa dnes hovorí “tech right”, teda ikony Silicon Valley ako Ilon Musk alebo Peter Thiel, ktorí predstavujú vôľu po technokratickom skoku, po akcelerácii. Trumpizmus je hrkotavou zmesou technologického rozvoja v kombinácii s obhajobou konzervatívnych hodnôt až po monarchiu. V tomto prostredí vznikajú nové extravagantné ideologické zoskupenia.
Ak globalisti nezačnú novú svetovú vojnu pred 20. januárom 2025, t. j. pred Trumpovou inauguráciou a nástupom do funkcie, a nezorganizujú nejakú inú katastrofu globálneho rozsahu, budeme musieť spoznať úplne novú Ameriku s novou ideológiou. A to znamená úplne nové rozloženie síl vo svete, pretože na druhom konci vo Washingtone bude vládnuť niečo nepredvídateľné. Už dnes môžeme vidieť, ako Ilon Musk, druhý muž v tíme Trumpa, podporuje stranu AfD, “Alternatívu pre Nemecko”, ktorú ľavicoví liberáli, ktorí sú stále pri moci v Európe, jednoducho považujú za “extrémnu pravicu” a snažia sa ju zakázať, napriek obrovskej a stále rastúcej podpore voličov. K moci by sa mohli dostať rôzne konzervatívne populistické sily v Európe s podporou nového režimu v Amerike. To už má svoje precedensy, napríklad Orbán, Fico, čiastočne Meloniová alebo Gruzínsky sen. Samozrejme, sú to len suverenisti, a dokonca pomerne umiernení konzervatívci vychádzajúci z tradičných hodnôt. Ale ľavicoví globalisti vo svojej nekompromisnej a extrémistickej woke-stratégii voči nim boli neoblomní, požadovali zvrhnutie, zosadenie, zákaz, zničenie, a to aj prostredníctvom farebných revolúcií.
Trump je rozhodne novou vlnou. V Amerike už zvíťazila, čo znamená, že zasiahne aj Európu. Toto všetko by sme mali veľmi pozorne zvážiť, analyzovať a v žiadnom prípade by sme nemali zachádzať do extrémov. Pozorujem našu odbornú verejnosť – niektorí sú z Trumpa nadšení, iní hovoria, že sa tam nič nezmení. Obidvaja sa mýlia. Veľa vecí sa zmení, ale nie nevyhnutne v náš prospech. Ak budeme dostatočne silní, inteligentní, presní, hĺbaví a odhodlaní, môže to byť šanca pre nás aj pre ľudstvo. Ak však budeme sedieť a čakať na dobré počasie, potom by výsledky mohli byť prirodzene nanajvýš poľutovaniahodné pre nás a pre všetkých, ktorí takto vedú. Trump je šanca, ale je to aj výzva, a dokonca v istom zmysle hrozba. Rusko musí byť v každom prípade aktívne. Američania nám dávajú príklad. Chcú rýchlo odstrániť celú skorumpovanú globalistickú byrokraciu v Spojených štátoch. Robia to, čo sme v zásade mali urobiť už dávno. Putin to robí tiež, ale oveľa pomalšie, rozvláčnejšie a opatrnejšie. Ale oni chcú okamžite, bleskovo, prudko vystriedať elity, posadiť svojich oponentov na elektrické kreslo hneď, ako sa dostanú do Bieleho domu. To je veľmi vážne.
Prísaha najvyššiemu vládcovi Ruska
Alexej Osin: Z tejto skúsenosti by sme sa mohli poučiť aj my….
Alexander Dugin: Presne tak. Hovorili sme ešte o jednej udalosti odchádzajúceho roka – prezidentských voľbách. Myslím si, že by sme nemali zabúdať ani na ne. Bola to najdôležitejšia udalosť. Nie samotný fakt volieb, ale to, že teraz sa voľby postupne menia na niečo iné – na rituál celonárodného uctievania monarchu, najvyššieho vládcu – Putina. Voľby dokázali, že je nemenný. Koniec koncov, Putin je viac ako prezident. Putin je viac ako obyčajný vládca Ruska. Ako každý vie, svojho času bol takým veľkým rímskym veliteľom, vodcom, najvyšším vládcom Gaius Julius Caesar. Podľa jeho mena začali všetci ostatní vládcovia nazývať všetkých ostatných vládcov “Cézarmi”. Tak sa Putinovi stala najvyššia funkcia, postavenie. Nie je to osobné meno, ale takto by sa mal volať národný vodca, ktorý zachraňuje Rusko. Ten, kto je národným vodcom, ktorý zachraňuje krajinu, ktorý presadzuje jej suverenitu v kritickej situácii, je Putin. Je to veľmi jemný moment. Putin nie je len zvolená dočasná hlava štátu, ale najvyšší historický vládca, ktorý má takú podporu ľudu, že má večnosť. Prinajmenšom celý ten čas je v rámci ľudského života. Maximálne možné množstvo moci. Nie je to on, koho máme, ale my, koho má on. Takže v tomto výnimočnom roku, uprostred ŠVO, náš ľud práve zložil prísahu najvyššiemu vodcovi. Hlasovanie za Putina v roku 2024 bolo v podstate celonárodnou prísahou nášmu vládcovi. Ľud mu prisahal a povedal: vládni nám stále; vládni rovnako, vládni lepšie; rob to isté, rob viac; a nestaraj sa o politické intrigy, o udržanie moci; máš všetku moc; si slobodný; sústreď sa na záujmy nášho ľudu, nášho štátu; o nič iné sa nestaraj; môžeš urobiť všetko pre dobro našej krajiny; nič a nič, nijako, nijako ťa neohrozuje – nie tento hlúpy štvorročný cyklus, lebo je to len nejaká symbolická procedúra.
Putina sme si vybrali raz a navždy a od svojho rozhodnutia sa neodkloníme. Ale to je zvláštnosť našej historickej tradície. Na rozdiel od voľby Trumpa Američanmi, ktorá určite zmenila chod amerických dejín a možno aj svetových dejín. Tam sú voľby naozaj dôležité. Aspoň zatiaľ. Hoci sa môže stať, že aj oni si vyberú vládcu, ktorého chcú udržať pri moci čo najdlhšie. Takže trumpovec Curtis Yarvin už nastolil otázku zriadenia monarchie v USA. Očividne sa učia.
Putinizmus a Katechon
Alexej Osin: Problémom však je, že v ruských dejinách po veľkom vodcovi často prichádza niečo priamo opačné.
Alexander Dugin: To je pravda, to je najväčšie riziko. Teraz už nastal termín riešenia tohto problému. Červené svetlo už svieti, je to poplašný signál. Existuje len jedno východisko – je potrebné premeniť líniu nášho prezidenta Vladimira Vladimiroviča Putina na ideológiu, to znamená vytvoriť určitú stabilnú ideologickú konštrukciu, ktorá by stelesňovala jeho príkazy, jeho stratégiu, jeho zásady, jeho idey, jeho presvedčenie. Potrebujeme ideológiu. Minimálne ako symbol viery pre politické elity, ale stálo by za to rozšíriť ju aj na masy. Hoci sa toto slovo často používa v negatívnom alebo ironickom zmysle, potrebujeme prejsť od putinizmu k putinizmu. Je to potrebné práve preto, aby sme sa poistili proti rizikám spojeným s jedným človekom. Putin je viac ako človek, je to krajina, je to vektor rozvoja. Musíme sa pokúsiť premeniť jeho jadro, podstatu jeho vlasteneckých reforiem na ideológiu. To je výzva, pred ktorou stojí naša spoločnosť, predovšetkým naša intelektuálna elita, ale aj politická elita.
Potrebujeme ideológiu, ktorá zabezpečí kontinuitu nie ľudí, nie dynastií, ale ducha, poslania, stratégie a cieľa. Aby sa budúci vládcovia pozerali na Putina a jeho myšlienky ako na vzor a báli sa odkloniť od tejto línie posilňovania suverenity, obrany tradičných hodnôt – štátu, civilizácie – ako najvyššieho a hlavného poslania svojej vlády. Nech už to bude ktokoľvek, mali by byť ako Putin, slúžiť ľudu, histórii a štátu a nasledovať pravoslávnu tradíciu. Musia plniť funkciu Katechona, ktorá je vyššia ako akýkoľvek človek.
Progruzínsky sen Gruzínska
Alexej Osin: Možno niektoré postsovietske štáty začínajú rusocentrické procesy. Nasledujú nás nejakým spôsobom?
Alexander Dugin: Dávajte pozor, v Gruzínsku nezvíťazili ani tak proruské sily, ale progruzínske. Bedzina Ivanišvili, aj nedávno prisahajúci nový prezident Michail Kavelašvili po hanebnom úteku globalistickej bábky Solomey Zurabišviliovej, ktorá v Gruzínsku zastupovala neúspešnú Bidenovu administratívu, strana Gruzínsky sen ako celok sa môžu stať priateľskou alebo aspoň neutrálnou silou voči Rusku a prinajmenšom sú orientovaní na suverenitu ako my. Okrem toho naše tradičné hodnoty sú si veľmi blízke, my aj oni sme pravoslávne krajiny, pravoslávne národy. Ale na to, aby sme dospeli k tejto pozícii, nie je potrebné nás napodobňovať alebo sa inšpirovať naším príkladom. Nevidím žiadny rozpor medzi Gruzínskym snom a Trumpom. Veď pre Trumpa je takéto konzervatívne Gruzínsko celkom prijateľné a dokonca žiaduce. Nie je to alternatíva voči Západu. Je to alternatíva pre globalistov, ale nie pre Trumpa. Práve preto sa teraz Gruzínsko najviac obáva odchádzajúcej americkej globalistickej administratívy aj európskych globalistov, ktorí sú ešte v starom čase, ešte stále žijú vo fáze liberálneho LGBT/prebudenia, ktoré sa už prekonáva aj v samotnej Amerike.
Verím, že osobnosti ako Ivanišvili, Kavelašvili alebo Orbán a Fico v Európe sú budúcnosťou. Nie sú to len proruskí lídri, sú to lídri budúceho sveta vrátane európskeho sveta. Áno, Putin pre nich nie je nepriateľ. Predstavuje suverénnu krajinu. Ako realisti s nami budú zaobchádzať na základe svojich národných záujmov. Ak je pre nich výhodné alebo nevýhodné niečo stavať, robiť, predávať, kupovať, dohodnúť sa, budú postupovať rovnako – s nami, so Západom aj s Východom. Dôležité je slúžiť sebe, vlastným ľuďom, a nie sekte globalistických úchylákov z Washingtonu či Bruselu. To, čo sa deje v Gruzínsku, sa deje aj v Maďarsku a na Slovensku, ale deje sa to aj v Spojených štátoch. Gruzínsky sen teraz víťazí nad protigruzínskou, rusofóbnou a neonacistickou lúziou, ktorá sa ho pokúsila zvrhnúť počas farebnej revolúcie. A nerobí to v záujme Ruska, ale v záujme Gruzínska. Takto sa Gruzínsko zachová a posilní svoje pozície. Gruzínsko si zachová svoje tradičné hodnoty, a to sú požiadavky gruzínskeho ľudu. Gruzínsky ľud hlasoval za Gruzínsky sen, tak ako maďarský ľud hlasoval za Orbána a slovenský ľud za Fica.
Ostatné národy a spoločnosti v Európe alebo v postsovietskom priestore, žiaľ, podľahli žieravej hypnóze odchádzajúcich liberálnych elít. Podľa môjho názoru je to cieľ, ktorý máme s Trumpom spoločný – spolu s novou administratívou, s trumpovcami, uzavrieť stránku histórie postáv ako George Soros a jeho zločinecký syn, ukončiť éru farebných revolúcií, ukončiť zasahovanie globalistov do vnútorných záležitostí suverénnych krajín. Musíme prejsť k realizmu a jasne si uvedomiť, čo je pre nás výhodné a čo nie. A to by mala byť hlavná úloha každého štátu a na tomto základe by sme mali budovať politiku s blízkymi aj vzdialenými, s našimi Gruzíncami, ktorí sú nám blízki vo viere, alebo nie sú blízki, ani vo viere, ani v histórii, mimochodom, s Maďarmi alebo s Američanmi, s ktorými máme geopolitický antagonizmus, ale tento antagonizmus sa dá viac-menej vyriešiť všeobecnou dohodou. Nie je to ľahké, ale je to možné. Už len preto, že oni aj my sme orientovaní na tradičné hodnoty.
Požiar veľkej vojny na Blízkom východe
Alexander Dugin: Umelá inteligencia hovorí viac o smutných udalostiach na Blízkom východe. Aj to je rozhodujúca zóna eskalácie. Dochádza tam k napínavému stretu antagonistických síl. Nielen v Gaze, nielen v Libanone, nielen v Jemene, nielen v samotnej Sýrii, ale v podstate celý región čoskoro zachvátia plamene veľkej vojny. Vyhnúť sa tomu je veľmi ťažké. Sionistické orgány sú odhodlané vybudovať Veľký Izrael “od mora k moru”. Preto invázia na Golanské výšiny a Libanon a genocída Gazy. Izraelskí konzervatívci sú vo svojich zámeroch odhodlaní a radikálni. Už ukázali, ako veľmi. Odteraz, najmä s podporou Trumpovej proizraelskej skupiny, môžu ísť ešte ďalej. A to je výzva. Na Blízkom východe sa teraz odohrávajú naozaj veľmi vážne udalosti. Blízky východ musíme sledovať. Veci sa tam menia. A samozrejme, pád režimu Baššára al-Asada je pre nás ranou. Myslím si, že globalisti zámerne načasovali operáciu v Sýrii, zapojili do nej Turkov a ďalšie sily, napríklad Katar, ako aj iné islamské štáty, aby údajne “demonštrovali našu slabosť”. Nie je to naša slabosť, svoj cieľ nedosiahli. Ale napriek tomu pád režimu, ktorý nám bol priateľský a do ktorého sme reálne investovali, nemožno nazvať ani ľahostajnou, ani dobrou udalosťou. Je to pre nás smutná udalosť, smutný výsledok uplynulého roka. Myslím si, že v novom roku 2025 sa situácia v tejto oblasti ešte vyostrí. Toto, žiaľ, nie je posledný smútok, ktorý nám Blízky východ v blízkej budúcnosti prinesie. Nevylučujem začiatok vojny medzi Izraelom a Iránom.
Alexej Osin: Ako budú bojovať, nemajú hranice?
Alexander Dugin: Cez Sýriu, cez Irak, prostredníctvom raketových úderov. Izrael a Irán si už vymenili raketové údery. Nevylučujem, že sa do tejto kampane zapoja aj americké ozbrojené sily. Údery by mohli byť vedené na iránske jadrové zariadenia. Mohlo by dôjsť k priamemu zásahu v Jemene, pretože jemenskí húsíovia sú voči Izraelu tvrdí, odvážni a dobre vyzbrojení. Celý región sa nachádza vo veľmi napätej situácii vo vzťahu medzi sunnitmi a šiitmi. Mnoho faktorov by mohlo byť spúšťačom veľkej vojny. Hlavným faktorom je však, samozrejme, faktor Veľkého Izraela. V roku 2025 sa môže stať, že pravicové sionistické sily v izraelskej vláde, Bezalel Smotrich, Ben Gvir a ďalší ministri z Natanjahuovho okolia dosiahnu svoje a vyhodia do vzduchu mešitu Al-Aksá, aby mohli začať stavať Tretí chrám. Týmto sa Arabom vyhrážali už mnohokrát a v skutočnosti bola teroristická operácia Hamasu v októbri 2023 do značnej miery vyprovokovaná práve týmto. A volala sa “Búrka Al-Aksá”. V súlade s tým sa budú na Blízkom východe stupňovať rôzne konflikty. Treba si dôkladne preštudovať mapu Blízkeho východu. S najväčšou pravdepodobnosťou sa do veľkej vojny zapletie viac ako jedna krajina a viac ako jedno územie. A myslím si, že Turecko, ktoré teraz oslavuje svoj údajný úspech v Sýrii, by mohlo v dôsledku toho tiež utrpieť. Chcem povedať, že zvrhnutie Asada bolo pre Erdogana pascou. Blízky východ je svetom pascí. Dúfajme však v Boha a jeho Prozreteľnosť.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
