Svet, ktorý nás predsa len chytil. O depresívnom význame dávneho filmu Paula Glasera
Slovensko, 2. januára 2025 – “V jednej z rozprávok odvysielanej počas vianočných sviatkov, sa mladý kráľovič spýtal principála potulných hercov, čo je to divadlo. Principál mu odpovedal, že je to príbeh. Príbeh, ktorý herci hrajú preto, aby diváci na chvíľu zabudli na ten svoj vlastný príbeh. Spomenula som si, ako sa pred rokmi rozšíril na Slovensku kult telenoviel, ktoré sledovali najmä ženy a zabúdali tak na svoj vlastný príbeh a každodenné starosti. Jedna z týchto novodobých rozprávok tak zaujala diváčky, že poniektoré odmietali v čase jej vysielania chodiť do kostola. U nás to vyzeralo asi tak, že vo vysielacom čase ostávali záhradky a políčka prázdne a babka mi v jeden podvečer slávnostne zvestovala, že “Esmeralda vidí”. Od tej doby sa zmenilo mnohé, pribudli nové médiá, či sociálne siete a v súčasnosti to vyzerá tak, že sa človek stal divákom mnohých divadelných predstavení zároveň. Žiaľ až do takej miery, že úplne zabúda na svoj vlastný životný príbeh. A človek, ktorý sa ocitol v spleti divadelných predstavení, počínajúc politickými, mediálnymi až po tie na sociálnych sieťach, nielenže začína zabúdať na svoj život, ale začína dokonca hrať vlastné divadelné predstavenia. Možno týmito predstaveniami na chvíľu zaujme divákov okolo seba, ale zabúda na to najdôležitejšie, že život, skutočný život, nie je divadlo. Pretože človek, ktorý hrá takéto divadelné predstavenia a vytvára o sebe falošné ilúzie, prestáva žiť svoj životný príbeh a stráca zmysel a hodnotu vlastného života. Preto prajem všetkým ľuďom, aby nepodľahli tlaku “divadla”, ale žili svoje vlastné “životné príbehy”… Devana
Svet, ktorý nás predsa len chytil
Na začiatku bude malá preambula. Tento text som chcel napísať už dávno. Ale nedokázal som ho dokončiť. Stalo sa to. Čokoľvek sa však urobí, je to pre dobre veci. Tak sa to hovorí. A možno má logiku aj to, že tento text vychádza na prelome rokov 2024 a 2025, keď sa mnohé veci resetujú a začínajú odznova. V lete som si pozrel, či skôr znovu pozrel, klasický film Paula Glazera – Running man. Našim – alebo, ako sa zvykne hovoriť nosovými hláskami, domácim – divákom je známy predovšetkým preto, že v ňom hral Arnold Schwarzenegger, ktorý mal u nás kedysi kultový status. Železný Arnie bol rozhodne veľmi dobrý. Samotný Glazer, nielen režisér, ale aj herec a producent, nič dobré nenatočil. ” Running Man” – z hľadiska estetiky a režisérskej práce však vo všeobecnosti veľmi priemerný film, v dnešnej dobe, ak niečo, tak len nostalgia. Ako hovorieval Morfeus, nostalgia je najlepším liekom na túžbu a samotu.
Myšlienka prezentovaná vo filme je však veľmi dobrá. Ešte lepšie, hlbšie a jasnejšie je však podaná v predlohe, podľa ktorej film vznikol – v rovnomennom románe Stephena Kinga. Text je, ako to už býva, silnejší. Je tragickejšia, hutnejšia a zaváňa existenciálnym zúfalstvom a sociálnou vzburou. V románe (King ho vydal pod pseudonymom Richard Bachman) sa hlavný hrdina Ben Richards sám rozhodne zúčastniť na predstavení “Running Man”. Nie je pristihnutý pri tom, že ho ohovárajú, ako je to vo filme. Spoločnosť v románe sa ukazuje ako oveľa viac rozdelená a chorá, vzduch je znečistený. Neexistuje žiadny odpor. Vo filme vidíme akčný film s takmer povinným happyendom (Schwarzenegger pobozká nádhernú Mariu Alonso), zatiaľ čo King ukazuje v podstate odsúdenú spoločnosť. Samotné predstavenie Running Man je však vo filme aj v knihe plus mínus jedno.
Súťažiacemu, ktorý má hypotetickú šancu na prežitie, sú v horúcich pätách “lovci” – elitní zabijaci v službách mediálnych bossov a vlády. Glazerov film ich ukazuje štruktúrované a živo – každého s iným obrazom. “Guľový blesk” obete opeká plameňometom, ‘Reťazová píla’ ich primerane rozreže motorovou pílou a ‘Dynamo’ spieva árie a strieľa z elektrického dela. Kto sú tieto postavy? Určite vzory prenasledovateľov, ktorí sú reťazovými psami systému. Navyše každý z nich reprezentuje nielen ten či onen politický prúd, ale aj krajiny. Do istej miery ide o šovinistický, ba až fašistický film, ale fašizmus tu netreba chápať ako hitlerizmus, ale ako útlak ako taký; útlak zmiešaný s pohŕdaním.
Mimochodom, režisér filmu Conan, v ktorom si zahral aj Schwarzenegger, John Milius (ktorý napísal aj scenár k filmu Apocalypse Now) bol protofašista. Najkrajšie a najdesivejšie na Running Manovi je však to, ako je divák spočiatku pripravený uveriť, že účastník šou je zločinec a darebák, a preto ho treba zničiť: rozrezať motorovou pílou alebo mu odstreliť hlavu smrtiacim pukom. Dav nekričí len “ukrižuj, ukrižuj!”, ale žiada, aby sa tento trestný čin uskutočnil veľkolepým a krásnym spôsobom. Páči sa im krv, páči sa im spôsob, akým je násilie stvárnené. Koniec koncov sa im páči, a to je hlavné, ako sa akt odplaty uskutočňuje. Nie je to krásna narážka na spoločnosť, ktorá drtí a drví jednotlivca?
Na členov tejto spoločnosti (opäť zámerne používam značku), ktorí chcú údajne spravodlivosť a ktorí sledujú krviprelievanie, akoby to bol futbalový zápas? V takomto svete sa vojna stáva súťažou a strany sa stávajú tímami; môžete si vybrať svojho favorita a fanditi mu. Celé mestá a krajiny môžu zomrieť len preto, že niekto potrebuje dobré hodnotenie. Spomínate si na film Wag the dog s Hoffmanom a De Nirom? “Poďme do vojny s Albánskom…” Lenže tu sa vedie skutočná vojna. Roky po vydaní filmu The Running Man USA napadnú Blízky východ. Colin Powell zatrasie skúmavkou a vyhlási, že Saddám Husajn má zbrane hromadného ničenia. Usáma bin Ládin bude vyhlásený za zločinca, ktorý poslal lietadlá do Dvojičiek, hoci vyšetrovanie bude poukazovať na úplne iných organizátorov. Dôležitý nie je Casus belli – primárne sú ratingy a okolie. A aj smrť je tu len súčasťou ovzdušia.
Spomeňte si, že vo filme “Running man” boli porážka a smrť Bena Richardsa modelované počítačovým programom. Ale nejde ani o politiku, ale o existenciálnu podstatu bytia. Sme v neustálom úteku – pred problémami, pred systémom, pred sebou samými. Sme prenasledovaní a neslobodní. Systém totálnej kontroly, postavený na digitálnej ekonomike, sledovaní, bankovej diktatúre a podobne, nás potláča. Vzduch je skutočne znečistený a spoločnosť je rozdelená. A čo je najdôležitejšie, skutočný stav vecí je ako maskovací rubáš zakrytý obrazom, ktorý vytvárajú podobné filmy ako Matrix. Neexistuje žiadna realita. Existuje snaha uniknúť pred ňou.
Elon Musk nás ohúril integráciou čipu do ľudského mozgu. V obleku Bena Richardsa bol nainštalovaný vysielač. Vtip je v tom, že je aj v nás. A nehovorím o konšpiračných teóriách o očkovaní a podobne – hovorím o tom, že sa dobrovoľne vydávame napospas sledovaniu, keď odovzdávame identifikáciu na svojich iPhonoch alebo dávame “príkazy” Alici. Pripomínam, že v Kingovom románe sa hrdina dostal do deja z vlastnej vôle – chcel len nakŕmiť svoju rodinu. A v tomto zmysle je dnes najslobodnejšími ľuďmi na svete 600 miliónov ľudí v Afrike, ktorí nemajú bankové karty ani pasy.
“Svet ma lovil, ale nechytil ma,” píše sa na hrobe Gregoryho Skovorodu. Ale nás predsa len chytil. Running Man ste vy a ja. Producent a moderátor seriálu Running Man Killian (mimochodom, podľa môjho názoru ho dokonale zahral nedocenený Richard Dawson) je poľudštený agent Veľkého brata. Samotná šou je narážkou na kapitalistický západný model, ktorý sa zavádza do krajín a spoločností na celom svete. A my utekáme a snažíme sa prežiť, aby sme získali lístok na rajské ostrovy. Až na to, že v skutočnosti sú “víťazi” tejto šou, ako hlási “Guľový blesk” Benovi Richardsovi, preč: zomreli a ich šťastie modeluje počítačový program.
Ponaučenie je jednoduché. Víťazstvo je nemožné, kým existuje samotná šou, kým koná a potláča samotný Systém. Mimochodom, finále románu Running Man nás odkazuje do budúcnosti. Ben Richards, ktorý uniesol lietadlo, ho riadi a vrazí do mrakodrapu, v ktorom sa nachádza ústredie šou. Až potom sa lietadlo zastaví. To sme už niekde videli. Seriál by nemal pokračovať – však? Ale pokračuje, len aby sa zvrhol na ďalšie utláčanie. Predpokladám, že na konci vyčerpávajúceho roku 2024 je to cítiť a chápať na bunkovej úrovni. Ale stále máme povinnosť hľadať vlastnú jednotku odporu.
Platon Besedin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
